Zuzana Zimmermanová

Ivana Beláková sa odmalička videla ako umelkyňa v Hollywoode, a to napriek tomu, že vyrastala v drobnej obci Kostolné v socialistickom Československu a nemala ani tušenia, ako to v&nbsp;Amerike vyzerá. Dnes má vlastné tetovacie štúdio v Kalifornii, za sebou výhry v najprestížnejších tetovacích súťažiach na svete od Paríža cez Syndey, New York až po Šanghaj a je jediná žena na svete, ktorej tetovanie uznalo múzeum MACRO v Ríme za súčasné výtvarné umenie.

Talentovanú Slovenku vyhľadávajú bežní ľudia aj celebrity, mnohí klienti jej neváhajú zaplatiť letenku, len aby ich prišla tetovať hoci aj na opačný koniec zemegule. „Ráno vstávam s úsmevom na tvári, lebo robím, čo milujem. Presne na toto som bola stvorená, od narodenia pripravená. Tetujem vyše dvadsať rokov a stále mi to prináša ten krásny naplňujúci pocit, ako keď som začínala,“ hovorí šikovná umelkyňa.

Kým Ivana objavila svoje obľúbené „plátno“ – ľudskú kožu – kreslila takmer všade: na okraje zošitov v&nbsp;škole, doma pod svetlom nočnej lampy, hoci aj do štvrtej nadránom, neskôr aj grafity na steny vlakových staníc. Jej prvé tetovanie, drobný ornament na kamarátkinej nohe, sa skončil fiaskom. „Nevedela som, ako sa o tetovanie starať, tak som jej nedala žiadne inštrukcie a išli sme to osláviť fľašou šampanského do vírivky. O pár dní sa jej urobila chrasta, ktorá odpadla a tetovanie zmizlo,“ spomína Ivana.

Napriek nepodarku patril tento deň k prevratným – v&nbsp;okamihu, keď Ivana držala v ruke strojček s ihlou, pochopila, že našla povolanie snov. „Mala som z&nbsp;toho neskutočný pocit, telom mi prebiehala zvláštna energia. Hneď v prvej sekunde som vedela, že je to láska na celý život.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Hoci dnes sa organizuje nepreberné množstvo seminárov či webinárov a&nbsp;publikujú sa desiatky návodov a kníh, Ivana to také jednoduché nemala. Všetko sa učila sama za pochodu, až omnoho neskôr sa pridali tetovacie konferencie (výstavy spojené so súťažou) a konkrétne štúdiá, kde mohla pracovať po boku svojich idolov a pritom nasávať informácie ako špongia. V devätnástich si zbalila batoh a odišla do Austrálie, ako sama hovorí, bez rozumu a znalosti angličtiny.

„Rodičia boli z môjho rozhodnutia v pomykove. Bolo to v čase, keď som končila štúdium biznisu, ekonomiky a účtovníctva. Najprv boli skeptickí, čo chápem, vtedy bola iná doba, tetovanie sa spájalo s podsvetím, motorkami a väzením. Ale pomohli mi so všetkým, nechali ma rásť,“ spomína Ivana. Lákalo ju nepoznané, a tak jej neprekážalo, že tri mesiace spávala na zemi v izbe s rozbitým oknom s&nbsp;tromi ďalšími spolubývajúcimi a s množstvom švábov, ktoré tam boli tiež ako doma.

Keďže nemala žiadne portfólio, práca sa hľadala ťažko. Narazila však na majiteľa štúdia, ktorý jej dal šancu. „Povedal, že chce vidieť, ako tetujem, naživo. Kamarátka, ktorá všetko tlmočila, bez mihnutia oka povedala, nech ju priamo na mieste potetujem. To sa aj stalo a ja som dostala prácu,“ spomína Ivana.

Po istom čase si opäť obula túlavé topánky, cestovala po Pacifiku, Južnej aj Strednej Amerike, Európe a&nbsp;Blízkom východe, navštívila aj Karibik, Papuu-Novú Guineu, Havaj či Nový Zéland. A takmer vo všetkých krajinách aj tetovala. „Mám takú mentalitu – nečakám na nič, sama si vytvorím či nájdem príležitosť. Životný štýl ‚tatéra‘ mi dal slobodou tvorby, cestovania aj času,“ spomína Ivana, ktorá sa na Novom Zélande učila o tetovacích technikách Maoriov, na tahitskom ostrove Moorea zasa o tradičných polynézskych tetovaniach, až kým v roku 2012 natrvalo nezakotvila vo vysnívanej Amerike, kde sa rozhodla vybudovať svetovú značku Ivana Tattoo Art.

Všetka drina a vzdelávanie sa vyplatili a po dvoch rokoch na Long Beach sa veci začali meniť a klienti hrnúť. „V tom čase som sa ocitla v tetovacích aj lifestylových magazínoch na celom svete. Pomohli mi k tomu tetovacie konferencie po celom svete, na ktoré som stále lietala a kde som vyhrávala prvé miesta v rôznych štýloch – vo farebných aj v čiernych, v grafických aj umeleckých –, ale aj výstavy v galériách či spolupráce s umeleckými školami,“ spomína Ivana, ktorá o&nbsp;svojej tvorbe vloguje na youtubovom kanáli Ivana Tatoo Art.

Práce slovenskej tetovačky pripomínajú ilustrácie. Sú originálne, pestrofarebné, abstraktné a plné hravých komponentov. Za svoju najväčšiu devízu Ivana považuje cit pre farby. Vopred takmer nič neplánuje, od zákazníka vyžaduje len kľúčové slovo týkajúce sa dizajnu, zvyšok zostáva na jej fantázii priamo na mieste. Zákazníkov vždy vopred upozorní, že pri tvorbe potrebuje voľnú ruku, inak objednávku neprijíma. Tetovala takmer všetky časti tela vrátane očných viečok, vnútornej strany pier, intímnych partií, tváre či rebier. Práve posledné menované sú také bolestivé, že objednávky na ne už odmieta. Vytvorenie tetovania jej trvá od dvoch minút do dvanástich hodín, časovú dĺžku limituje najmä zákazníkova výdrž, ale aj umelkynina schopnosť sústreďovať sa. Najstarší klient, ktorý doteraz zaklopal na dvere jej štúdia, bol 85-ročný pán, ktorého odvaha ju dostala.

Ivana často dostáva aj bizarné požiadavky. Na telo tetovala už aj kuchársky recept či dátumy, na ktoré muži nesmú zabudnúť. „Najbizarnejšia bola požiadavka tetovania plameňov vychádzajúcich zo zadku. Klient ma na to prehováral asi pol roka. Vedela som, že je to pre neho dôležité – bol potetovaný úplne všade –, tak som nakoniec súhlasila. Doteraz mám ten obraz, ako predo mnou štyri hodiny kľačí na štyroch, pred očami,“ smeje sa tetovačka.

Jej tetovaním sa za vyše dvadsať rokov práce pýšia už tisíce ľudí, nechýbajú medzi nimi celebrity ako Chris Brown, rapper Quavo či členovia skupiny Migos. V&nbsp;apríli ju ako jediného tetovača pozvali na známy festival Coachella, ktorý bol pre koronavírus presunutý na jeseň. „Celebrity sa dávajú tetovať najmä v noci, keď začínajú ‚žiť‘, čo je pre mňa ťažké, keďže chodievam spať o pol desiatej. To, čo budem tetovať, sa väčšinou dozviem priamo na mieste. Raz som sa ocitla v dome, kde bolo všetko biele – nábytok, steny, doplnky, kvety, autá...

Skoro ako v nemocnici, až na ten luxus. Keď tetujem mužov, zásadne medzitým príde ich frajerka. Je to vtipné, vždy z toho vyviaznem v pohode. Niektorí zákazníci sú takí zaneprázdnení, že mi uhradia letenku, aby som prišla za nimi – bola som takto v&nbsp;Indii, Ázii aj v Karibiku. Je skvelý pocit vedieť, čo sú ochotní urobiť, aby mali dielo odo mňa. Nikdy som si však kariéru na celebritných tetovaniach nezakladala. Doteraz to nedávam na sociálne siete ani o tom príliš nehovorím,“ vysvetľuje Ivana.

Tetovanie za uplynulé roky prešlo rapídnym vývojom, nielen čo sa týka strojčekov a materiálov, ale aj ochoty podeliť sa o rady a skúsenosti. Pribudli možnosti odstránenia nevydareného tetovania laserom, ale aj rôzne produkty, ktoré kožu vopred umŕtvia, a tak tetovanie nemusí byť bolestivou záležitosťou. Miesta ako rebrá, krk, hrudník, lakeť či dlaň však podľa tetovačky vždy budú patriť k tým menej príjemným.

„Koža je podľa mňa jeden z najzložitejších povrchov vo výtvarnom umení, každá je iná, a to, aká presne, sa dá odhadnúť až v momente, keď sa ihla dotkne povrchu. Je to náročné a nepredvídateľné, ale o to fascinujúcejšie. Je to výzva, niečo, v čom sa zdokonaľujete celý život,“ hovorí umelkyňa, ktorá svoje losangeleské štúdio doplnila aj o vlastnú značku oblečenia, doplnkov či grafík ITA Los Angeles.

Ivana hovorí, že keď tetuje, je vo vlastnom svete, kde ju nikto a nič nemôže zastaviť. Pri niektorých dielach jej nabehne husia koža a telom jej koluje vibrácia. „Niekedy sa cítim ako nafetovaná. Myslím, že je to preto, že naozaj milujem to, čo tvorím, napĺňa ma to z umeleckej stránky.“ Ivanu na tetovaní fascinuje aj to, že jej plátno má vlastný život. „Svoje diela už asi nikdy neuvidím, keďže mám klientov po celom svete. Mám však chodiace plátna, čo je úplne super.“ Aj samotná umelkyňa je pokrytá dielami od svojich obľúbených tetovačov. Považuje to za obdobu kúpy obrazu od maliara, ktorého štýl uznáva.

V roku 2018 ju múzeum súčasného výtvarného umenia v Ríme MACRO vyhlásilo za jedinú ženu na svete, ktorá reprezentuje tento štýl umenia. „Zišli sa tam umeleckí kritici z celého sveta a rozhodli, že spĺňam túto kategóriu a tetovanie má byť brané vážne ako každá iná forma umenia. Bol to úžasný pocit, lebo aj vďaka mne sa otvorili dvere novej generácii tetovačov, ktorí budú považovaní za umelcov s rešpektom a ich práce budú lepšie ohodnotené.“

Ivana Beláková patrí k introvertom, hovorí však, že kvôli úspechu je nevyhnuté vyliezť z ulity. Za ten svoj vďačí najmä tvrdej práci, sústredenosti, neustálemu vzdelávaniu, ale aj príležitostiam a sebadôvere. „Treba nasledovať svoje sny, ale v prvom rade treba snívať veľké sny. Človek musí do práce investovať veľa času – pre mňa je na prvom mieste, je to moja stopa, ktorú za sebou zanechávam. Tetovanie je ako vzduch, ktorý dýcham, je to časť zo mňa. Umenie som ja,“ hovorí umelkyňa, ktorá si v týchto dňoch buduje nové štúdio v Miami.

Sama sníva o úspechu a kvalitnom živote. A hoci ho už má, ešte nie je na konci cesty. „Túžim vybudovať generačné bohatstvo a postarať sa o rodinu a najbližších, ale aj o iných ľudí na celom svete. Chcem po sebe zanechať niečo, čo zlepší ľuďom kvalitu života. Chcela by som byť príkladom pre mladú generáciu, odovzdať jej moje vedomosti,“ hovorí Slovenka, ktorá nezabúda na svoje rodisko a so základnou školou v obci Kostolné, kde vyrastala, pripravuje umeleckú spoluprácu.

Život v USA miluje, hoci doteraz si nezvykla na šmelinársku prácu robotníkov, nadmerné hltanie liekov či rozhovory s&nbsp;prázdnymi frázami. Hovorí však, že Slováci by sa od miestnych určite mohli priučiť sebavedomiu aj rozmaznávaniu, ktoré si doprajú. Hoci na Slovensko chodí každý rok, trvalý návrat zatiaľ nezvažuje. „Je mi dobre v&nbsp;Amerike, aj keď Európu milujem. V&nbsp;Amerike som šťastná, mám tu kamarátov, domov, štúdio. Zatiaľ mi to vyhovuje,“ dodáva úspešná umelkyňa.