Reklama

Scéna ako z hororu: Kamarát sa stratil v lese, keď som ho našiel, nebolo v ňom nič ľudské!

Ilustračná snímka

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Otočil sa na mňa a ja som pochopil, že nie je ten, kto som si myslel. Nebolo v ňom nič ľudské...

Viete, nie som človek, ktorý by veril na nadprirodzené veci. Ale to, čo sa mi stalo pred pár rokmi, nedokážem dodnes rozumne vysvetliť. Bolo to v zime začiatkom januára. Mal som sa stretnúť s kamarátom v malej horskej dedine, kde sme si chceli užiť víkend v prírode. Cesta autom bola dlhá, sneh sa kopil na kraji cesty a po čase som stratil signál. Keď som prišiel na miesto, prekvapilo ma, že v chate nebola ani stopa po mojom kamarátovi. Dvere však neboli zamknuté a v kozube ešte tleli uhlíky, akoby tam niekto bol len pred chvíľou. Najskôr som si myslel, že sa len niekam vybral a čoskoro sa vráti. No hodiny ubiehali a stále sa neobjavoval. Rozhodol som sa ísť ho pohľadať. Vonku bola tma a jediné svetlo poskytoval mesiac odrážajúci sa na snehu. Všade panovalo znepokojujúce ticho, iba vietor občas rozvíril snehové vločky. Keď som prechádzal popri starej opustenej stodole, zbadal som v snehu odtlačky topánok.

Viedli do lesa, no neboli tam žiadne stopy naznačujúce, že by sa niekto vrátil späť. Zavolal som na neho, ale nikto neodpovedal. Hlbokým lesom sa ozýval len môj hlas. Pokračoval som po stopách, až som sa dostal k malej čistinke. A tam som ho uvidel. Stál tam, chrbtom ku mne, nehýbal sa. Mal som zvláštny pocit, akoby som nemal urobiť ani krok ďalej. No keď som ho zavolal po mene, pomaly sa otočil. A vtedy mi stuhla krv v žilách. Nebola to jeho tvár. Teda, ak to bola jeho tvár, bola akási... iná. Príliš bledá, prázdna, oči temné ako bezodná priepasť. Hľadeli na mňa, ale nebolo v nich nič ľudské. Ani som si neuvedomil, ako rýchlo som sa otočil a začal utekať späť k chate. No keď som sa dostal dovnútra a zamkol dvere, zistil som, že môj kamarát tam sedí na pohovke a pozerá na mňa nechápavým pohľadom. „Kde si bol?“ opýtal sa ma úplne normálnym hlasom, akoby sa nič nestalo. Tvrdil, že prišiel len pred chvíľou a čakal na mňa. Povedal som mu o tom, čo som videl v lese, no len sa pousmial a myslel si, že sa mi niečo prisnilo. Ale ja viem, čo som videl.

Vyberáme pre vás niečo PLUS