Božská pochúťka

Život sa mení. Veronika s rodinou časom v niektorých presvedčeniach poľavili a niektoré si nedajú ani za svet. Rodičovský jednoduchý priestor zatiaľ vyhovuje aj ich deťom. „Sú vo veku objavovania sveta. Janko má devätnásť, Štefan šestnásť. Cez koronu bolo pre nás ťažké zarobiť peniaze. Koncerty ani jarmoky neboli. Máme to rozdelené: ja zarábam a Miro má starosti väčšinu prác okolo gazdovstva. Žartom hovoríme, že je manažér. Roboty a práce je tu viac než dosť. Sadíme a kosíme ručne. Keď potrebujeme poorať, máme na to rýľ...“

Veronika má rada jednoduchú, neprekombinovanú kuchyňu. Pečeniu chleba sa však začala venovať naplno až v posledných rokoch. „Recept a kvások som dostala z Prahy. Kvások voláme Karel.“ Ponúkli ma skvelým koláčom. Na plechu roztiahnuté nefalšované chlebové cesto dostalo navrch strúhané jabĺčka s trochou cukru. Božská pochúťka ma oslovila na prvé zahryznutie. „Ľudia sa v minulosti nemali čas zaoberať niekoľkými druhmi cesta. Použili, čo mali,“ vysvetľuje.

Vegetariáni nie sú. Mäso zvyčajne nekupujú. Len sem-tam kúsok slaninky či trochu masti. K plastom nemajú až taký vyhranený vzťah, ako by niekto čakal. Veď sa dajú opätovne používať alebo sa z nich dá všeličo vyrobiť. „V minulosti som bola aj proti motorovým pílam… A potom som si vzala za muža piliara,“ smeje sa Veronika. „Nejako som to musela zvládnuť. Pri ručnej práci okolo záhrady a zvierat nemienim poľaviť. Ani pri recyklácii všetkého, čo sa dá. Kopu kompromisov priniesla aj muzika, stretla som pri nej množstvo ľudí, ktorí ma ovplyvnili a obohatili. Miro je rocker a Janko to zasa vidí inak, zvukovo modernejšie. Mnohé veci som prijala za svoje. Trebárs telka ma stále dokáže neskutočne rušiť, ale film na notebooku, na ktorý sa viem sústrediť, mi neprekáža. Život potrebuje kompromisy.“

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII
Diskusia