Na to, aby lodenice v Komárne opäť postavili veľkú hotelovú loď pre Európu, musel prísť muž od klavíra.

Ivan Sivák vyštudoval obchodnú akadémiu v Bratislave. „Mal som namierené na konzervatórium. Otec ma chcel vidieť za klavírom,“ spomína. „Nakoniec sme to zmenili. Na obchodnej akadémii som zmaturoval v roku 1999. Mal som ambíciu dostať sa na vysokú školu. Žiaľ, nedostal som sa na ňu. Ekonomická bola vtedy veľmi populárna a chceli na ňu všetci. Nezostávalo mi iné, len odísť do sveta. V tom čase to bol trend, ľudia vo veľkom odchádzali pracovať do zahraničia. Aj môj otec pracoval celý život mimo Slovenska. Ešte za socializmu hrával vo Švajčiarsku, v Nemecku... Aj mňa naučil hrať na klavíri. Zvládol som nielen barovú hudbu,“ smeje sa.

FOTOGRAFIE Z LODENICE NÁJDETE V GALÉRII
Lodenice v Komárne
Lodenicu založili v roku 1898. Počas Rakúsko-Uhorska v rokoch 1900 – 1918 začali vyrábať aj námorné lode. Do prvej svetovej vojny postavili 25 plavidiel a 8 železničných mostov, 23. apríla 1947 položili základný kameň nových lodeníc. Lode v Komárne stavali nielen pre Československo a Sovietsky zväz, ale aj pre Čínu, Anglicko či Južnú Afriku. Lodenica vyrábala aj súčiastky pre armádu. Po rozpade kombinátu ZŤS v roku 1990 sa stali lodenice samostatným štátnym podnikom. Dva roky nato sa z podniku stala štátna akciová spoločnosť, ktorú následne privatizovali.

Zarobiť a ušetriť

Vyhľadal agenta, ktorý v tom čase sprostredkovával muzikantom prácu na lodiach. „Keď som mal 20, dostal som sa na svoju prvú palubu, za klavír, na rieku Labe. Plavili sme sa medzi Drážďanmi a Hamburgom. Potom som skúsil more. Vyskúšal som aj Švačiarsko na suchu, ale nesadol som im. To bol môj prvý muzikantský rok. Ďalší rok som dostal možnosť odpracovať 7 mesiacov na riečnej lodi. Vtedy sa to začalo naplno.“

Po troch rokoch si Ivan uvedomil, že hrať v lodnom bare nie je to, čo by chcel navždy. „Bavilo ma, že som si mohol zarobiť a ušetriť. Nevedel som si predstaviť, čo by som mohol robiť doma na Slovensku. Každý rok som trávil sezónu na lodiach rôznych spoločností. Od roku 2005 som začal pracovať pre cestovnú kanceláriu, ktorá sprostredkovávala turistom plavby loďou. Pracoval som s hosťami, organizoval pre nich výlety a staral sa o nich. Dohliadal som na priebeh plavieb, aby boli hostia čo najspokojnejší.“

To robil až do roku 2009. Vtedy opäť prišla chvíľa, keď sa rozhodol posunúť. Ekonomika mu stále nedala pokoj... „V hudbe som dosiahol istý level. Cítil som, že by som ho už neprekročil. Nemal som ambíciu a moje schopnosti v nej sa nerozvíjali. Klavír ma však priviedol do sveta, v ktorom som mal radosť z práce s ľuďmi. Všímal som si, ako loď funguje, ako plánujú cesty, aké služby poskytujú, ako vychádzajú hosťom v ústrety. Neviem si predstaviť, že by mi práca v hoteli na suchu dala toľko podnetov. Plavil som sa na lodiach v Európe, v Rusku, absolvoval som aj 12-týždňovú cestu okolo sveta. Staral som sa o turistov.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

"Tichí blázni" z celebritného rybníka: Toto sú naši najznámejší rybári

Populárne články
Speváčka nedávno oslávila 75. narodeniny, no na svoj vek vôbec nevyzerá.

Laiferová bojovala so strachom vystúpiť na pódiu: Čo magické ju spája s Gottom?

Adriana Kmotríková

Moderátorka ADRIANA KMOTRÍKOVÁ oslávila päťdesiatku: Na svoj vek vyzerá skvelo, uznajte!

Z ľava Július Satinský, Otto Weiter, Robo Toth, Dušan Tarageľ.

Umrela časť ich duše: Prečo sa známi umelci nestihli pred smrťou rozlúčiť s milovanou ženou?

Ilustračné fotoSponzorované

Vďaka týmto 4 tipom vás už vaše internetové pripojenie nesklame!

MUDr. Šimková priznáva, že aj ona mala pred vstupom do ohniska koronavírusu strach. Verila však, že spoločne s personálom nákazu zvládnu.

Pomáhala seniorom nakazeným koronavírusom v Pezinku: Som lekárka, neváhala som!

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia