Tajný útek

Život v komunistickom Československu sa Sulíkovcom nepáčil, dlho rozmýšľali nad emigráciou. Keď šli v roku 1980 na dovolenku k moru do Juhoslávie, zapojili si za svojho žigulíka karavánový príves. Zbalili doklady, diplomy z vysokej školy schovali do pracích práškov, byt nechali tak. „Nikomu sme sa nikdy neodvážili povedať, že chceme emigrovať. Ani deťom, ani rodičom. Ešte keď sme boli v Juhoslávii, stále sme si neboli istí, či sa nevrátime domov. Až po pár dňoch sme sa definitívne rozhodli – ideme do Nemecka. Dievčatá boli malé a dvanásťročnému Richardovi to bolo úplne jedno,“ vracia sa do osudového obdobia Agáta Sulíková.

Pred 31 rokmi sa tak bežná päťčlenná rodina z Bratislavy ocitla v Mníchove v jednej malej izbe, ktorú platil tamojší sociálny úrad. Richard začal hneď po prázdninách chodiť na základnú školu, po nemecky sa naučil veľmi rýchlo. Onedlho dostali byt, Ján Sulík si našiel uplatnenie ako zubár. Po dva a pol roku už mal svoju súkromnú prax vo Pforzheime, v neďalekom kúpeľnom mestečku Bad Liebenzelli si rodina postavila obrovský luxusný dom s bazénom. Spodných päť izieb prerobili na apartmány a využívali ich na prevádzku penzióna.

Richard sa narodil v Bratislave rodičom, ktorí pochádzali zo Zlatých Moraviec.
Zdroj: Archív Agáty Sulíkovej

Pragmatik

Po základnej škole nastúpil Richard Sulík na technické gymnázium vo Pforzheime. Na rozdiel od svojej sestry Petry bol už v tomto veku veľký pragmatik. „Ak nedostala Petra v škole jednotku, bola chorá. Vždy musela byť medzi najlepšími. Aj vysokú školu skončila s takým prospechom, že dostala finančnú odmenu. Richard bol pragmatickejší, preňho bolo dôležité, že školu zvláda. Jednotkár bol iba v tom, čo ho zaujímalo. Predmety, ktoré ho nebavili, len prechádzal,“ spomína Agáta Sulíková. Po maturite šiel na pohovory do leteckej spoločnosti Lufthansa. Prijali ho na výcvik pilota, napokon si to však rozmyslel. Odišiel študovať fyziku na univerzitu do Mníchova, po dvoch rokoch prestúpil na ekonómiu.

V tom čase vypukla v Československu nežná revolúcia, otvorili sa hranice a Sulíkovcov začali navštevovať známi zo Slovenska. Raz navrhli, aby s nimi Richardova mama robila obchody, lebo na Slovensku bol hlad po modernej technike. Odmietla, no prihlásil sa syn. Mal niečo vyše dvadsať rokov, keď začal dovážať kancelársku techniku do svojej rodnej krajiny.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia