Úspešné tvorivé roky

Po maturite a úspešných prijímačkách na VŠMU jej skúšky v prvom ročníku vysokej školy opäť skomplikovalo súkromie. Ako osemnásťročná náhle prišla o mamu, ktorú lekári liečili na zlú diagnózu. Rodina ju deň po Vianociach prišla do nemocnice navštíviť, ale už bolo neskoro. „Rozhodla som sa ísť za pánom profesorom Zacharom a povedať mu, že nemôžem robiť ročníkové skúšky, lebo mi zomrela mamička. On mi na to povedal: Dieťa moje, ak dokončíš túto školu a budeš herečka, budeš mať počas kariéry ešte mnoho takých udalostí, preto sa to budeš musieť naučiť preklenúť a hrať.“ Kamila si jeho slová vzala k srdcu. Akékoľvek trápenie jej prišlo do života, hrať neprestala a navyše svojimi problémami nikoho nezaťažovala.

Po skončení školy začínala hereckú kariéru v Divadle na korze, pokračovala v Poetickom súbore Novej scény, kde pôsobila desať rokov a vytvorila množstvo nádherných postáv. „Bola to tá najlepšia výchova v praxi. Herec rastie vtedy, keď hrá.“ Od roku 1982 sa stala členkou SND. V tom čase v divadle ešte hrávali velikáni ako Valach, Dibarbora, Machata, Gregor. „Veľmi sme si ctili starších kolegov, ale oni nás zas medzi seba bez problémov prijali. Bolo to úžasné obdobie.“

O svojej práci tvrdí, že je to tá najlepšia robota, no samotný talent na ňu nestačí. „Musíte mať šťastie a byť v správnej chvíli na správnom mieste. Ak máte talent a ste nevyužitý, potom ste nešťastný. Herec si nevyberá robotu, dostáva ju, a keď mu ju nikto neponúkne, jednoducho ju nemá.“ Umelkyňa mala na dobré a zaujímavé tituly šťastie. Či to boli predstavenia ako Chrobák v hlave, Na skle maľované, Tančiareň, alebo divácky mimoriadne obľúbená inscenácia Je úžasná! o Florence Fosterovej Jenkinsovej, najhoršej speváčke na svete, ktorá vedela s takou chuťou zle spievať slávne operné árie, až vypredala slávnu Carnegie Hall.

Pokračovanie na ďalšej strane...