Jana Homolová

V&nbsp;tejto súvislosti sme umelkyňu požiadali o&nbsp;rozhovor, no vzhľadom na to, že rozhovory už roky neposkytuje, výnimku neurobila ani v&nbsp;súvislosti so svojimi narodeninami. Do jej života totiž široká verejnosť videla za poslednú dekádu viac, než by si priala, a&nbsp;v&nbsp;mnohých prípadoch nešlo o&nbsp;príjemné momenty.

Kamila Magálová sa narodila 16.&nbsp;novembra 1950 do rodiny, v&nbsp;ktorej dominovala vážna hudba, ale aj výtvarné umenie. Jej prastrýkovia boli akademickí maliari, starý otec bol hudobný skladateľ, učil na VŠMU a&nbsp;patril medzi vtedajšiu bratislavskú smotánku. Otec Ladislav Slovák (†79) bol zas renomovaný dirigent a&nbsp;neskôr dvadsať rokov šéfoval Slovenskej filharmónii. Zatiaľ čo on sa venoval kariére, jeho žena sa starala o&nbsp;domácnosť a&nbsp;dve deti: dcéru Kamilu a&nbsp;staršieho syna Mariána (71), ktorý sa takisto stal hercom.

Keď mala Kamila tri roky, otec mame nečakaným spôsobom oznámil, že má nový vzťah s&nbsp;mladou ženou a&nbsp;od rodiny odchádza. „Otec odišiel, mamička ostala stáť v&nbsp;otvorených dverách, ja som stála vedľa nej, nič som nechápala. Potom sa tie dvere zavreli a&nbsp;dá sa povedať, že v&nbsp;tom momente sa mamička nervovo zrútila a&nbsp;už sa z&nbsp;toho nikdy nespamätala,“ priznala umelkyňa pred rokmi v&nbsp;relácii 13. komnata pre Českú televíziu. Keďže jej mama bola duševne chorá a&nbsp;otec sa k&nbsp;rodine nehlásil, starostlivosť o&nbsp;Kamilu a&nbsp;Mariána prevzali starí rodičia. Tí obom deťom nahrádzali rodičovskú lásku a&nbsp;boli v&nbsp;tom úžasní. Nebyť ich ochoty, súrodenci by boli vyrastali v&nbsp;sirotinci.

Keďže herečkina stará mama, ktorá, mimochodom, vôbec nehovorila po slovensky, ale len po maďarsky a&nbsp;nemecky, bola skvelá domáca pani, vnučka sa od nej naučila výborne variť, piecť aj udržiavať teplo rodinného kozuba. Žiaľ, generačné rozdiely spôsobili, že v&nbsp;období dospievania v&nbsp;nej Kamila nenašla oporu, ktorú potrebovala. „Chcela mi pomôcť, ale nerozumela tomu, čo prežívam. Preto som sa v&nbsp;pätnástich rokoch stiahla do seba. Sama som sa musela boriť so životom. Bolo to ťažké, ale dnes ma už máločo prekvapí,“ priznala pred pár rokmi v&nbsp;rozhovore pre Život.

Ako dieťa odchodom otca od rodiny veľmi trpela, predsa len v&nbsp;tom čase nebolo zvykom, že by sa manželstvá rozvádzali. Spolužiaci aj učitelia jej to dávali často pocítiť. „Asi vo štvrtej ľudovej sa nás učiteľka opýtala, čím by sme chceli byť. A&nbsp;keďže som rada recitovala, imitovala učiteľov, povedala som, že by som možno chcela byť herečka. Odvtedy ma učitelia vyvolávali spôsobom: Herečka, poď k&nbsp;tabuli! Dosť som tým trpela. Vo vyšších ročníkoch som si potom povedala, že ja sa tou herečkou musím stať, aby som im dokázala, že na to mám.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Po maturite a&nbsp;úspešných prijímačkách na VŠMU jej skúšky v&nbsp;prvom ročníku vysokej školy opäť skomplikovalo súkromie. Ako osemnásťročná náhle prišla o&nbsp;mamu, ktorú lekári liečili na zlú diagnózu. Rodina ju deň po Vianociach prišla do nemocnice navštíviť, ale už bolo neskoro. „Rozhodla som sa ísť za pánom profesorom Zacharom a&nbsp;povedať mu, že nemôžem robiť ročníkové skúšky, lebo mi zomrela mamička. On mi na to povedal: Dieťa moje, ak dokončíš túto školu a&nbsp;budeš herečka, budeš mať počas kariéry ešte mnoho takých udalostí, preto sa to budeš musieť naučiť preklenúť a&nbsp;hrať.“ Kamila si jeho slová vzala k&nbsp;srdcu. Akékoľvek trápenie jej prišlo do života, hrať neprestala a&nbsp;navyše svojimi problémami nikoho nezaťažovala.

Po skončení školy začínala hereckú kariéru v&nbsp;Divadle na korze, pokračovala v&nbsp;Poetickom súbore Novej scény, kde pôsobila desať rokov a&nbsp;vytvorila množstvo nádherných postáv. „Bola to tá najlepšia výchova v&nbsp;praxi. Herec rastie vtedy, keď hrá.“ Od roku 1982 sa stala členkou SND. V&nbsp;tom čase v&nbsp;divadle ešte hrávali velikáni ako Valach, Dibarbora, Machata, Gregor. „Veľmi sme si ctili starších kolegov, ale oni nás zas medzi seba bez problémov prijali. Bolo to úžasné obdobie.“

O&nbsp;svojej práci tvrdí, že je to tá najlepšia robota, no samotný talent na ňu nestačí. „Musíte mať šťastie a&nbsp;byť v&nbsp;správnej chvíli na správnom mieste. Ak máte talent a&nbsp;ste nevyužitý, potom ste nešťastný. Herec si nevyberá robotu, dostáva ju, a&nbsp;keď mu ju nikto neponúkne, jednoducho ju nemá.“ Umelkyňa mala na dobré a&nbsp;zaujímavé tituly šťastie. Či to boli predstavenia ako Chrobák v&nbsp;hlave, Na skle maľované, Tančiareň, alebo divácky mimoriadne obľúbená inscenácia Je úžasná! o&nbsp;Florence Fosterovej Jenkinsovej, najhoršej speváčke na svete, ktorá vedela s&nbsp;takou chuťou zle spievať slávne operné árie, až vypredala slávnu Carnegie Hall.

Hrala v nespočetnom množstve televíznych filmov a inscenácií, obchádzali ju však veľké kinoprojekty. V čase, keď je filmová práca pre herečky v zrelom veku skôr na ústupe, prišla ponuka od režisérky Marie Poledňákovej (79). Tá Kamilu bez kastingu obsadila do hlavnej úlohy Heleny Altmanovej vo filme Líbáš jako Bůh a následne do filmu Líbáš jako ďábel, ako inak, s mimoriadne veľkým diváckym ohlasom. „Táto postava mala veľmi veľa spoločného s mojím súkromným životom. Aj som sa smiala, keď som s Barťákom viedla dialógy ako v reálnom živote. Ale jemu som povedala, že by som mu to všetko bez problémov tolerovala,“ vyjadrila sa so smiechom v Portréte na TA3.

V našom rozhovore z minulosti priznala, že tento film bol pre mnohé ženy vyššieho veku veľkým povzbudením. „Viete, koľko sme režisérka aj ja dostali ďakovných listov? Veľa žien si myslí, že po štyridsiatke je koniec. Naopak, štyridsiatnička má skúsenosti, odrastené deti, preto hor sa do života. Myslím v&nbsp;dobrom a&nbsp;nie stavať do šíku mladých mužov a&nbsp;ísť po nich. Sú predsa aj iné priority a&nbsp;život je naozaj úžasný,“ uviedla. V&nbsp;roku 2018 hrala po boku dnes už nebohého Karla Gotta (†80) v&nbsp;rozprávke Keď draka bolí hlava. Na obrazovkách RTVS je zas už jedenásť rokov neodmysliteľnou súčasťou relácie Tajomstvo mojej kuchyne spolu s&nbsp;michelinským kuchárom Pavlom Pospíšilom (76).

Slovenským denným seriálom sa však herečka skôr vyhýba a&nbsp;nebýva ani súčasťou rôznych zábavných programov. „Ohovárajú ma, že odmietam seriály, ale nie je to tak. Ja len beriem kvalitnejšiu prácu, ktorú mi ponúknu.“ Výnimku urobila pri seriáli Za sklom z&nbsp;produkcie TV Joj. „Prečítala som si scenár a&nbsp;povedala som si – tak do toho idem.“ Urobila dobre, pretože úspech seriálu sa dostavil veľmi rýchlo.

Ako mladučké dievča bez kompletnej rodiny nachádzala útočisko najskôr pri koňoch. V&nbsp;jednom jazdeckom oddiele sa do nej po krátkom čase zahľadel o&nbsp;pätnásť rokov starší tréner a&nbsp;jeho náklonnosť jej imponovala. „Nahrádzal mi otca, brata, chápal ma, bol ku mne milý, nežný, starostlivý.“ Písal sa rok 1968 a&nbsp;priateľ jej navrhol, aby spolu emigrovali. Kamila mala krátko pred maturitou, napriek tomu si povedala, že ju na Slovensku nič nečaká, nedrží a&nbsp;ona aspoň konečne našla krídla, pod ktoré sa môže schovať.

Dva týždne žila v&nbsp;Rakúsku, až kým nezakročil jej otec. Ten, ktorý s&nbsp;ňou trávil každý druhý víkend a&nbsp;nemal k&nbsp;nej vrúcny vzťah. Vyhľadal ju a&nbsp;presvedčil, aby sa s&nbsp;ním vrátila domov. „Povedala som si, že najskôr zmaturujem, a&nbsp;keď budem môcť, za priateľom vycestujem neskôr.“ Nestalo sa to. Do života jej vstúpila nová láska. Vydala sa za Slavomíra Magála (71), s&nbsp;ktorým má dve deti: dcéru Danielu (47), ktorá vyštudovala konzervatórium, ale neskôr sa rozhodla pre štúdium pedagogiky a&nbsp;španielčiny, a&nbsp;syna Martina (45). Ten vyštudoval právo.

Umelkyňa žila spokojným životom. Mala skvelú kariéru, vplyvného manžela, ktorému sa darilo v&nbsp;podnikaní, a&nbsp;pár rokov pred otcovou smrťou sa jej navyše podarilo napraviť si naštrbené vzťahy s&nbsp;ním. Jeho druhá žena ho opustila a&nbsp;v&nbsp;pokročilom veku ho navyše začal trápiť alzheimer. Herečka považovala za svoju povinnosť postarať sa o&nbsp;neho. Neskôr sa choroba začala rapídne zhoršovať, ich vzájomný vzťah sa napriek tomu ešte viac upevnil.

„Vzniklo medzi nami úžasné puto, ktoré bolo také nádherné, že to vynahradilo všetky roky späť, ktoré sme spolu neprežili. Mala som možnosť ho spoznať. Povedal mi, ako ľutuje, že ublížil mojej mame, a&nbsp;ja som nesmierne šťastná, že som to mala možnosť zažiť.“ Herečka otcovi odpustila a&nbsp;ostala pri ňom až do chvíle, keď vydýchol naposledy.

Deti sa jej medzičasom postarali o&nbsp;vnúčatá, podnikanie rodina rozšírila. Zdalo sa, že umelkyňa žije navonok rozprávkový život. Žiaľ, bola to pravda len do roku 2009. Jej manžel si začal so ženou, ktorá bola takmer o&nbsp;30 rokov mladšia. Herečka sa o&nbsp;jeho paralelnom vzťahu dozvedela v&nbsp;čase mimoriadneho pracovného nasadenia medzi nakrúcaním v&nbsp;Česku a&nbsp;skúšaním divadelnej hry Je úžasná!

Rozvod si na začiatku pripustiť nechcela, no nahromadený stres si vybral svoju daň. Dostala obličkový záchvat a&nbsp;skončila v&nbsp;nemocnici. Čakala ju operácia, ale ťažkosti sa stupňovali. Skolabovala následkom otravy krvi a&nbsp;upadla do kómy. Lekári tvrdili, že jej šance na prežitie sú nízke. Našťastie po troch dňoch boj o&nbsp;život vyhrala. „Po prebratí som prehodnotila niektoré veci vo svojom živote a&nbsp;určila som si priority. Keď sme v&nbsp;poriadku a&nbsp;naše telo funguje, nevážime si to a&nbsp;berieme to ako normálny stav. Lenže to tak nie je. Práve preto som sa začala viac starať o&nbsp;seba,“ povedala nám v&nbsp;minulosti.

Svoj život prekopala od základov. Rozviedla sa, presťahovala sa do nového domu na okraji Bratislavy, kde s&nbsp;ňou býva najstaršia vnučka Maruška (21). Tá atkuálne študuje na umeleckej škole v&nbsp;Madride. História sa v&nbsp;tomto prípade zopakovala. „Teraz dávam svojej vnučke všetko dobré, čo mne dala omama. Dovolím si povedať, že stíham aj tú dvojgeneračnosť. Vďaka Maruške mám mladého ducha, preberáme spolu všetko. Volá ma síce babička, a&nbsp;keď sme na verejnosti, ľudia sa obracajú, kde je tá babička, čo sedemdesiat sukieň mala. Niekedy jej žartom poviem – nevolaj ma tak. Ale to oslovenie je milé a&nbsp;určite z&nbsp;lásky.“

Hoci jej život vôbec nebol jednoduchý a&nbsp;stále si kladie za vinu, že z&nbsp;manželstva neodišla skôr, tvrdí, že rany osudu jej pri hereckej práci veľmi pomohli. „Keď človek prežije ťažké chvíle, vie z&nbsp;oveľa väčšej hĺbky zahrať utrpenie, ktoré si iný nevie ani predstaviť, pokiaľ ho neprežil.“ V&nbsp;týchto dňoch sa obľúbená umelkyňa dožíva krásneho životného jubilea, ktoré by jej nikto netipoval. Navyše je obrovskou inšpiráciou pre mnohé ženy, aby začali žiť odznova, neprestali sa usmievať na okolitý svet a&nbsp;popritom stále dobre vyzerať.