Psychologička otvára zložku a vyberá z nej viac či menej vydarené obrazy. Tvorili ich väzni, s ktorými pracuje. Viacerí z nich sú mimoriadne ťažké prípady. Vrahovia, násilníci s drogovou minulosťou a rozvrátenými vzťahmi v rodine.

Keď začínali počas výkonu trestu s fraktálnou kresbou, vyplávalo v nej všetko zlo ich temnej minulosti. S ďalšími maliarskymi dielami sa však postupne stráca a vidno, že ich autori sa začínajú pozerať na svet inými očami.

Jeden z pravidelných účastníkov terapie si odpykáva 24 rokov za dvojnásobnú vraždu. Výbušná povaha, sklony k agresivite, problematická rodina, kresleniu sa nikdy nevenoval. Napriek tomu robí s fraktálmi značné pokroky a zaujíma sa aj o ďalšie formy psychoterapie. Jeho zvláštna kresba stromu podľa psychologičky vypovedá o tom, že si uvedomuje minulosť a zároveň sa snaží budovať pozitívnejšiu životnú perspektívu.

Podobne je na tom so svojím kvetinovým zátiším väzeň odsúdený na doživotie. Zátišie patrí k jeho prvým umeleckým kresbám, inak sa v tomto smere venuje najmä prírode a duchovnej kresťanskej tematike.

Najviac obrazov, ktoré nám Ana Bažová Grňa ukazuje, nakreslil väzeň z umeleckej rodiny. Desať rokov bol závislý od heroínu a pervitínu, sedí za viaceré krádeže.

„Ako začal kresliť, akoby to z neho všetko vychádzalo. Najskôr to boli deštrukčné pocity, potom začala prevládať pozitívnejšia forma. Dnes už uvažuje o tom, že dokončí vysokú školu, a plánuje obnoviť narušené vzťahy s rodinou,“ prezrádza psychologička.

Všetci jej klienti začínajú diagnostickou kresbou, v prípade záujmu a talentu potom prechádzajú na terapeutickú a umeleckú kresbu. V tomto sa fraktálna terapia odlišuje od bežnej arteterapie.

Srbská rodáčka prišla do Bratislavy v roku 1994 kvôli štúdiu psychológie. Vo vtedajšej Juhoslávii vtedy zúrila občianska vojna, a keď­že má národnostné korene na Slovensku, vybaviť si tu pobyt pre ňu nebolo ťažké.

Práca v prostredí, kde sa ľudia pozerajú na svet spoza mreží, pre ňu bola profesionálnou výzvou. Napriek tomu mala po 15 rokoch terapeutickej praxe pocit, že nedokáže ľuďom vo výkone trestu pomôcť tak, ako by si predstavovala.

„V tom čase som v Belehrade absolvovala semináre zakladateľky fraktálnej kresby Tanzilije Polujachtovovej a začala som sa tejto metóde venovať,“ prezrádza.

Po tom, čo ju vyskúšala sama na sebe, sa pomocou nej snaží pracovať na psychike obyvateľov za múrmi Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici. Vo svete funguje liečba fraktálnou kresbou už takmer 30 rokov, na Slovensku sa začala využívať v roku 2015 a zatiaľ nie je oficiálne uznaná, takže psychológovia ju môžu využívať len doplnkovo.

„Veľkou výhodou je jej jednoduchosť, stačí iba papier a pastelky,“ odhaľuje Ana Bažová Grňa vznik obrazov, ktoré sa rodia jedným ťahom so zavretými očami. Umelecké kresby môžeme pri kreslení z času na čas vizuálne skontrolovať, ale vtedy treba prácu zastaviť a pokračovať, až keď oči opäť zatvoríme. Pri vyfarbovaní sa, pochopiteľne, pozerať môžeme.

Jeden terapeutický cyklus sa skladá z 21 kresieb. Prvá sa zameriava na diagnostiku, ktorá naznačí aktuálny stav.

„Po nej nasledujú ďalšie dve nakreslené individuálne podľa návodu. Na základe tých poskytnem analýzu a v prípade záujmu pokračujeme v terapii,“ vysvetľuje Ana Bažová Grňa, podľa ktorej môže túto metódu využiť každý. Pomáha napríklad traumatizovaným deťom, ktoré o svojich „démonoch“ nedokážu hovoriť.

„Práve takéto procesy sa mnohokrát diali aj počas detstva ‚mojich‘ väzňov. Je dobré, že viacerí sami prejavia záujem na sebe pracovať a v niektorých prípadoch si dokážu usporiadať narušené vzťahy. Už spomínaný odsúdený za dvojnásobnú vraždu začal počas kreslenia uvažovať o opätovnom nadviazaní kontaktu s rodinou, konkrétne s otcom, ktorého nevidel od detstva. Dokáže aj lepšie komunikovať so svojím okolím, s čím mal predtým značný problém. Dokonca má na starosti ostatných väzňov,“ prezrádza.

Aj to je dôkaz, ako kresba dokáže človeka pozitívne ovplyvniť. Výsledkom jej liečebných účinkov môže byť tvorivejší prístup k životu, mobilizácia vnútorných síl, rozvoj kreativity, intuície, trpezlivosti, koncentrácie, sebavedomia a flexibility. Vylaďuje vzťahy s druhými, eliminuje stres, úzkosť a ďalšie negatívne psychické stavy.

„Na myseľ má fraktálna kresba podobné očistné účinky ako deň bez jedla na telo. Preto ju nazývam aj duševnou hladovkou,“ dodáva Ana Bažová Grňa.

Zatváram oči, v jednej ruke držím ceruzku, druhou len jemne pridržiavam okraj papiera. Čaká ma jedna minúta dlhého neprerušovaného ťahu slobodným smerom. Po chvíli už poslepiačky vediem svoju ruku a som zvedavý nielen na podobu svojej „čarbanice“, ale predovšetkým na to, čo o mne prezradí!

Ana Bažová Grňa ma potešila. Kvalita línie je pevná, čo signalizuje cieľavedomú osobnosť s dostatkom energie na to, aby splnila svoje plány. Som systematický, a hoci niekedy uzatvorený vo svojom svete, oblé línie prezrádzajú, že vo vnútri som dobrý človek. Nedám sa vykoľajiť do takej miery, aby som menil postoje či nálady. Minulosť ma neovplyvňuje viac, než je zdravé, čo zasa naznačuje umiestnenie kresby v strede papiera.

Ide len o prvé sedenie bez vymaľovania, ktoré má, samozrejme, tiež nemalú výpovednú hodnotu. Skúsená psychologička ukazuje jeden farebný abstrakt s informáciou, že s takýmto človekom by bolo spolunažívanie v jednej domácnosti zrejme značne zložité. Má v živote vytvorený vlastný systém, a ak nie je po jeho, hneď je oheň na streche.

Prekvapene hľadím na maľbu a hneď mi napadne, že by bolo fajn otestovať si takto, kým je ešte čas, napríklad životného partnera. Ana Bažová Grňa sa smeje. Manžela vraj spoznala ešte predtým, ako vstúpila do sveta fraktálov. Či už na ich moc uveríme, alebo nie, exkurzia do vlastného vnútra s cieľom posunúť sa k lepšiemu ja za pokus určite stojí.

<em>Prvopočiatky fraktálnej metódy nachádzame v pradávnych civilizáciách. Patrila medzi ne aj egyptská kultúra, ktorá uctievala a využívala liečivé vlastnosti farby a svetla prostredníctvom chromoterapie a helioterapie. Vplyvom farieb, svetla a rukou nakreslených línií na ľudské pocity sa zaoberalo mnoho vedeckých a umeleckých výskumov. V 60. rokoch minulého storočia sa francúzskemu matematikovi Benoîtovi Mandelbrotovi podarilo pretransformovať matematický vzorec do vizuálnej podoby, a tak vznikli fraktály – geometrické tvary, ktoré sa opakujú a nekonečne rozmnožujú. </em>

<em>Metódu v súčasnej podobe začala praktizovať v roku 1990 ruská pedagogička, klinická psychologička a rodinná psychoterapeutka Tanzilija Polujachtova. Autorka vychádza z toho, že všetky metódy sa dajú časom nejako naučiť, ale fraktálnu kresbu nemožno vedome ovládať. Fraktálna metóda je autokorekčná. Pokiaľ teda zvládnete základné pravidlá kreslenia, stávate sa sami sebe terapeutom.</em>