Vladimír Kampf

Možno dostal krídla, pretože ho mama presviedčala, že ho priniesol bocian. Zložil ho v&nbsp;Starej Ľubovni. Tú mu na matrike zapísali do rodného listu. Poriadok musí byť. Ale, krídla mu tým nepristrihli. „Mama v&nbsp;Starej Ľubovni pracovala, tak som svetlo sveta po prvý raz uzrel práve tam,“ smeje sa na matrike zapísaný Juraj Koreň.

Juraj lieta od šiestich rokov vďaka otcovi Cyrilovi. Nie bocianovi. Odvtedy sa s&nbsp;ním vlečie paraglajding. „Ja na padáku bez motora lietam, nepadám. Preletieť denne desiatky až stovky kilometrov rozhodne nie je pád. Síce používam ako slang slovo padák, lebo tomu ľudia lepšie rozumejú, no odborný názov je paraglajd,“ vysvetľuje. Otec Cyril Koreň bol akademický maliar so vzťahom k&nbsp;lietaniu. „Fascinoval ho najmä Leonardo da Vinci. Lietať začal ešte za komunistov na vetroňoch v&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Potom v&nbsp;osemdesiatych rokoch rokoch staval desať rokov rogalo. Po jeho praktických skúškach prišiel na to, že to nie je to pravé orechové a&nbsp;kúpil paraglajd.“

Bolo to v&nbsp;lete. „Najprv si ho vyskúšal on, potom môj osemnásťročný brat a&nbsp;nakoniec ja, keď som mal šesť rokov. Bolo to v&nbsp;jeden deň. Oni dvaja potom lietali intenzívne a&nbsp;ja som len tak poskakoval. Zvyčajne ma brával brat do tandemu. Keď som mal osemnásť ja, mohol som rozbehnúť svoju závislosť naplno. Pri tomto športe musíš mať vedomosti a&nbsp;spájať si súvislosti najmä z&nbsp;fyziky, meteorológie a&nbsp;navigácie, si odkázaný sám na seba, vo vzduchu ti nikto nepomôže. Nedá sa jednoducho ako na aute zastať a&nbsp;vystúpiť, keď nevieš, čo ďalej. Deti síce teoreticky lietať môžu, ale ich efektivita pri preletoch je nízka,“ hovorí.

Znie to šialene, že otec zavesí malého chlapca na kus textílie so špagátmi a&nbsp;povie mu: Leť! Vraj to tak bolo najlepšie. „Sám by som to lepšie nevymyslel. V&nbsp;tom čase bola u&nbsp;nás núdza o&nbsp;kurzy a&nbsp;knihy. O&nbsp;internete sme ani nesnívali. Otec s&nbsp;bratom i&nbsp;ja sme sa vlastne učili za pochodu, na vlastných chybách. Ono sa to zdá, že ťaháš lanká vpravo, vľavo… Lenže keď ideš po skutočnom športovom výkone, záleží na drobnostiach. Takto som začínal.“ Jeho prvý let skončil v&nbsp;hnojisku uprostred dvestometrovej lúky. „Nerozbil som sa. Doletel som a&nbsp;šťastie sa mi nalepilo na päty aj zadok.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Juraj má za sebou umeleckú školu. Aj počas štúdií bol otcovým žiakom. „Keď som bol malý, chcel som byť to, čo otec. Študoval som priemyselný dizajn. Veľa ľudí dobre nechápe, čo to dizajn znamená. Je to umenie a&nbsp;ergonómia masovo vyrábaných vecí. Sú to predmety každodennej potreby ako autá, elektronika, športové potreby, oblečenie či nábytok.“

Priemyselný dizajnér je aj autor slovenského lietajúceho auta Štefan Klein. „Poznáme sa, s&nbsp;otcom bol v&nbsp;kontakte a&nbsp;môj brat bol jeho žiakom. Sme taká malá rozlietaná komunitka. Mimochodom: Nedostal som sa k&nbsp;nemu na katedru na Vysokú školu výtvarných umení v&nbsp;Bratislave, lebo som na to nemal. Ale tak to malo byť. Aj vďaka nemu teraz zhmotňujem svoje sny. Na talentovej skúške na zadanie: Naplnenie, som naskicoval seba, ako lietam nad vysokými horami na padáku, čo som cítil ako naplnenie svojho života, zatiaľ čo všetci kreslili vodou naplnené nádoby... Dnes som taký naplnený skoro každý deň. Keby ma vzali, nelietam tak, ako lietam. V&nbsp;Bratislave ani poriadne kopce nie sú, nebolo by kde trénovať. Vo Zvolene na drevárine som mal výhľad rovno na Donovaly a&nbsp;často som utekal z&nbsp;prednášok a&nbsp;cvičení do vzduchu. Trochu sa mi smiali, ale vydržal som to. Chcel som lietať.“

VIAC DYCHBERÚCICH FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE TU

Väčšinu roka trávi v&nbsp;karavane a&nbsp;v&nbsp;lufte. „Trvalý pobyt mám u&nbsp;mamky len preto, že ho niekde musím mať. Tam mi chodia pokuty z&nbsp;ciest,“ smeje sa. „Naposledy mi Rakúšania poslali pozdrav, že im mám zaplatiť tridsať eur za to, že som frčal o&nbsp;deväť kilometrov rýchlejšie. Zabudol som sa. Pritom viem, že tam je radar.“

Žije lietaním, fotografuje, filmuje a&nbsp;hľadá si vlastnú cestu. „Bydlisko mám v&nbsp;aute, mám holý zadok, ale som takto šťastný. Vo svete sa cítim ako doma. Lietam preto, lebo je to to najkrajšie a&nbsp;najslobodnejšie, čo môžem na tomto svete zažiť. Objavujem krajiny a&nbsp;svet z&nbsp;perspektívy, ktorá je ostatným ľuďom skrytá. Rozumejú tomu vtáky a&nbsp;iba ľudia, ktorí chápu neuchopiteľné a&nbsp;neviditeľné, ale predvídateľné súvislosti. Na to, aby som videl Himaláje z&nbsp;výšky sedemtisíc metrov, ich musím najprv pochopiť. Musím byť v&nbsp;správny čas na správnom mieste a&nbsp;vidieť veci, ktoré sú neviditeľné a&nbsp;uchopiť veci, ktoré sú neuchopiteľné. Musím si vedieť predstaviť, ako prúdi vzduch, vedieť to predpokladať dopredu, analyzovať. Keď tomu porozumiem, dokážem to a&nbsp;zážitok, ktorý z&nbsp;toho mám, je niečo úplne iné. Pri ňom som na základe procesov učenia, pokory a&nbsp;pochopenia prírody v&nbsp;naozajstnej eufórii,“ vysvetľuje podstatu.

Lietanie je využívanie darov prírody. „Vtedy sa dostaneš kamkoľvek. Samozrejme, nie je to ľahké, ale práve to robí ten skutočný, silný zážitok. Je to podobné ako s&nbsp;horolezectvom. Na Lomničák sa vyvezieš lanovkou, ale môžeš naň aj vyliezť západnou kolmou stenou. Potom tým z&nbsp;lanoviek pripadáš ako mimozemšťan, dupľom ak si to vyliezol sólo. Oni horu nepochopili a&nbsp;ani nevyužili, čo ponúka. Využili bufet na štíte, zaplatili si a&nbsp;oželeli to najkrajšie a&nbsp;to zaslúžené a&nbsp;v&nbsp;pote tváre vybojované skúsenosti, ktoré ťa zmenia a&nbsp;cieľ je zaslúžený.“

Lietal na všetkých kontinentoch a&nbsp;svetadieloch. To nie je to isté. Svetadielov je sedem a&nbsp;kontinentov o&nbsp;jeden menej, pretože Európa a&nbsp;Ázia sú v&nbsp;jednom kuse. „Na všetkých som už letel. Pôvodne som mal sen lietať vo všetkých veľhorách sveta. V&nbsp;roku 2016 som sa dal dokopy s&nbsp;horolezcom Michalom Sabovčíkom. On dobre liezol, ale len začínal lietať, ja som zasa začínal liezť a&nbsp;lietal som dobre. Spolu sme mohli dosiahnuť veľké veci. S&nbsp;horolezectvom som začal ako s&nbsp;náhradou za veľmi obmedzené zimné lietanie a&nbsp;v&nbsp;boji s&nbsp;depresiou. Lezenie v&nbsp;zime je náročnejšie a&nbsp;to sa mi páčilo. Získaval som tak dávku adrenalínu, ktorú som potreboval. Raz mi napadlo, že keď už niekam vyleziem, mohol by si skrátiť cestu dole a&nbsp;z&nbsp;vrcholu odletieť. Čo budem chodiť dolu pešo, keď viem lietať?“

Tak vzniklo vážne spojenie horolezectva a&nbsp;lietania, z&nbsp;ktorého povstal projekt Seven virgin summits – zdolať horu na každom svetadieli. „V&nbsp;Antarktíde sme boli tretí v&nbsp;poradí, ktorí tam vôbec leteli na paraglajdoch. Vtedy som si uvedomil, že som dokázal niečo dôležité alebo problematické. Samotné lietanie tam nie je až taký problém, ako sa tam dostať a&nbsp;liezť na štartovačku a&nbsp;vystihnúť počasie.“ Posledným v&nbsp;poradí svetadielov bol Nový Zéland. „Musel som si naň tri roky počkať, pretože mi ho zavrela korona. Odišiel som hneď, ako ho otvorili. Pravdepodobne som druhý človek na planéte, ktorý letel na všetkých svetadieloch. Určite som prvý Slovák.“

Lietať, chodiť a&nbsp;liezť v&nbsp;jednom je jedinečný zážitok. „V&nbsp;horách som zvyčajne sám. Na Novom Zélande som takto preletel vyše 1 100 kilometrov za 19 dní. Len s&nbsp;padákom a&nbsp;pešo… Krása, nádhera, úžas, fantázia… O&nbsp;tejto ceste som si nastrihal film Veni vidi volavi Terra Media. Mám ho voľne zavesený na youtube.“ Od lietania sa ho vždy najviac snažili odradiť priateľky. „Frajerky to najprv len tak zľahka skúšali, že by som až toľko lietať nemusel a&nbsp;ak aj, tak nie tak extrémne. Nepresvedčili ma. Chvíľu som mal pochybnosti a&nbsp;bavilo ma to menej pre neprajníkov, na ktorých som narazil a&nbsp;snažili sa ma odradiť a&nbsp;odstrániť. Našťastie som introvert a&nbsp;samotu v&nbsp;horách milujem, preto som sa na tieto ľudské pletky vykašľal a&nbsp;odletel.“

Zážitkov, keď mu šlo o&nbsp;život, má toľko, že už ich ani neráta. „Neviem, ktorý mám vybrať, tak dám len tie so zvieratami. V&nbsp;Himalájach som vo vzduchu stretol veľa orlov, ktoré tiahli. Nepríjemne ma napádali. Jeden mi len trochu poškriabal paraglajd zvrchu, ale nebola to zábava. Bolo to, ako keď plávaš, a&nbsp;okolo teba prechádza motorová loď. Neutečieš pred ňou. Orol je vo vzduchu doma a&nbsp;je obratnejší. Keď ho nahneváš, neujdeš mu. Ale našiel som si na ne taktiku. Keď prilieta, čakám do posledného možného momentu a&nbsp;až vtedy z&nbsp;celej sily zakričím. Ak reveš, keď je ešte ďalej, ako keby si zvykne a&nbsp;potom sa nevyplaší.“

V&nbsp;Indii stretol tigra, ktorý na neho reval z&nbsp;bambusovej húštiny. Stretol svorku šakalov, medveďa, ktorý v&nbsp;noci spal v&nbsp;kosodrevine vedľa neho. „Vyliezol, až keď som ráno začal tancovať na AC/DC, aby som sa zohrial. Zrazu sa rozbehla kosodrevina spoza stanu, chlpáč utekal a&nbsp;ja za ním. Chcel som fotku. Mám záber, ako na mňa pri úteku cez plece pozerá, že to čo je!?“ Zaujímavým zážitkom v&nbsp;lufte sú náhle búrky. V&nbsp;nich je bezmocný, nevidí zem, okolo neho divo bijú hromy, blesky. „Na Novom Zélande mi chvíľu tak silno fúkalo, že som letel len dozadu. To je, ako skočiť do Dunaja a&nbsp;skúšať plávať proti prúdu. Veľakrát som spadol na skaly, do lesa… To už k&nbsp;tomu patrí: Športom k&nbsp;trvalej invalidite, ale štýlovo a&nbsp;s&nbsp;príbehom.“

Paraglajdisti takmer nikdy neletia s&nbsp;istotou, kde pristanú. „Istota rastie s&nbsp;praxou, ale nie je stopercentná. Stačí zmena počasia, ktorú si si všimol neskoro, zle vyhodnotená situácia. Vývoj počasia sa dá celkom slušne odhadnúť, ale chce to prax a&nbsp;tú získaš najčastejšie len vlastnými omylmi. Človek väčšinou skončí tam, kde nechce skončiť. Ale podarilo sa mi pristáť aj rovno pri karavane. Mal som to len pár krokov domov,“ hovorí so širokým úsmevom. „Keď sa stretnú skúsenosti, dobré počasie a&nbsp;trocha šťastia, dá sa to. Spočiatku však človek lieta len jednosmerne.“ Lietať v&nbsp;Európe či v civilizovanom svete je ľahšie na návrat. „Jednoducho stopujem.“

Prvý let skončil v hnojisku uprostred lúky: Paraglajdista Juraj už obletel všetky svetadiely!

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Prvý let skončil v hnojisku uprostred lúky: Paraglajdista Juraj už obletel všetky svetadiely!

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Influencerka Sophie skončila na vozíku: Teraz otvára oči druhým ľuďom! Neskutočné, čo robí

Dievčina, ktorej CHÝBA posledná vrstva kože, odhalila svoje telo: Tieto FOTO vami otrasú!

Aký krutý je osud: Súrodencom Dominike a Stanovi diagnostikovali rakovinu pár mesiacov po sebe

Len čo ho zbadala, bola v tom po uši: Ľudia sú z milenca 83-ročnej babičky znechutení!

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás