Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Basma je najmladšie dieťa bývalého kráľa Saúda. V&nbsp;krajine vládol v&nbsp;rokoch 1953 až 1964. Z&nbsp;trónu ho zosadila jeho rodina v&nbsp;prospech brata Faisala. Zomrel v&nbsp;roku 1969. Mal približne 40 manželiek a&nbsp;splodil s&nbsp;nimi celkovo 115 detí. Basma videla otca vo svojom živote iba dvakrát. Basmina matka bola Sýrčanka Džamíla Márijová, kráľ si ju vybral za manželku počas jej pobytu na púti v Mekke. Po jeho smrti žila matka s&nbsp;dcérou v&nbsp;Libanone, Sýrii a&nbsp;Spojenom kráľovstve.

Basma je veľmi vzdelaná, študovala niekoľko odborov vrátane medicíny a&nbsp;anglickej literatúry. Vydala sa v&nbsp;roku 1988, dnes je však rozvedená, manželstvo trvalo do roku 2007. Je matka piatich detí, vo väzení sa s&nbsp;ňou ocitla aj jedna z&nbsp;troch dcér – 27-ročná Suhúd. Hneď po rozvode založila sieť reštaurácií v&nbsp;Saudskej Arábii. V&nbsp;roku 2008 založila aj mediálnu spoločnosť Media Ecco a&nbsp;kateringovú spoločnosť. V&nbsp;rokoch 2010 až 2011 žila v&nbsp;Londýne, kde sa stala známou mediálnou osobnosťou a&nbsp;vystupovala na rôznych medzinárodných fórach poukazujúcich na korupciu, humanitárne problémy a&nbsp;majetkovú nerovnosť vo svojej pôvodnej vlasti. Presadzovala aj ústavné reformy v&nbsp;kráľovstve, ktoré by obmedzili právomoci náboženskej polície a&nbsp;zakotvili práva žien v&nbsp;zákone. Niekedy po roku 2015 sa presťahovala späť do kráľovstva, v&nbsp;roku 2016 zatvorila niektoré zo svojich londýnskych spoločností a&nbsp;v&nbsp;roku 2018 previedla zvyšok majetku na jednu zo svojich dcér, no naďalej sa objavovala v&nbsp;medzinárodných médiách.

Basma sa na slobode ocitla až po troch dlhých rokoch, dodnes nie je jasné, prečo ju v&nbsp;jej vlasti zatvorili do prísne stráženého väzenia. Madawi al-Rasheedová, expertka na saudskoarabskú politiku a&nbsp;kráľovskú rodinu na London School of Economics, pre Deutche Welle uviedla: „Možnože princezná bola zapojená do vnútorného rodinného sporu o&nbsp;dedičstvo.“ Širšia kráľovská rodina má až 14-tisíc členov, niektoré línie súperia medzi sebou o&nbsp;moc a&nbsp;vplyv.

Druhým dôvodom bolo podozrenie, že princezná sa pokúša o&nbsp;útek. Zatkli ju totiž na letisku, smerovala do Švajčiarska. Podľa dokumentov, ktoré má Deutche Welle k&nbsp;dispozícii, Basma mala povolenie odletieť z&nbsp;Džiddy v&nbsp;sprievode svojej dcéry do Švajčiarska kvôli naliehavej lekárskej pomoci. Niektoré zahraničné médiá uvádzajú, že princezná trpela osteoporózou, mala zdravotné problémy so srdcom a&nbsp;s&nbsp;hrubým črevom. Jej americký právnik Leonard Bennett uviedol, že v&nbsp;marci 2019 princeznino lietadlo zostalo na zemi a&nbsp;ju zatklo osem ozbrojencov. Dokument síce uvádzal, že lietadlo smerovalo do Ženevy, letelo však cez Turecko, ktoré Rijád považuje za nepriateľskú krajinu.

Najreálnejšia verzia však znie, že princeznú držali v&nbsp;prísne stráženom väzení pre jej reformné názory. Zasadzovala sa za ľudské práva, hlavne práva žien, a&nbsp;ústavnú reformu. Basmina kritika však nebola namierená priamo na kráľovskú rodinu, ale skôr na iné úrovne správy. Podľa zdrojov Deutche Welle vždy zdôrazňovala, že je verná širšej rodine a&nbsp;ne­urobí nič, čo by poškodilo krajinu.

„Nevystupujem ako dcéra kráľa Saúda, ​​bývalého vládcu Saudskej Arábie, ale ako lojálna občianka. Môj otec založil prvú ženskú univerzitu v&nbsp;kráľovstve, zrušil otroctvo a&nbsp;pokúsil sa zaviesť konštitučnú monarchiu, ktorá oddeľuje pozíciu kráľa od pozície premiéra. So zármutkom však musím povedať, že moja milovaná krajina dodnes nesplnila svoj sľub. Naša staroveká kultúra, na ktorú som veľmi hrdá, je známa svojou ušľachtilosťou a&nbsp;štedrosťou, no naliehavo potrebujeme základné občianske zákony, ktorými by sme riadili našu spoločnosť,“ uviedla v&nbsp;minulosti pre The Independent. Basma veľmi nástojčivo poukazovala hlavne na postavenie žien v&nbsp;Saudskej Arábii. Sú totiž vydané na milosť svojich manželov, a&nbsp;keď sa chcú rozviesť, tak zase na milosť sudcov, ktorí majú tendenciu stáť na strane manželov. Žena sa v&nbsp;tejto krajine môže rozviesť iba vtedy, ak s&nbsp;tým súhlasí aj manžel. Prípadne ak pochádza z&nbsp;veľmi mocnej a&nbsp;vplyvnej rodiny, ktorá sa za ňu postaví.

Je tu ešte jedna záchrana, ako von z&nbsp;manželstva, v&nbsp;ktorom sú nespokojné. Ide o&nbsp;chálí, obdobu odluky. Sudca ju však povoľuje veľmi zriedka. Žena v&nbsp;takomto prípade musí zabezpečiť výpoveď minimálne štyroch svedkov, ktorí podporia jej tvrdenie, prečo treba manželstvo ukončiť. Ďalším spôsobom, ako udržať ženu v&nbsp;manželstve proti jej vôli, je automatické zverenie detí starších ako šesť rokov do otcovej opatery. „Tento stav je v&nbsp;úplnom rozpore s&nbsp;Koránom, na ktorom by mali byť založené naše zákony. V&nbsp;ňom má žena plné právo rozviesť sa jednoducho v&nbsp;prípade neprekonateľných rozdielov,“ kritizovala Basma.

„Ďalším naším zákonom, ktorý je v&nbsp;priamom rozpore s&nbsp;Koránom a&nbsp;ktorý sa používa na kontrolu žien, je zákon al-Dali,“ aj týmito slovami sa nebála Basma kritizovať svoju vlasť vo svetových médiách. Al-Dali je vlastne rozsudok vyrieknutý sudcom, podľa ktorého môže muž zabrániť svojej dcére, sestre, sesternici alebo akejkoľvek príbuznej, aby robila čokoľvek vo svojom živote. Môže ísť napríklad o&nbsp;zamestnanie či uzavretie manželstva, štúdium. V&nbsp;rámci al-Dali dokonca plat pracujúcej ženy môže byť poukázaný na účet jej otca.

„Spôsob, akým sa dnes so ženami zaobchádza v&nbsp;Saudskej Arábii, je priamym výsledkom vzdelávania, ktoré naše deti dostávajú v&nbsp;škole,“ domnieva sa Basma. Podľa školských osnov je totiž postavenie ženy v&nbsp;spoločnosti podradné. Jej úloha je prísne obmedzená na službu svojej rodine a&nbsp;výchovu detí. „Učia sa, že ak má žena uctievať niekoho iného ako Boha, mal by to byť jej manžel, a&nbsp;že ju anjeli preklínajú, ak sa nepodriadi potrebám manžela. Dievčatá majú prísne zakázané zúčastňovať sa na akejkoľvek telesnej výchove. Je to výsledok úplnej dezinterpretácie Koránu. Tieto ideológie považujem za urážlivé a&nbsp;nesprávne. Raný islam bol obdobím veľkej tvorivosti. Učenci vynikali vo vedách a&nbsp;v literatúre. Naše náboženstvo by nemalo byť štítom, za ktorý sa skrývame pred svetom, ale hnacou silou, ktorá nás inšpiruje k&nbsp;inováciám. To je skutočný duch islamu.“

Basma zvyčajne nekritizovala priamo kráľovskú rodinu, ale výkonné zložky v&nbsp;krajine. „Ministerstvo sociálnych vecí skôr toleruje krutosť k ženám, než by ich chránil. Jediné azylové domy, na ktoré sa môžu týrané ženy obrátiť, sú štátne. V&nbsp;nich sa však ženám neustále hovorí, že hľadaním útočiska zahanbili svoju rodinu. Veľa žien si preto siahlo na život. Išlo aj o&nbsp;vzdelané ženy, napríklad lekárky. Potrebujeme nezávislé azylové domy, kde práva žien podporujú silné zákony, ktoré môžu prekonať rodinné tradície. Ministerstvo sociálnych vecí nielen porušuje práva žien, ale je aj jedným z&nbsp;dôvodov, prečo je v&nbsp;kráľovstve rozšírená chudoba. Skorumpovaný systém, ktorému chýba transparentnosť, znamená, že viac ako 50 percent našej populácie je chudobných a&nbsp;núdznych, hoci sme jednou z&nbsp;najbohatších krajín na svete.“

Moc v&nbsp;krajine je sústredená v&nbsp;rukách korunného princa Muhammada bin Salmána, Basminho bratranca. Na jednej strane uvoľňuje prísne pravidlá pre ženy a&nbsp;zavádza v&nbsp;krajine reformy. Na druhej strane vo veľkom umlčuje svojich kritikov. Brutálnym príkladom je novinár Džamal Chášukdží, ktorého v&nbsp;roku 2018 zavraždili na ambasáde v&nbsp;Istanbule. Práve princovi Muhammadovi bin Salmánovi sa pripisujú zásluhy, že ženy v&nbsp;Saudskej Arábii môžu konečne samy šoférovať auto, a&nbsp;to od roku 2018. Svet však túto reformu prijal s&nbsp;rozpakmi, pretože aktivistky bojujúce za toto právo ostali vo väzení.

Na dôvažok, ženy síce môžu šoférovať, ale naďalej nesmú vychádzať na verejnosť bez mahrama (druh sprievodcu – zvyčajne mužský príbuzný), a&nbsp;to hlavne v&nbsp;prípade, keď chcú vojsť do vládnych budov či verejných inštitúcií. A&nbsp;samotné ženské šoférovanie má hlavne ekonomické pozadie. V&nbsp;krajine totiž dovtedy pracovalo iba 22 percent žien. Mali veľmi obmedzené možnosti zamestnať sa pre sťaženú mobilitu. Ultrakonzervatívne kráľovstvo bolo preto odkázané hlavne na pracovnú silu zo zahraničia, čo znamenalo odliv kapitálu. Zamestnanci totiž zarobené peniaze „vyvážali“ do svojich rodných krajín, kde mali rodiny. Podľa odhadov agentúry Bloomberg má šoférovanie žien priniesť do roku 2030 do hospodárstva krajiny až 90 miliárd dolárov. Už teraz by podľa odhadov mali v&nbsp;kráľovstve, kde žije 33 miliónov ľudí, riadiť auto asi tri milióny žien.

Zaujímavé je, že princezná Basma, odhodlaná bojovníčka za ženské práva, bola proti tomu, aby si ženy sadli za volant. „Ak žena šoféruje v&nbsp;súčasnej spoločenskej klíme, môžu ju zastaviť, obťažovať, zbiť, ba ešte horšie. To je dôvod, prečo som proti tomu, aby ženy šoférovali, kým nebudeme dostatočne vzdelaní a&nbsp;kým nebudeme mať potrebné zákony, ktoré nás ochránia pred takýmto šialenstvom. Pred týmto krokom sú potrebné zásadné zmeny v&nbsp;zákone a&nbsp;v&nbsp;postoji spoločnosti. Model, keď sa žena de facto nesmie samostatne pohybovať bez mužského príbuzného alebo plateného šoféra ani pri takých bežných činnostiach ako nákupy, návšteva&nbsp;lekára, odprevádzanie detí do školy alebo ku kamarátom, je nielen ponižujúci, ale i&nbsp;neefektívny.“

Zrejme pre tieto pre režim radikálne názory prišla Basma na tri roky o&nbsp;slobodu. Po tom, ako ju zatkli na letisku, o&nbsp;nej dlho nikto nič nevedel. Stíchol aj jej účet na Twitteri, ktorý predtým veľmi aktívne využívala práve na kritiku spoločenských pomerov v&nbsp;Saudskej Arábii. Jej účet „ožil“ až v&nbsp;roku 2020. „Ako možno viete, som zadržiavaná vo väzení Al-Háir bez toho, aby som bola z&nbsp;niečoho obvinená. Môj zdravotný stav sa zhoršuje, je to vážne a&nbsp;môže ma to zabiť. Neposkytujú mi lekársku starostlivosť a&nbsp;nedostala som odpoveď na listy, ktoré som poslala kráľovskému dvoru. Bez vysvetlenia ma spolu s&nbsp;dcérou uvrhli do väzenia.“

Al-Háir je zariadenie s&nbsp;maximálnym stupňom stráženia. Saudský režim tam uvrhol veľa iných politických väzňov. Donedávna tam napríklad bola väznená aktivistka za práva žien Ludžajn al-Hazlúlová. Keďže prípad vzbudil medzinárodnú pozornosť, saudské úrady pre OSN uviedli, že Basma bola obvinená z&nbsp;trestného činu pokusu o&nbsp;nelegálne vycestovanie mimo kráľovstva. Jej dcéru zase obvinili z&nbsp;útoku na agenta a&nbsp;z&nbsp;bližšie nešpecifikovanej počítačovej kriminality. Na slobodu sa Basma a&nbsp;jej dcéra dostali až začiatkom tohto roka. „Obidve dámy boli prepustené z&nbsp;väzenia, do svojho domu v&nbsp;Džidde dorazili 6. januára,“ povedal pre BBC ich právnik Henri Estramant. Aj The Guardian citoval právnika: „Princezná sa má dobre, ale určite vyhľadá lekársku pomoc. Vyzerá vyčerpane, ale má dobrú náladu a&nbsp;je vďačná, že sa osobne stretla so svojimi deťmi.“

PRINCEZNÚ BASMU konečne pustili z väzenia. V Saudskej Arábii sú ženy vydané na milosť mužov

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Výber pre vás

PRINCEZNÚ BASMU konečne pustili z väzenia. V Saudskej Arábii sú ženy vydané na milosť mužov

Erika Szalayová

Súvisiace články

Brána k zážitkom: Na španielskom ostrove Malorka je stále čo objavovať

Znovuzrodenie rieky Arno: Florencia zažíva novodobú renesanciu

Srílanské kopanice: Aj bez slonov ponúkajú miestne pralesy unikátne druhy fauny a flóry

Autor článku

Erika Szalayová

Výber pre vás