Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

„Boli sme v&nbsp;manželstve traja,“ uviedla Diana v&nbsp;roku 1995 v&nbsp;zničujúcom rozhovore s&nbsp;Martinom Bashirom pre program spoločnosti BBC s&nbsp;názvom Panoráma. Okrem tohto úprimného tvrdenia dvihla žlč národa aféra zvaná Camillagate alebo Tampongate. V&nbsp;roku 1989 Camilla (75) ako kráľovská milenka šepkala budúcemu vladárovi do telefónu, že nedeľné noci sú bez neho na nevydržanie. Najstarší kráľovský syn Charles (73) a&nbsp;zároveň Dianin manžel jej na to, že ju potrebuje niekoľkokrát do týždňa, preto by chcel byť jej menštruačný tampón. Prepis nahrávky sa dostal do médií v&nbsp;roku 1993 a&nbsp;spôsobil v&nbsp;Spojenom kráľovstve poriadny škandál.

Samotný Charles v&nbsp;snahe vylepšiť si imidž si objednal svoj životopis u&nbsp;rešpektovaného novinára a&nbsp;historika Jonathana Dimblebyho. V&nbsp;knihe tvrdí, že „až“ prvých päť rokov bol ako manžel verný. Hoci niektorí ľudia z&nbsp;jeho okolia pokladali Dianu za nervovo nestabilnú osobu, spomínané fakty jej pomohli nakloniť si verejnú mienku na jej stranu.

O&nbsp;tom, že zamestnanci v&nbsp;paláci mali jasno v&nbsp;tom, komu venujú svoje sympatie, svedčí aktuálna záležitosť z&nbsp;Chiswick Auctions v&nbsp;Londýne. Za vyvolávaciu cenu 2-tisíc libier je totiž v&nbsp;aukcii osobný list princa Charlesa. Napísal ho v&nbsp;minulosti bývalej zamestnankyni Marjorie Dawsonovej, ktorá pre kráľovskú rodinu pracovala celých 36 rokov. Zomrela ako 104-ročná pred troma rokmi. V&nbsp;osobnom liste sa britský následník trónu sťažoval na „úbohú žiarlivosť a&nbsp;túžbu po pomste“ niektorých zamestnancov a&nbsp;zamestnankýň paláca – vrátane Dianinho bývalého komorníka Paula Burrella (64). List je veľmi výnimočný, pretože málokedy sa verejnosti podarí nazrieť do emocionálneho sveta kráľovskej rodiny.

Ako sa dá vyčítať z&nbsp;riadkov, Charles sa hnevá na ľudí pracujúcich pre kráľovskú rodinu, aj preto, že stáli na strane jeho nebohej bývalej manželky. Jedným z&nbsp;nich bol spomínaný Paul Burrell. „Pamätám si, ako som v&nbsp;roku 1980 stretol plaché mladé dievča, ktoré zablúdilo v&nbsp;chodbách paláca Balmoral. Ja som mal vtedy 22 rokov, ona 18 rokov,“ spomína Paul Burrell na prvé stretnutie s&nbsp;manželkou budúceho kráľa, ktorej verne slúžil. Najprv však pracoval ako dvoran kráľovnej Alžbety II. (96). V&nbsp;roku 1987 sa stal komorníkom Diany. Hoci bol na zozname zamestnancov, v&nbsp;prvom rade bol jej osobným priateľom a&nbsp;dôverníkom.

Článok pokračuje na následujúcej strane...

Vo svojej knihe V&nbsp;službách mojej kráľovnej opisuje verný komorník okrem iných aj tie najintímnejšie pocity Diany, ktoré zažívala v&nbsp;čase rozvodu. Princezná Diana a&nbsp;princ Charles sa rozviedli v&nbsp;auguste 1996. Po škandalóznom vystúpení Diany v&nbsp;relácii BBC mala totiž kráľovná dosť vojny medzi synom a&nbsp;nevestou. Listom ich vyzvala, aby sa manželstvo skončilo aj na papieri, „pre krajinu, rodinu a&nbsp;deti“. „Zničujúci list prišiel18. decembra 1995. Bolo to prvýkrát, čo princezná počula slovo rozvod s&nbsp;Windsorom. Tón kráľovninho listu bol opatrný a&nbsp;vôbec nie nahnevaný. Ale medzi riadkami si človek všimol svokru, sklamanú zo správania obidvoch strán. Princezná z&nbsp;Walesu bola na kráľovnú nahnevaná, pretože s&nbsp;premiérom Johnom Majorom a&nbsp;arcibiskupom z&nbsp;Canterbury už panovníčka konzultovala rozvod, čo pripomínalo podľa Diany obchodnú transakciu. Na druhý deň prišla ďalšia rana: list od Charlesa so žiadosťou o&nbsp;rozvod. Myslím, že som ešte nikdy nevidel princeznú takú nešťastnú ako ten týždeň pred Vianocami. V&nbsp;polovici februára sa Diana a&nbsp;jej svokra stretli v&nbsp;Buckinghamskom paláci za prítomnosti kráľovninho súkromného tajomníka. V&nbsp;tom momente princezná z&nbsp;Walesu stále milovala svojho manžela a&nbsp;nechcela akceptovať blížiaci sa koniec,“ komentuje situáciu Paul Burrell.

Keď Diana tragicky zomrela v&nbsp;parížskom tuneli, jej komorník si ponechal časť jej majetku, v&nbsp;roku 2002 ho obvinili z&nbsp;trojnásobnej krádeže. Obvinenie znelo: ukradol 310 predmetov v&nbsp;hodnote 4,5 milióna libier (asi 5,3 milióna eur). Proces bol však prerušený, pretože Paul Burrell sa dohodol s&nbsp;kráľovnou. Táto skutočnosť vyvolala obrovský záujem médií. Údajne novinári ponúkali zamestnancom a&nbsp;zamestnankyniam paláca obrovské sumy peňazí, aby získali čo najviac informácií. V&nbsp;očiach princa Charlesa išlo o&nbsp;obrovské zneužitie dôvery.

Princ Charles si všetku svoju frustráciu z klebetiaceho personálu a machinácií novinárov vybil v súkromnom liste. „Považujem to za absolútne neuveriteľné, pretože som v&nbsp;priebehu rokov neurobil nič iné, len som ľuďom ako Paul Burrell poskytol všetku podporu.“ Charles tiež zúril, že s&nbsp;ním a&nbsp;jeho rodinou sa zaobchádzalo ako s&nbsp;„len pešiakmi v&nbsp;mrazivej a&nbsp;prebiehajúcej mediálnej vojne“. Ako list odhaľuje, Charles sa rozčuľoval, že „skutočné fakty sú úplne ignorované a&nbsp;obrovské sumy peňazí sú ponúkané ako úplatky bývalým a&nbsp;súčasným zamestnancom, aby verejne ventilovali svoju úbohú žiarlivosť a&nbsp;túžbu po pomste“.

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

„Keď som urobila niečo dobré, nikto nikdy mi nevyslovil uznanie. Naopak, keď som zakopla, čo sa mi stávalo ako nováčikovi v hre často, akoby sa na mňa zosypala tona tehál. Veľa som preto plakala a únik som nachádzala v bulímii. Ľudia, ktorými bol obklopený manžel, mi naznačovali, že som nestabilná, chorá a&nbsp;mala by som byť umiestnená do nejakého zariadenia,“ to bolo ďalšie úprimné priznanie princeznej Diany v&nbsp;relácii Panoráma. Manželka následníka na trón začala trpieť poruchou príjmu potravy krátko po zásnubách.

Choroba princeznej z&nbsp;Walesu nezostala bez povšimnutia personálu paláca. „Vždy som sa čudoval, prečo, preboha, chcela také veľké množstvo jedla, ale nemohol som nič urobiť. Bol som tam ako šéfkuchár, mojou úlohou bolo variť a&nbsp;pripravovať jedlo. Nebol som psychológ ani lekár, ktorý by mohol povedať: nemali by ste to všetko jesť. Vedel som, že niečo nie je v&nbsp;poriadku, ale nerozumel som v&nbsp;tom čase, čo je choroba s&nbsp;názvom bulímia,“ povedal šéfkuchár Darren McGrady v&nbsp;roku 2017 pre Hallo, ktorý nevaril len pre princeznú, ale aj pre kráľovnú Alžbetu II. O&nbsp;tom, aké zákusky a&nbsp;jedlá si princezná objednávala, sa bývalý šéfkuchár, ktorý po komorníkovi bol ďalším lojálnym a&nbsp;verným zamestnancom, hovoriť nechcel. Nezdalo sa mu správne zverejňovať podrobnosti.

Darren McGrady sa však cítil povolaným hovoriť pre médiá hlavne o&nbsp;Dianiných zdravých rokoch a&nbsp;o&nbsp;čase, keď hrdinsky bojovala s&nbsp;chorobou. Postupne sa s&nbsp;ňou vyrovnala a&nbsp;dostala ju pod kontrolu. Šéfkuchár preto s&nbsp;radosťou uverejnil na kanáli Youtube video, kde zdieľa recepty z&nbsp;britskej kráľovskej rodiny a&nbsp;kulinárske preferencie jej členov. „Chcem ukázať jej šťastné roky.“ Hoci sa nikdy nepovažoval za priateľa, ale skôr za šéfkuchára, vytvoril si prirodzené puto s&nbsp;Dianou. „Vždy som tam bol, takže niekedy prišla a&nbsp;vyventilovala sa predo mnou, keď nebola s&nbsp;niečím spokojná. Inokedy som ju videl, ako sa rozplakala, bola bezradná a&nbsp;pýtala sa: čo mám robiť? Stávalo sa aj to, že mi povedala veľmi neslušný vtip a&nbsp;ja som nemohol uveriť, že to vyšlo práve z&nbsp;jej úst.“

Darren McGrady bol v&nbsp;čase Dianinej smrti v&nbsp;Kensingtonskom paláci v&nbsp;Londýne a&nbsp;pripravoval sa na jej návrat. Bohužiaľ, nedočkal sa jej, jedlo pre ňu pripravoval zbytočne. Šéfkuchár okrem toho vyvracia tvrdenia, že kráľovská rodina bola chladná, bezcitná a&nbsp;Diana sa v&nbsp;ich kruhu trápila. „V&nbsp;Sandringhame, kde rodina trávila Vianoce, bola jedáleň hneď vedľa kuchyne. Často som počul, ako sa princezná nahlas smeje – mala taký nákazlivý smiech. Bolo tam aj veľa šťastných chvíľ.“

Keď manželia zlyhávajú, ženy často hľadajú emocionálnu podporu u&nbsp;svojich starších detí. „Presne to robila Diana, len niekedy zašla priďaleko a&nbsp;zaťažovala svojho staršieho syna Williama (40) svojimi problémami a&nbsp;paranojou,“ tvrdí odborník na kráľovský dvor Robert Jobson. V&nbsp;poradí druhý následník na trón princ William bol ďalším z&nbsp;radu verných, ktorí stáli po boku Diany.

William mal akýsi vrodený zmysel pre to, čo princezná potrebovala, hoci bol ešte dieťa. „Počas manželskej krízy rodičov jej bol oporou. Bolo to v&nbsp;roku 1992, keď mal iba desať rokov. Raz jej povedal, že by chcel byť policajtom, aby ju mohol chrániť. Princezná hrdo rozprávala svojmu okoliu, že William sa stal jej spriaznenou dušou. Mnohých to však znepokojilo. Niektorí ju dokonca varovali, aby sa synovi nezdôverovala tak bezvýhradne. Ona si ho však v&nbsp;zlomovom životnom okamihu vybrala za dôverníka,“ opisuje Robert Jobson. William sa zachoval ako správny dôverník aj v&nbsp;čase, keď jemu a&nbsp;bratovi matka oznámila, že manželstvu s&nbsp;Charlesom je koniec. „Najprv sa William rozplakal. Vycítil však matkin nepokoj, preto prestal plakať, pobozkal Dianu na líce a&nbsp;uvážlivo poznamenal, že dúfa, že rodičia budú teraz šťastní.“

Princezná Diana trpela depresiami, pokúšala sa o&nbsp;samovraždu, rezala sa Charlesovým nožom, hodila sa tehotná zo schodov. Sprvoti mladá, naivná Diana robila všetko pre to, aby si získala pozornosť a&nbsp;lásku svojho manžela v&nbsp;krehkom a&nbsp;ostro sledovanom manželstve. Pretože sama bola nešťastná, inštinktívne rozumela ľuďom v&nbsp;zúfalej životnej situácii. Pre túto skutočnosť sa stala oplakávanou legendou. Jej najlepším odkazom je však skutočnosť, že psychické choroby už nie sú vo Veľkej Británii tabu.