Aká asociácia vám napadne, keď sa povie Taliansko? V tieni nedávnych dní zrejme korona, ale keď si odmyslíme túto krízu, určite to budú more, dovolenka, lyžovačka a veľmi chutná káva. Kvôli tej však netreba cestovať až na Apeninský polostrov.

Rovnako chutnú, kvalitnú a výnimočnú pražia v Ivanke pri Dunaji. „Na začiatku sa stala celkom nečakaná vec, a to, že sa v Ivanke pri Dunaji našiel pražiar kávy, ktorý vyhráva ceny po celom svete a baristka, ktorá svojou prácou doslova žije. Tak vznikol tím, ktorý na Slovensku praží kávu, za ktorú by sa nehanbili ani Taliani, naopak, sami sem, na túto tichú, nenápadnú ulicu v Ivanke občas zájdu,“ začína položartom, polovážne rozprávanie o úspechu značky Zlaté Zrnko konateľ spoločnosti Gurmáni, s.r.o., Václav Faltus. Asi hneď v úvode je zrejme dôležité spomenúť, že káva a Taliansko sa jeho životom prelínali, no až do druhej dekády druhého milénia, konkrétne do roku 2015 sa nijako nezdalo, že bude s Talianmi spolupracovať, aby vo svete kávy vytvoril slovenskú značku s ambíciou byť minimálne taký úspešný, obľúbený a známy ako kávy Illy , Lavazza či Julius Meinl.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

IT špecialista a káva pre zamestnancov

V. Faltus študoval v Bologni na najstaršej univerzite sveta. Ako študent sa delil o byt s ďalšími troma spolubývajúcimi – nádejnými šéfkuchármi. Jeden z nich ho začal učiť, čo je to dobrá káva a V. Faltus postupne prenikal do tajov talianskeho kávového sveta. „Vtedy ešte ani v Taliansku, ani u nás neboli známi malí pražiari kávy, dominovali veľké značky s dlhoročnou tradíciou ako Illy, Lavazza, Segafredo. Asi som mal šťastie, že starí bardi, ktorí pre tieto značky robili, si ma obľúbili, spriatelili sme a brali ma ako syna. O kávovom svete som sa dozvedel naozaj veľa, ale svoju budúcnosť som videl inde,“ hovorí V. Faltus.

Po ukončení štúdia sa vrátil na Slovensko a založil IT firmu, ktorá slušne zarábala. „Chcel som, aby mali moji ľudia vo firme dobrú kávu, preto som poprosil kamaráta, ktorý mal obchodné kontakty s Kolumbiou, aby mi odtiaľ nejakú doniesol, kolumbijská predsa nemôže byť zlá, že?! Ako som sa mýlil! Bola zvetraná a dosť hnusná. Pochopil som, že káva musí byť čo najčerstvejšie napražená a to podľa chutí, ktoré preferujeme v našich zemepisných šírkach.“

Kamarát teda doniesol niekoľko mechov zelenej kávy a zavolal V. Faltusa, aby si prišiel na pražičke, ktorú on používal na praženie orieškov do svojich čokolád, urobiť svoju kávu podľa chuti. „A tak som začal pražiť. Hoci som už o káve mnoho vedel, veľa som toho pokazil. Ale postupne to začalo vychádzať až som sa odvážil ponúknuť na ochutnanie moju kávu nielen sebe, ale aj iným ľuďom - a chutila im.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia