Nemajú rovnaké práva
Počas nášho rozhovoru malý šibal pobehuje okolo a kričí na Annu: „Mama, poď sem!“ Annu totiž oslovuje mama a druhá mama je mami. Takto to majú skvele rozdelené. „On má rodný list, kde sme obe uvedené len preto, že máme britské občianstvo a že bol narodený v Rakúsku. Jeho rodný list však na Slovensku neuznávajú, pretože sú v kolónke rodičia uvedené dve ženy. Keby sa jeho biologickej mame, teda jednej z nás, niečo stalo, keby zomrela, tak naozaj tá druhá nemá žiadne práva a syn môže skončiť v detskom domove. To je to najhoršie,“ hovorí Anna.
V našej krajine majú dúhové rodiny hneď niekoľko problémov. „Nemôžeme sa prestriedať na OČR, keď je chorý. Nemôžeme sa prestriedať na rodičovskej. Prišli sme tak o 9-tisíc eur. Keď je mama a otec a môžu sa prestriedať v poberaní materskej, tak majú oveľa väčšie príspevky,“ uvádza príklady Anna, ktorá dlhé roky študovala a žila v zahraničí. Je spoluzakladateľka iniciatívy Teach for Slovakia, ktorá sa snaží zviditeľniť problémy znevýhodnených detí. Počas svojej kariéry učila práve takéto deti v Nepále, Kolumbii, Thajsku či v chudobnej štvrti v Londýne. Momentálne sa venuje inkluzívnej škôlke Rozmanita, v ktorej chce prispievať k stieraniu nerovnosti a eliminácii segregácie v spoločnosti. Na Slovensku tiež spoluzakladala občianskej združenie Dúhové rodiny.
„Keď sme čakali syna, nepoznali sme žiadnu dúhovú rodinu na Slovensku a nechceli sme, aby vyrastal v domnení, že je iba on z takej rodiny. Že je to nejaká tabu téma, že by v nejakom bode zistil, že je jediný s dvomi mamami a mohlo by to byť pre neho ťažké. Chceli sme, aby od malička vyrastal obklopený inými dúhovými rodinami, aby sme aj my mohli prispieť k tomu, že aj ďalšie deti majú svoju komunitu. Aby sme mohli podporovať LGBTI+ ľudí, ktorí chcú mať deti. Veľa z nich ani nevie, že môžu deti mať, tak je to veľmi tabuizované na Slovensku a je veľa prekážok. Ale nie je to nemožné,“ vysvetlila Anna.
Pomáha ostatným
Jej mama si uvedomuje, že na Slovensku mnohým ľuďom chýba skutočný kontakt s podobnými rodinami. Zlatica Maarová sa totiž často stretáva s negatívnymi reakciami. „Paradoxne to bolo aj od kamarátov a kamarátok, kedy reagovali, že sú úplne v poriadku s LGBTI+ ľuďmi, ale deti by nemali mať. Myslím si, že to vyplýva z nevedomosti. Ľudia tu nie sú informovaní, to je fakt. Vôbec netušia, že existujú dlhé roky relevantné štúdie, výskymy, ktoré dokazujú, že týmto deťom nie je nijak na výchove uškodené, či majú dve mamy alebo dvoch otcov. U nás sa vôbec o tom nehovorí, nevidíte reálne príbehy ani v médiách. A ešte nám tu chce niekto zakázať, aby sa na školách vôbec nespomínali LGBTI+ ľudia. A pritom na každej škole je hneď niekoľko takých žiakov. Ako sa asi musia cítiť? Len tento týždeň mi dve mamy povedali, ako sa po nevhodných poznámkach od pedagógov ich transrodové deti samopoškodzovali! Toto je kritický stav.“
Dlhé obdobie nevedela čeliť narážkam na jej „inú“ rodinu, no nakoniec si povedala, že nezostane ticho. Spoluzaložila Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí. „Zameriavame sa na vzájomnú podporu medzi sebou. Nie sme odborníci, ale vzájomné rozprávanie situácií a príbehov veľmi pomáha. Človek sa necíti sám, pretože vie, že sú aj iní ľudia, ktorí riešia podobné situácie. Musíme hovoriť o našich rodinách, pretože si ľudia budú myslieť, že tu LGBTI+ ľudia nie sú, že ich na ulici nikto taký nežije. Že nikdy nestretli kvír ľudí – ako sa im tiež hovorí, a že tu nikdy predým neboli. Ale oni tu boli vždy. Aj moja priateľka osemdesiatnička mala kamarátku lesbu a nikdy by mi o nej nepovedala, nebyť mojej dcéry. Cez naše príbehy v médiách alebo diskusiách, podcastoch sa snažíme ukázať ľudskú tvár a ,obyčajnosť‘ našich rodín. Veríme, že sila rodičov je v tomto naozaj dôležitá,“ hovorí starostlivá matka a babička a pokračuje: „A neostávame ticho ani pri silných spoločensko-politických udalostiach. Náš Otvorený list poslancom o zastavení hanlivých slov v parlamente na naše rodiny má vyše 9 000 podpisov. Momentálne sme súčasťou inciatívy Ide nám o život, ktorá vyzýva na zabezpečenie rovnoprávnosti a bezpečnosti LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí v našej krajine. Môj vnuk si zaslúži rovnaké práva, aké majú moje ďalšie vnúčatá.”
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE