Nedávno sa stala v hlavnom meste obrovská tragédia, kedy boli zavraždení dvaja nevinní ľudia  Matúš Horváth a Juraj Vankulič. Po tomto hroznom čine sa začalo v našej krajine hovoriť intenzívnejšie o LGBTI+ ľuďoch. Čoraz viac z nás ich začalo vidieť a všímať si ich. Oni tu však boli vždy a možno o tom ani vy sami neviete, kto z vášho okolia je gay, lesba, bisexuálny človek... Sami však majú strach, no nemajú strach len oni. Boja sa ich mamy, otcovia, starí rodičia, priatelia, všetci tí, ktorí ich majú radi. Aj preto sme sa rozhodli priniesť príbeh, ktorý nám rozpovie pani Zlatica Maarová, milujúca mama, stará mama a žena, ktorá sa snaží pomôcť aj ľuďom z tejto menšiny. A má na to jasný dôvod – jej dcéra má manželku a majú aj dieťa.

Zlatica Maarová žila roky v presvedčení, že jej dcéra bude mať manžela presne tak, ako to bolo pre ňu v minulosti bežné. Správa o tom, že Anna sa zamilovala do ženy, ju poriadne šokovala. „Nerozumeli sme tomu, predtým mala vzťah s mužom. Chvíľu sme boli s manželom v takom zvláštnom stave, keď sme nevedeli, čo sa máme pýtať alebo na čo myslieť. Potom sme si uvedomili, že potrebujeme o tom niečo vedieť. Nemali sme v okolí z LGBTI+ ľudí nikoho, počuli sme o nich, ale nezaujímali sme sa o to, asi ako väčšina ľudí. Skoro nikto nepríde domov z práce a nezačne si študovať tému, ktorá sa ho netýka,“ spomínala na minulosť pani Zlatica.

Po prvotnom šoku nasledovali otázky smerované k dcére. „Sama musela prejsť tým procesom, porozumieť svojím emóciám. Rozprávala nám o tom, dala nám relevantné zdroje, kde sme sa mohli dovzdelať a naštudovať si to. To si veľmi vážim a pomohlo nám to. Čím viac sme o tom vedeli, tým sa nám to zdalo úplne prirodzené a uvedomili sme si, , že sa vlastne nič nedeje. Dcéra nám predsa hovorí, že niekoho ľúbi a to je krásne.  Je to takto v poriadku a takto sa to deje  v každej krajine. Je to len časť veľkého spektra ľudí.“ Ako Zlatici, tak aj jej manželovi nejaký čas trvalo, kým všetky informácie a najmä pocity prijali. „Mali sme hlavne strach, strach o dieťa je s nami vždy. A hlavne keď viete, že veľká časť spoločností ich nepekne nálepkuje. O to viac vás to paralyzuje. Hovorili sme si: ‚Panebože, čo sa to deje. Ako bude vlastne žiť v tejto spoločnosti.‘ Potom prichádzali rôzne pocity. Prišli aj tie sebecké, keď sme si hovorili, ako to povieme ľuďom. Utápali sme sa v tom. Kým prišiel pocit úplného akceptovania, naozaj to nejaký čas trvalo.“ Nakoniec si uvedomili jediné: „Hlavne, aby bola dcéra šťastná a nech im je spolu dobre.“

Dvojitá svadba

Anna sa so svojou dnes už manželkou zoznámila pred 11 rokmi a keďže je to jej láska z Anglicka, rozhodnutie bolo jasné. Svoje áno si povedali pred šiestimi rokmi práve v krajine, kde je manželstvo párov rovnakého pohlavia možné. Oficiálny sobáš bol teda v Anglicku len s najbližšou rodinou a veselica so všetkým, čo k tomu patrí, sa odohrala v Toskánsku. A hoci si Zlatica Maarová hovorila s manželom, že sa vnuka či vnučky od Anny nedočkajú, dcéra im s manželkou prichystala prekvapenie. Rozhodli sa pre dieťa. Využili možnosť počatia pomocou darcovstva spermií a jedna z mám dnes už takmer šesťročného synčeka vynosila. „Vedeli sme, ako tieto veci môžu technicky nastať, ale netušili sme, čo bude nasledovať potom. Boli sme však veľmi šťastní a radi. Ďalšie vnúča je predsa veľký dar,“ hovorí otvorene stará mama.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE