Príbehy

Prežil som s otcom zvláštny večer. Netušil som, že bude posledný v živote

26.9. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Prežil som s otcom zvláštny večer. Netušil som, že bude posledný v živote

26.9. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Môj otec bol silný chlap. Stredoslovák telom aj dušou. Vyrastal v dedine pod horou a drsné podmienky ho asi poznačili na celý život. Miloval svojich rodičov, no na ich pohrebe z jeho oka nevypadla ani slza. Možno doma a v samote áno. Ani keď zomrela naša mama, jeho milovaná manželka, životná láska.

My dvaja s bratom sme boli mäkší a mamu sme oplakali. Potom sme otca navštevovali. Ja viac. Mali sme k sebe, neviem prečo, veľmi blízko. Blížil sa k deväťdesiatke a zavolal mi. Len tak, či nemám chuť na kus reči. Prekvapil ma, to ešte nikdy neurobil. Pricestoval som, niečo ukuchtil a potom večer pri vínku sme sa rozprávali. Prechádzali sme z témy do témy a otec pôsobil sviežo. Až mi bolo čudné, že my dvaja takto v noci debatujeme. Veď on mal svoj pevný režim. To znamená, že treba zaľahnúť do postele pred polnocou a kvalitne sa vyspať. Podľa neho to bol predpoklad dobrého štartu do ďalšieho dňa. Naše staré pondusovky už odbili polnoc a otec ešte neklipkal očami. Popíjali sme víno a spomínali. Videl som, že je už unavený, no stále vyťahoval témy na rozprávanie. Akoby chcel oddialiť spánok a byť so mnou čo najdlhšie. Bola to zvláštna noc, nerozumel som tomu.

Hodiny dvakrát odbili už z nového dna a navrhol som posteľ. Otec neprotestoval, len ma tak zvláštne na dobrú noc objal, až mi stislo srdce. Pozrel som sa mu do očí, boli trochu zakalené. Že by choroba? Odchádzal som do svojej niekdajšej izby a obzrel som sa. On sa v tom zvláštnom svetle chodbového lustra strácal, zmenšoval, až zmizol. Ráno ma prebudili kohúty. Tak je to na dedine zvykom. Nespal som veľa, ale kvalitne. Pripravil som raňajky, počúval rádio a čakal na otca. Nechodil. Bolo mi to čudné, lebo bol ranostaj. Išiel som do jeho izby. Už nežil. Až potom som sa dozvedel, že mal rakovinu v pokročilom štádiu a život meral na hodiny. Bol silný, nikto z rodiny o tom nevedel. Ako lekár mal stále dosť kontaktov a zabezpečil si lieky proti bolesti. A v ten večer si ich zrejme aj doprial.

Diskusia