TASR

Náročné herecké kreácie, ktoré javisko tejto fenomenálnej herečke ponúklo, dostatočne zobrazovalo jej výnimočný talent. Od narodenia Adely Gáborovej, dlhoročnej členky Divadla Andreja Bagara v Nitre, uplynie v pondelok 2. marca 80 rokov.

"Adela bola silná žena plná energie, lásky v srdci a ako herečka plná talentu, emócie a lásky k ľuďom a divadlu. Mala rada mladých ľudí a bola pripravená pomôcť všetkým, ktorí tú pomoc potrebovali. Adela bola kráľovná nášho divadla, veľká herečka a žena, bojovala do poslednej chvíle. Veľká škoda pre divadlo a pre svet, že nad ňou zákerná choroba zvíťazila. Veľmi chýba, či už v našom divadle, ale aj ako človek, lebo takých ľudí nie je veľa. S láskou si na ňu vždy spomínam a navždy zostane v mojom srdci," vyznala sa pre TASR jej dlhoročná divadelná kolegyňa a kamarátka herečka Eva Pavlíková.

Adela Gáborová sa narodila 2. marca 1940 v Brekove na východe Slovenska. Detstvo prežila v Košiciach. Matka divadelného režiséra Petra Gábora po absolutóriu na VŠMU nastúpila v roku 1961 do Divadla Andreja Bagara v Nitre, ktoré sa od tých čias stalo jej jediným divadelným domovom. Na jeho doskách pôsobila takmer 45 rokov a stvárnila tu vyše 140 rozličných postáv.

Svoje herecké umenie a talent rozvíjala v spolupráci s režisérmi Pavlom Hasprom, Jozefom Bednárikom, Jánom Antonínom Pitinským, či Vladimírom Morávkom.

Pretože vo svojich úlohách spájala lyrikou s dramatickosťou, hrávala prevažne náročné postavy svetového divadelného repertoáru, ako je Lady Macbeth, Kapuletová v Rómeovi a Júlii, slúžka v Dome Bernardy Alby, Arkadina v Čechovovej Čajke, Krístína v dráme Smútok pristane Elektre, či Mária Stuartová v rovnomennej Schillerovej dráme. Spontánne a prirodzené herectvo Adely Gáborovej sa osvedčilo nielen v tragédiách, ale i v mnohých komédiách a muzikáloch. Postava primabaleríny Jekateriny v Divotvornom hrnci bola žiaľ jej poslednou.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Okrem herectva sa Adela Gáborová venovala aj pedagogickej činnosti. Na Vysokej škole múzických umení učila bábkohercov techniku javiskovej reči v koordinácii s hereckou tvorbou. Čas si však našla aj na prácu s poslucháčmi kňazského seminára a s ochotníkmi, napr. režírovala pôvodné slovenské muzikály Láska je silnejšia a Sen o ruži v Divadelnom spoločenstve Rafael v Bošanoch. Prípravovala recitátorov na Poděbradské dni poézie a Hviezdoslavov Kubín.

Jej syn Peter, absolvent divadelnej réžie na pražskej Divadelnej akadémii múzických umení, je režisérom a pôsobil ako umelecký šéf činohry divadla v Olomouci, hosťuje aj v ďalších českých divadlách. Príležitosť zahrať si pod jeho režijným vedením využila Adela Gáborová napríklad v roku 1996 v Örkényho Mačacej hre na javisku Divadla A. Bagara v Nitre.

Adela Gáborová stvárnila asi 140 divadelných a 150 televíznych i filmových postáv. Jednou z jej prvých hereckých príležitostí na televíznej obrazovke bol obľúbený seriál Straty a nálezy (1974).

Filmové úlohy jej zverili viacerí režiséri, napríklad Juraj Jakubisko vo filmoch Nevera po slovensky (1980) a Sedím na konári a je mi dobre (1989), Eduard Grečner vo filme Jaškov sen (1986), či Eva Štefankovičová v snímke Nemožná (1987). Martin Kákoš ju obsadil do filmu Balada o mŕtvych očiach (1988), zahrala si aj v snímke Neha Martina Šulíka (1991).

Okrem toho vytvorila množstvo postáv v rozhlase. Jej hlas diváci poznajú aj z dabingu. Nezabudnuteľné výkony podala Adela Gáborová v monodrámach (Dnešná Médea, Cézar a Drana). V roku 1999 si prevzala divadelné ocenenie Dosky za stvárnenie najlepšieho ženského hereckého výkonu za úlohu Lady Macbeth v rovnomennej inscenácii hry Williama Shakespeara.

Z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča si 1. januára 2006 prevzala najvyššie štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelnej kultúry. Adela Gáborová zomrela 12. júla 2007 v Nitre.