redakcia

Možno ju poznáte. Mladú babu, ktorá miluje kávu, vie o nej nekonečne veľa a dokáže o nej celé hodiny hovoriť tak zaujímavo, že vám ani nenapadne zívnuť si, hoci by ste nemali ani kvapku tohto moku. To sa, samozrejme, v spoločnosti baristky Moniky Matúšovej nikdy nestane. Vždy dostanete minimálne jednu šálku výnimočnej kávy. Ona je však presvedčená, že stále o káve nevie dosť, preto sa vybrala do Tanzánie.

<h3>Káva v Afrike?</h3>
Výpravy za kávou sa podnikajú skôr do Indonézie alebo do Strednej Ameriky. Vybrať sa na plantáže pod Kilimandžáro je skôr rarita. Pre Moniku to však bola prirodzená voľba. „Asi každý, kto kávu pije, vie, že sa pripravuje z upražených semien, ktoré sa vylúpnu z čerešne ovocného stromu - kávovníka. Spôsobov zberu aj sušenia zrniek je veľmi veľa a každý vplýva na chuť kávového nápoja. Bežný spotrebiteľ nemusí mať až taký záujem o pôvod kávy, no ja som roky čakala na príležitosť, kedy pôjdem pozrieť priamo na kávovníkové plantáže a svoje zážitky odtiaľ potom sprostredkujem ľuďom,“ začala svoje rozprávanie o ceste za kávou mladá baristka. „Moja prvá cesta viedla do Afriky z jednoduchého dôvodu – kávovník pochádza odtiaľ. V blízkej budúcnosti mám však v pláne navštíviť aj plantáže v Strednej Amerike a Indonézii.“
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Komerčné verzus rodinné</h3>
Všetko, čo v Tanzánii Monika zažila, filmovala a postupne zverejňuje zo svojej kávovej cesty videá. Sú fascinujúce, pretože nie sú len o káve. „Do Tanzánie som išla pred obdobím dažďov v čase vysádzania. Navštívila som dve kávové plantáže v oblasti Kilimandžára. Vybrala som si jednu komerčnú a jednu rodinnú plantáž. Na oboch som kládla sprievodcom rovnaké otázky a je fascinujúce, ako sa odpovede líšili,“ hovorí M. Matúšová. Nešlo jej iba o kávu, zaujímala sa aj o životy ľudí, ktorí ju pestujú.

Tak sa dozvedela, že kým malý farmár má pre globálne otepľovanie vážne problémy, na komerčnej plantáži sa zmeny klímy na úrode neprejavujú, pretože si pomáhajú umelým zavlažovaním a postrekmi. Dozvedela sa aj to, že ak štát pomáha farmárom na trhu s kávou, pestovanie plodiny sa im oplatí, lebo je vzácnejšia než, povedzme, banány. „Na druhej strane, ak farmár pestuje banány alebo iné ovocie či zeleninu a na trhu ju nepredá, môže ňou nakŕmiť svoju rodinu. Kávou ju určite nenasýti,“ ponúka zaujímavý fakt na zamyslenie baristka zo Zlatého Zrnka. „Nechcem robiť predčasné závery z jednej cesty, kde som navštívila dve plantáže z tisícok na svete. Jednu vec však viem s istotou. Ak my spotrebitelia budeme kupovať kvalitnejšiu kávu a budeme ochotní za ňu zaplatiť viac, farmár na druhej strane zemegule má motiváciu sa o úrodu starať poctivejšie, pretože z peňazí navyše môže napríklad zabezpečiť deťom vzdelanie. Tie sa potom môžu lepšie uplatniť v živote a nemusia trpieť chudobou a zlepšuje sa tak aj životná úroveň v celých komunitách.“
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Káva ako most</h3>
Napriek nízkemu vzdelaniu a chudobe káva tento kus sveta výrazne zmenila. „Kávovník do Tanzánie priniesli katolícki misionári, ktorí chceli vedieť, či sa mu bude dariť v oblasti Kilimandžára. Strom sa tam ujal a pestovanie kávy zmenilo život tamojším obyvateľom. Káva ich spojila so zvyškom sveta,“ delí sa o to, čo sa dozvedela priamo pri kávovníku, z ktorého pôvodne ľudia pili vôbec prvú kávu na svete, M. Matúšová.

Zistila toho ešte oveľa viac - o tradičných spôsoboch spracovania, praženia aj prípravy kávy. O všetko sa delí vo svojich videách. No už teraz prezradíme, aké najväčšie poznanie si priniesla mladá baristka z Afriky: „Sme zvyknutí prísť do potravín alebo do reštaurácie a za peniaze z výplaty si kúpiť hotové potraviny alebo jedlá. Keď sa chceli najesť naši starí rodičia, museli si plodiny vypestovať, zviera vychovať, potom úrodu spracovať, zviera zabiť, kým si mohli niečo uvariť a najesť&nbsp;sa. Afrika mi to pripomenula. Želám si, aby sme nezabúdali na to, že za každou potravinou je tvrdá, niekedy aj špinavá a ťažká práca iných ľudí. Chápem, že sme ochotní platiť veľa peňazí za zábavu, šport, potešenie a luxus, ale nemali by sme byť lakomí, ani pokiaľ ide o kvalitné potraviny. Zlepšíme tým život sebe aj tým, ktorí sa postarali, aby sme ich mali. Nech sú z ktoréhokoľvek konca sveta.“