Goralské klobúky pred ním a jeho húževnatými koníkmi zložili pri nakrúcaní filmu Noční jazdci Michal Dočolomanský a Jozef Adamovič, pri Zelenom plese poslal do horúcich pekiel komunistického pohlavára Vasila Biľaka aj s jeho rodnou stranou.

Aj tieto epizódky tvoria mozaiku životného príbehu legendárneho tatranského furmana Alberta Šefca (†65). Berci báči, ako ho pod tatranskými štítmi volali, sa do histórie Vysokých Tatier zapísal ako posledný tatranský furman. Furmančil pred druhou svetovou vojnou, furmančil cez ňu aj po nej. Vysoké Tatry a kone napĺňali tri desaťročia dni jeho života. V tatranskej doline pri poslednej furmanke aj tragicky zahynul.

„Keby bol otec zomrel doma v posteli, bolo by to doslova čosi neprirodzené, taká pokojná, prirodzená smrť, povedzme na starobu, by sa veľmi priečila jeho náture a spôsobu života. Keby si ľudia mali možnosť vybrať, ako chcú opustiť tento svet, otec by si určite bol prial naposledy sa nadýchnuť vzduchu niekde v Belianskych Tatrách, samozrejme, pri svojich koníkoch. Presne tak aj zo sveta odišiel,“ hovorí dcéra najznámejšieho tatranského furmana, emeritná stredoškolská profesorka Viera Šefcová (68), stále žijúca v rodičovskom dome v Kežmarku.

Kráľ tatranských furmanov

Tak ako bol a dodnes je považovaný za kráľa profesionálnych tatranských nosičov Ondrej Hudáček (†87) z goralského Lendaku, za kráľa tatranských furmanov sa považuje Albert Šefc. Rodák z Vikartoviec v severovýchodnej časti Nízkych Tatier, povyše ktorých sa v drevenom prístrešku pod Krahulcom rodí Hornád, piata najdlhšia rieka Slovenska. Tatranskí furmani boli zvláštna kasta. Bez nich by bolo bývalo zásobovanie niektorých vysokohorských chát podstatne zložitejšie, profesionálni nosiči mali svoje hranice, všetky obslúžiť nestačili.

„V predchádzajúcich storočiach furmani vyvážali návštevníkov hôr a turistov, približovali ich z vlakových staníc do dedín v podhorí a do tatranských osád. Po zlepšení stavu horských ciest ich vyvážali napríklad k Popradskému plesu, Sliezskemu domu či k Zelenému plesu. Furmani Suchanský, Andráš, Šefc a mnohí ich kolegovia sa v druhej polovici 20. storočia starali o zásobovanie chát v Doline Bielej vody, Sliezsky dom zásobovali furmani z Gerlachova a Mlynice. V lete na vozoch, v zime na saniach vyvážali na chaty stavebný materiál, rôzny tovar, naftu, uhlie, vyvážali a zvážali dole aj turistov, záchranárov,“ načrela do histórie tatranských furmanov vysokoškolská pedagogička Katarína Slobodová Nováková z Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá sa dlhodobo venuje aj problematike tradičných spôsobov transportu a dopravy.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia