Vladimír Kampf

Dozvedel som sa, že kamarát Tim „zomieral“ na šialené bolesti v&nbsp;ťažkých nohách. Nevedel, čo mu je, až kým mu lekár nepovedal, že to má z&nbsp;plochých nôh. Škodoradostne som sa rehotal. Je to už dve desaťročia, čo som mal ten istý problém. Keď bolesť nôh neprechádzala, „diagnostikoval“ som si nejaké smrteľné choroby a&nbsp;lúčil som sa so životom. Neveril som ortopédovi, ktorý len nedbalo skonštatoval: „To máte z&nbsp;plochých nôh. Predpíšem vám vložky.“

Prvé vložky som si dal vyrobiť na mieru, ako mi odporučili. To, čo poisťovňa preplácala, nijako vábne nevyzeralo. Kus železa zošitého v&nbsp;koži mi však „zachránil život“.

Čudoval som sa, ako ma mohli nohy tak šialene trápiť, keď sa mi v&nbsp;nich dovtedy dobre chodilo. Niekedy stačí málo. Časom som sa dozvedel, že existuje aj iná cesta – naučiť sa chodiť. Funguje to. Niežeby som prestal nosiť ortopedické vložky. Tie beriem ako spásu navždy a&nbsp;nevzdám sa ich. Len už si ich nedávam robiť na mieru a&nbsp;netrpím v&nbsp;akejsi šmykľavej koži ako vtedy... Takmer v&nbsp;každej lekárni ich už ponúkajú z&nbsp;rôznych fajnovejších materiálov.

Pred časom sa mi známy pochválil, že ho dlho bolelo koleno. Mal pocit, že ho už nikdy v&nbsp;živote neprestane bolieť a&nbsp;vekom to bude horšie. V&nbsp;zúfalstve sa dozvedel o&nbsp;mladom chlapcovi Oskarovi Fatulovi, ktorý pomáha ľuďom tým, že ich učí chodiť a&nbsp;lieči ich vlastným pohybom. Zašiel som si za ním do Martina.

„Dal som dokopy revolučnú rehabilitačnú metódu, ktorá dokáže ľuďom priniesť trvalé výsledky. Nemám nič proti fyzioterapeutom, moja metóda je nadstavba. Fyzioterapia prináša krátkodobé výsledky a&nbsp;rieši akútne problémy, ktoré sa často preklopia do chronických. Vtedy nastáva problém, ktorý treba riešiť, aby sa ľudia netrápili príliš dlho. Terapie u&nbsp;fyzioterapeutov musia zvyčajne navštevovať opakovane, niekedy prestanú zaberať úplne.“

Talentovaný mladík precestoval svet. Počas štúdií preskakoval ročníky a&nbsp;vnímal dianie okolo seba. „Študoval som v&nbsp;Dánsku strednú školu, v&nbsp;Írsku som už začínal s&nbsp;vedou o&nbsp;pohybe. Prijali ma aj na vysoké školy v&nbsp;USA a&nbsp;v&nbsp;Rusku. Nakoniec som sa rozhodol pre Írsko, lebo mi umožnili počas štúdia aj pracovať. Na vysokej škole som študoval silovo-kondičné trénerstvo. Nie som fitnesový tréner, ako ho vnímajú na Slovensku. To nie je len o&nbsp;športoch a&nbsp;sile alebo nejakom krátkom kurze. Silovo-kondičný tréner chápe, že na to, aby človek podal výkon, potrebuje v&nbsp;každom prípade telo schopné pohybovať sa bez bolesti a&nbsp;využiť to, čo v&nbsp;sebe má.“

Po vysokej škole si dorobil v&nbsp;USA pohybové nadstavby v&nbsp;prestížnych organizáciách. „Platilo pravidlo: pozerajme sa na telo, ako by naozaj malo fungovať. Kĺby musia mať optimálne podmienky na prácu a&nbsp;správne vy­užívanie energie bez toho, aby sa vážne opotrebovávali. Vtedy sa dá energia efektívne využiť na pohyb. Identifikoval som významný problém v&nbsp;chronických bolestiach nôh, chrbta alebo čohokoľvek. V&nbsp;tele sa akumuluje tlak a&nbsp;napätie. Je to preto, že človek sa nehýbe správne, preto aj stráca optimálne tvary.“

S&nbsp;optimálnymi tvarmi sme podľa Oskara prišli na svet. Keď sa prestaneme hýbať, začneme tuhnúť. „Akoby sme si neuvedomovali, že nežijeme vo vákuu, ale je tu s&nbsp;nami gravitácia. Tá sa nedá vypnúť. Necítime ju, lebo na nás neustále pôsobí. Hneď ako sa prestaneme správne hýbať, začínajú sa problémy.“

Súčasný človek má čoraz menej pohybu. Zásadná zmena nastáva príchodom do školy. Dovtedy sme ako deti boli v&nbsp;neustálom pohybe a&nbsp;zrazu musíme sedieť celé hodiny. „Keď sa kĺby prestanú hýbať, deti v&nbsp;škole sú otrávené a&nbsp;musia sa vykrúcať do rôznych neprirodzených polôh. V&nbsp;nich im telá zostávajú veľmi dlho, prispôsobujú sa. Časom pre deti prestáva byť problém dlho sedieť. Takto sa doslova vytvarujú do tvarov, v&nbsp;ktorých sa hromadí tlak a&nbsp;napätie. Ak ho nedokážu správne filtrovať, majú do budúcna na bolesť zarobené. Napätie nás oberá o&nbsp;priestor medzi stavcami a&nbsp;z&nbsp;dieťaťa vo večnom pohybe sa zrazu stáva tvrdé a&nbsp;nemotorné stvorenie. Čím sme starší, tým viac bolestí pribúda, pretože nie sme schopní pohybovať sa uvoľnene a&nbsp;plynule.“

„Pozrite sa na ľudí okolo seba,“ ukázal rukou navôkol. „To nie je chôdza, to je len nejaké odvaľovanie nôh. Myslia si, že pohyb je, keď prejdú na dvoch nohách z&nbsp;jedného bodu do druhého. Sú presvedčení, že každý pohyb je správny, ale tak to nie je. Keby to tak bolo, nebolo by toľko zranení a&nbsp;bolesti.“

Napriek tomu, že úroveň medicíny raste, množstvo bolesti, operácií a&nbsp;zranení nie je nižšie. „Len sme sa naučili rýchlejšie potlačiť symptómy bolesti. Medicína je schopná uľaviť, ale nie odstrániť príčinu. Spôsob, ako to pri pohybových bolestiach urobiť, spočíva v&nbsp;odstránení nedostatkov pri pohybe.“ Tabletka je ľahšia cesta… „Téma vžitého správneho pohybu neprináša výsledky. Pohybové bolesti s&nbsp;nami zostávajú a&nbsp;pribúdajú.“

Prišlo aj na ploché nohy: „Vložky sú super pomôcka, ale sú len pasívna podpora. Je to, ako keď prídete k&nbsp;masérovi a&nbsp;ten vám pomôže od stuhnutých svalov. Uľaví to od bolesti, ale iba nakrátko. Vložky sú pohodlné, pretože si vďaka nim netreba trénovať svaly. V&nbsp;konečnom dôsledku však prispievajú k&nbsp;ešte väčšej mľandravosti. Keby ste si dali na krk medicínsky golier, takisto by sa vám uľavilo od držania hlavy, ale znefunkční to svaly.“

Podľa Oskara je dôležité posilňovať svaly v&nbsp;správnom tvare kĺbu. „Na to sa špecializujem. Fyzioterapia pomôže zapájať svaly, ale nerieši príčinu bolesti. Z&nbsp;môjho pohľadu je dôležité brať ohľad na uloženie tela, zorganizovanie kĺbov a&nbsp;naučiť sa správne pracovať s&nbsp;energiou pohybu. Keď sa telo nesprávne hýbe, človek nie je uvoľnený, tuhnú mu svaly a&nbsp;kĺby ‚odchádzajú‘. Nielen športový, ale aj životný výkon klesá. Ak nie je pohyb racionálny, veľa energie sa stráca. Som schopný pozerať sa na pohybové návyky človeka a&nbsp;vnímať, ako sa správajú jeho kĺby. Potom doslova prepisujem program v&nbsp;nervovom systéme.“

Pomôckou na podrobnú diagno­stiku je aj spomalené video. „Snímku po snímke vieme zhodnotiť, ako rotujú kĺby a&nbsp;ako v&nbsp;nich funguje energia. Sledujeme, ako sa pohybujú, kde sa tlačia dnu, kde von, ako sa správajú vo vzťahu k&nbsp;ostatným kĺbom a&nbsp;ako spoločne ovplyvňujú rotáciu chrbtice. Zhodnotíme pohybové nedostatky človeka a&nbsp;začneme na nich spoločne pracovať,“ vysvetľuje. Nedostatky vedia odstrániť a&nbsp;človek sa po nich začína lepšie cítiť. Zmizne dlhotrvajúca otravná bolesť. „Z&nbsp;toho vyplývajú aj lepšie výkony v&nbsp;živote a&nbsp;v&nbsp;športe.“

Čo sa dá vyšpekulovať s&nbsp;plochými nohami? „Dlho sa s&nbsp;plochými nohami dobre chodí. Telo si na ne zvykne. Klenba oveľa lepšie drží, unesie viac ako rovná plocha. Chodidlá sú základ. Členok je prvý kĺb, cez ktorý putuje do nášho tela energia. Keď chceme mať pevnú základňu, musíme mať klenbu. Štandardným riešením je posilňovanie svalov chodidiel, chodiť po kamienkoch a&nbsp;nosiť vložky. Z&nbsp;môjho pohľadu to je málo. Treba pri tom vnímať členok, ako sa pri tom správa, a&nbsp;sledovať ďalej zvyšok tela. Posilňovať svaly chodidla bez zohľadnenia práce členka môže byť posilnením nesprávnej polohy kĺbu. Z&nbsp;môjho pohľadu je dôležité najprv vytvarovať kĺby a&nbsp;chodidlo, aby človek primárne zaťažoval vonkajšiu hranu chodidla. To mu prirodzene zdvihne klenbu. Potom môžeme začať posilňovať konkrétne svaly. Nikdy neobetujem polohu kĺbu v&nbsp;prospech svalu,“ vysvetľuje.

Svaly slúžia kĺbom a&nbsp;nie na­opak. „To, čo človeka oberá o&nbsp;bezbolestný pohyb, sú problémy s&nbsp;kĺb­mi alebo s&nbsp;chrbticou. Svaly majú kostre poskytovať ochranu a&nbsp;pomáhať jej.“

Keď sa dieťa narodí, má ploché nohy… „Klenba sa vyvinie pohybom. Malé deti behajú po špičkách, lebo si tým posilňujú svaly chodidla. Pre malé deti nie je prirodzené sedieť. Prírodné kmene nepoužívajú stoličky, ale si jednoducho čupnú a&nbsp;skrútia sa do polohy plodu v&nbsp;maminom brušku. To je tá najlepšia poloha. Rodičia by nemali deti rýchlo tlačiť do vložiek a&nbsp;zdvíhania klenby. Dieťa stále klenbu trénuje. Zasahovať skoro problém nerieši, ale z&nbsp;dlhodobého hľadiska ho zhoršuje.“

Vraj aj ploché nohy staršieho človeka sa dajú riešiť. „Ak sa nám niečo nevyvinie optimálne, máme pohybové terapie a&nbsp;metódy, ktoré nám dokážu pomôcť dostať kĺby do správnej polohy.“

A&nbsp;koleno tiež. „Stačí, ak s&nbsp;vami začnem pracovať a&nbsp;budete ma počúvať,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. „Najprv sa musíme detailne pozrieť na to, čo váš problém môže spôsobovať. Ktorýkoľvek kĺb má svoje optimálne uloženie a&nbsp;silu. To chceme dosiahnuť. Kĺby sa pri tom musia správať synchrónne. Nie je dobré, keď dopadnete na nohu a&nbsp;členok smeruje dnu, koleno von, bedro kamsi dopredu a&nbsp;chrbtica ktoviekam, ramená pri tom zostávajú stuhnuté rovno… Pohyb musí byť zladený. Pracujeme s&nbsp;pohybom a&nbsp;kĺbmi, tie sú prioritnejšie ako svaly.“

Metóda rozchodiť problém sa mi pozdáva. Treba sa však zveriť do starostlivosti ľuďom, ktorí o&nbsp;tom vedia viac a&nbsp;dokážu zhodnotiť problém. „Nie je prirodzené mať bolesti pohybového aparátu. Keď už vznikli, je načase niečo robiť. Telo má optimálny spôsob fungovania, ktorý dokážeme ovplyvniť.“