Viera Václavková

<p>Dcéra prosíkala, aby som sa pred nikým ani len nezmieňovala, čo som počula, lebo ma budú považovať za nie celkom zdravú. Najmä psychicky. Vraj si to vysvetlia tak, že počujem rôzne hlasy, a teda by som sa mala zveriť do rúk psychiatrovi. Navrhla, aby som na tento rozhovor zabudla, akože sa nič nestalo. Vraj to, čo som možno počula, bolo len v mojom mozgu na základe nejakého impulzu, vysvetľovala mi. Rozhodne neverila, že by mobil len tak z ničoho nič mohol začať hrať, keď som na nič neklikla. Dcéra sa veľmi dobre vyzná v mobiloch a ich fungovanie ovláda. Preto odmietala prijať pravdu, ktorú som jej s trochou obavy naservírovala. S obavou preto, aby si nemyslela, že sa sa mi už začína starecká demencia a počujem zvláštne hlasy… Ale ja viem, že sa to stalo! Ja som tú hudbu počula. Začala sa tak zvláštne kakofonicky, ako keď si orchester ladí nástroje. Potom zazneli aj vyššie tóny – pripomínalo mi to smútočný repertoár na pohrebných obradoch – a ja som stále nevedela, čo to znamená.</p>

<p>Nikdy sa mi nič podobné pri telefonovaní neprihodilo. Aj som sa kamarátky pýtala, či to počuje. Tvrdila, že nie. A šokujúce prekvapenie prišlo po skončení hovoru. Na displeji sa mi ukázala Dáša, ktorú v mám v telefóne uloženú. Senzačná dlhoročná kamarátka, s ktorou sme veľa precestovali, lebo naši muži boli leniví vybrať sa do sveta. Spájalo nás množstvo zážitkov. Pred dvoma rokmi náhle zomrela a s jej smrťou som sa dlho vyrovnávala. Jej fotku som si v telefóne uložila. No nechápala som, ako a prečo sa mi objavila po tej hudbe na displeji? Ale keď som v kalendári zistila, že práve v ten deň je druhé výročie jej odchodu z tohto sveta, upokojila som sa. Možno sa mi chcela pripomenúť. Že sa to dá, aj tak nepochopím a moja dcéra už vôbec nie.</p>

Počula som niekde hudbu. Keď som sa potom pozrela na telefón, neverila som vlastným očiam

Viera Václavková

Výber pre vás

Počula som niekde hudbu. Keď som sa potom pozrela na telefón, neverila som vlastným očiam

Viera Václavková

Súvisiace články

Keď som vravel kamarátovi zoológovi, čo som videl, neveriacky krútil hlavou. Zdalo sa mi to?

Sadol si ku mne sympatický mladík, bola to moja spriaznená duša. Náš autobus však havaroval...

Synovi sa nechcelo študovať, ani pracovať. Chutili mu aj drogy, neskôr odišiel z domu a...

Výber pre vás