Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Nečakaná choroba ju v&nbsp;mladom veku pripútala na invalidný vozík. Eliška na stretnutí s&nbsp;nami pôsobí krehko a&nbsp;jemne. Keď však rozpráva svoj príbeh, vyžaruje z&nbsp;nej odhodlanie a&nbsp;bojovnosť. Pri zmienke o&nbsp;životnom štýle športovkyne sa jej dokonca tvár rozžiari širokým úsmevom. Mladá športovkyňa má za sebou a&nbsp;hlavne ešte pred sebou tvrdý boj doslova o&nbsp;prežitie. 

Lekári jej po vzájomnej dohode hovoria o&nbsp;prognózach týkajúcich sa jej zdravotného stavu bez toho, aby ju čičíkali falošnými nádejami. Bohužiaľ, okrem iného si vypočula aj tvrdenia, že môže ochrnúť od krku dole či dožiť sa iba tridsiatich rokov. Eliška netají, že sú dni, keď plače. Oveľa viac je však tých dní, keď bojuje zo všetkých síl, aby do víťaznej cieľovej rovinky dobehla na vlastných nohách. Rodáčka zo Senice sa presne na Silvestra v&nbsp;čase, keď mala štrnásť rokov, dozvedela zdrvujúcu správu o&nbsp;svojej diagnóze, ktorou trpí na svete iba zopár ľudí.

VIAC FOTIEK VEĽKEJ BOJOVNÍČKY ELIŠKY NÁJDETE V GALÉRII...

Eliškina mama, ktorá sa kvôli dcére vzdala zamestnania, aby sa o&nbsp;ňu mohla starať, spomína, ako naplno s&nbsp;radosťou a&nbsp;so šťastím prežívala svoje materstvo. Postupne sa jej narodili dve dcéry, Eliška je mladšia. Nič nenasvedčovalo tomu, že ich šťastný domov sa o&nbsp;pár rokov premení na slzavé údolie. Obidve dcéry boli zdravé, v&nbsp;škole bez akýchkoľvek problémov napredovali. „Staršia sestra je z&nbsp;nás tá pokojnejšia, vždy sa zaujímala o&nbsp;módu, ja som bola presne opačný typ. Mojou vášňou bol odmala šport. Skúšala som beh, tanec, futbal, nakoniec som ako sedemročná skončila pri tenise. Bola som dieťa s&nbsp;bezhraničnou energiou,“ spomína Eliška.

Problémy nastali v&nbsp;tínedžerskom veku, zrazu sa do jej tela začala vkrádať únava. „Začala som zakopávať a&nbsp;padať. Domov som po tréningoch prichádzala unavená, mala som ťažké nohy. Moje problémy si všimla trénerka a&nbsp;vtedy sa začal kolotoč vyšetrení, lekári zisťovali, čo mi vlastne je.“ Prvý verdikt lekárov znel, že je iba pretrénovaná a&nbsp;trpí syndrómom únavy. Lenže dôkladné vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie ukázalo, že problém je oveľa väčší, ba až fatálny. Eliške diagnostikovali cievnu malformáciu miechy (miechový nádor) C7-Th4. Pri takej vážnej diagnóze bol doslova zázrak, že ešte chodí a&nbsp;hrá tenis. Túto chorobu má na svete iba zopár ľudí. Eliška nám vysvetľuje, že jej cievy v&nbsp;mieche sa, obrazne povedané, jednoducho akoby zbláznili.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane....

V&nbsp;mieche sa jej rozvetvujú a&nbsp;krvácajú cievy a&nbsp;tým ohrozujú jej život. Na Slovensku jej lekári nevedeli pomôcť, podobne ani v&nbsp;susednom Česku, konkrétne v&nbsp;Hradci Králové, hoci v&nbsp;tamojšej nemocnici už pripravili operačnú sálu. Z&nbsp;operácie nakoniec zišlo, lekári pragmaticky skonštatovali: hrozí riziko, že Eliška, ako sa povie lekárskou terminológiou, im ostane na stole. Eliškina mama spomína, že od toho dňa, keď sa dozvedela dcérinu diagnózu, preplakala celé noci a&nbsp;bojovala s&nbsp;bezmocnosťou. Nevedela, ako dcére pomôcť, dokonca nebola schopná ani naštudovať si údaje a&nbsp;prognózy o&nbsp;chorobe, ktorá Eliške zmenila život.

 Informácií bolo málo, pretože išlo o&nbsp;zriedkavú diagnózu. Jej dcére nakoniec dokázali podať pomocnú ruku iba v&nbsp;Paríži. Postupne, vždy s&nbsp;odstupom jedného roka, tam Eliška absolvovala štyri operácie. Spomína, že slabou útechou jej bol aspoň nádherný výhľad z&nbsp;nemocničného okna. Zobúdzala sa s&nbsp;pohľadom na Eiffelovu vežu či Víťazný oblúk. Rodina siahla na dno svojich finančných možností, minula úspory, pomáhali jej aj príbuzní vrátane starých rodičov. Liečba stála viac ako 50-tisíc eur, poisťovňa preplatila iba časť sumy. Treba brať do úvahy, že Eliška a&nbsp;jeden z&nbsp;rodičov, ktorý ju sprevádzal, si museli platiť letenky plus ubytovanie.

Eliškin život naberal optimistické farby. Po operácii síce krívala na ľavú nohu, nebolo to však nič v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tým, čo sa deje dnes. Tínedžerské roky prežila relatívne plnohodnotne, hoci zo dňa na deň musela skončiť s&nbsp;milovaným tenisom. Vynašla sa však, skúšala iné športy, ktoré jej dovoľovala vykonávať jej krívajúca noha. Pri chôdzi si pomáhala francúzskou barlou, a&nbsp;aby bola rýchlejšia, zaobstarala si kolobežku. Tá jej bola nápomocná po celý rok, či bolo leto, alebo zima. 

„Bicyklovala som, navštevovala som fitcentrum. A&nbsp;potom som v&nbsp;Senici objavila spartan klub. Tam som stretla inšpiratívnych ľudí, ktorí zdolávali prekážky nielen pri športe, ale aj v&nbsp;reálnom živote. Pomáhali si vzájomne, nápomocní boli aj ľuďom s&nbsp;fyzickým hendikepom, aký som mala napríklad ja. Prijali ma medzi seba až po tom, ako som zvládla tridsať takzvaných angličákov, je to vlastne výskok z&nbsp;kľuku. Je to komunita ľudí, v&nbsp;ktorej nerozlišujú, kto je zdravý, kto je chorý. Bola som svedkom toho, ako tí, ktorí vládali, súťažiacemu niesli celých päť kilometrov invalidný vozík. Ocitla som sa v&nbsp;tej správnej komunite.“ Spartan Race je prekážkový beh za každého počasia v&nbsp;náročnom teréne. Eliška s&nbsp;úsmevom spomína na preteky v&nbsp;lete pri teplote 36&nbsp;stupňov Celzia. S&nbsp;telesným hendikepom bez problémov zmaturovala a&nbsp;žila život ako tisícky jej rovesníkov a&nbsp;rovesníčok, hoci pre závažnú diagnózu bola odkázaná na invalidný dôchodok. Osudový zlom nastal vlani na jar.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Jej zdravotný stav bol síce stabilizovaný, na jednej z&nbsp;lekárskych kontrol po tri a&nbsp;pol roku sa však objavil problém. Cievy v&nbsp;mieche opäť bujneli, nutná bola okamžitá operácia, pretože Eliškin život bol v&nbsp;ohrození. Medicína medzičasom napredovala aj na Slovensku, mladá športovkyňa si zbalila najnutnejšie veci a&nbsp;vycestovala do Bratislavy, kde mala absolvovať operáciu. Bojovná povaha jej nedovolila panikáriť, dokonca chcela sama autom zdolať trasu zo Senice do Bratislavy. „Nádejala som sa, že po dvoch dňoch budem opäť doma a&nbsp;pokračovať v&nbsp;doterajšom živote.“

Po tom, ako po operácii uplynuli dve hodiny, Elišku prepadol divný pocit, že jej telo je akoby cudzie. Od pŕs nadol cítila zvláštnu ťažobu. Podľa lekárov sa operácia síce podarila, ale miecha dostala infarkt, zväčšila sa na dvanásť milimetrov, čo je veľmi veľa, a&nbsp;vyplnila spinálny kanál. Eliška už z&nbsp;postele nedokázala vstať, z&nbsp;lôžka sa presunula rovno na invalidný vozík. „Plakala som, telefonovala som domov mame a&nbsp;prosila som ju, aby ona neplakala. Bolo nám všetkým veľmi ťažko, ale nevzdávame to. Mám okolo seba skvelých ľudí, rodinu, kamarátov, kamarátky, ktorí ma držia nad vodou a&nbsp;pomáhajú mi,“ opisuje odhodlaná Eliška.

Prognózy lekárov sú také, že miecha postupne odpuchne a&nbsp;Eliška sa možno postaví na vlastné nohy. Lenže do úvahy treba brať aj pôvodnú diagnózu, teda cievy, ktoré bujnejú a&nbsp;krvácajú. Zatiaľ však Eliška bojuje a&nbsp;nevzdáva sa. Trikrát do týždňa cestuje do Pezinka do súkromného rehabilitačného centra Rewalk, ktoré vedie Bekim Aziri spolu s&nbsp;kamarátom Michalom Hančíkom. Bekima Azira verejnosť pozná hlavne ako stand­upového komika. V&nbsp;mladosti utrpel úraz na bicykli, odvtedy je odkázaný na invalidný vozík. Napriek tomu už od úrazu stihol let na rogale či zoskok z&nbsp;lietadla. Bekim Aziri sám seba predkladá ako reálny dôkaz toho, že myseľ vyhráva nad telom. Po rokoch sa totiž dostal tak ďaleko, že dokáže prejsť pár krokov.

Pre Elišku je práve takýto motivačný prístup k&nbsp;zdolávaniu prekážok v&nbsp;živote to pravé. Usilovne a&nbsp;tvrdo cvičí dve hodiny denne, má v&nbsp;sebe disciplínu, ktorú si vypestovala vďaka športovaniu, je naučená dosahovať výsledky a&nbsp;má rada fyzický pohyb. Keď to všetko spojí s&nbsp;pozitívnym myslením, má veľké šance opäť žiť normálny život bez invalidného vozíka. Všetky sily sústreďuje na to, aby porazila chorobu, ale medzitým sa stíha venovať aj koníčkom. Eliška popri chorobe prišla na chuť vareniu a&nbsp;pečeniu, rada trávi čas v&nbsp;kuchyni. „Bohužiaľ, odkedy som chorá, všetko mi ­trvá o&nbsp;čosi dlhšie, podstatné však je, že mi pečenie torty a&nbsp;iných sladkostí prináša radosť,“ ­hovorí.

Eliška má pri sebe ľudí, ktorí jej pomáhajú na ceste k&nbsp;uzdraveniu. Jej mama hovorí, že sa jej často sníva, ako dcéra v&nbsp;noci chodí okolo jej postele. „Nepátrame po tom, prečo práve naša dcéra ochorela, odkiaľ sa tá záhadná choroba vzala. Myslím si, že všetko v&nbsp;našom živote sa pre niečo deje. Možno raz prídeme na to, čo nám vyššia moc chcela naznačiť prostredníctvom Eliškinej choroby,“ hovorí jej obetavá mama. Práve vďaka rodine Eliška zvláda finančné náročné liečenie. Zo svojho invalidného dôchodku (ide o&nbsp;sumu viac ako tristo eur) by nezvládla zaplatiť ani bývanie, keby sa chcela osamostatniť. Iba jej rehabilitácie stoja tristo eur týždenne.

Eliška veľmi túži po novom, modernom invalidnom vozíku, ktorý by jej skvalitnil život. Ide jej hlavne o&nbsp;hmotnosť –&nbsp;je totiž ultraľahký, váži iba sedem kilogramov. Dokázala by s&nbsp;ním sama manipulovať, napríklad pri šoférovaní auta. Ten, ktorý používa dnes, váži pätnásť kíl. Zdravotná poisťovňa na vozík, ktorý stojí viac ako päťtisíc eur, prispieva iba sumou 1&nbsp;600 eur. Eliškina rodina je dnes odkázaná len na otcov príjem. Mama, hoci jej poskytuje celodennú starostlivosť, nemá nárok na žiadny ­finančný príspevok od štátu. Kto by chcel Eliške finančne pomôcť, potrebné informácie nájde na stránke <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.donio.sk/­invalidny-vozik">https://www.donio.sk/­invalidny-vozik</a>.

Plačem iba občas: Zriedkavá diagnóza Elišku pripútala na vozík, prvý signál bola únava...

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás

Plačem iba občas: Zriedkavá diagnóza Elišku pripútala na vozík, prvý signál bola únava...

Erika Szalayová

Súvisiace články

Lekári si mysleli, že má LEN NADVÁHU: Zdrvujúca diagnóza! Teraz chlapčeka nespoznáte

Ide sedieť: Študent dostal za vraždu spolužiačky 14,5 roka za mrežami. Zarážajúci motív

Knihy píše bradou: Výnimočný autor MICHAL ŠKOMBÁR pre chorobu hýbe len dvomi prstami

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás