Keď sa rodič s ťažko postihnutým dieťaťom musí spoliehať len sám na seba, v mnohých veciach ostane odsunutý na vedľajšiu koľaj. Katarína Hošeková (43) by rada pomohla zbúrať aspoň časť týchto bariér.

Že sa jej tak nečakane otočí život hore nohami, jej počas bezproblémového tehotenstva ani len nenapadlo. „Tešili sme sa na zdravého chlapčeka, pôrodné bolesti som dostala na deň presne a o deň neskôr, 21. mája 2004, prišiel Miško na svet,“ spomína na deň, ktorý sa zvrtol na veľkú drámu s trpkým koncom. Chlapček nešiel von záhlavím, ale čelom, nedarilo sa ho vybrať. „Navyše mal pupočník omotaný okolo krku a trupu, čo vopred nezistili, keďže sa vtedy ešte nerobilo predpôrodné sono. Tým, že ho ťahali, padli ozvy. Prestávalo mu biť srdce.“ V tom čase s kyslíkovou maskou na tvári vôbec netušila, čo sa deje.

Zobudila sa na oddelení ARO, presne tam, kde predtým šesť rokov pracovala ako zdravotná sestra. „Všetci boli ticho, až prišiel môj vtedajší manžel s tým, že malého berú do Martina. Som presvedčená, že len vďaka anestéziológom a rýchlej komunikácii s tamojšou nemocnicou sa ho podarilo zachrániť. Bol zaintubovaný, mal kŕče, všetky vnútorné orgány, ktoré boli závislé od kyslíka, najmä mozog, ostali ťažko poškodené. Keď som za ním prišla do Martina a videla ho ako riadne donoseného pri oveľa menších detičkách, stále som nemohla uveriť, čo sa stalo,“ dodáva Katarína Hošeková. Po týždni Miška zastabilizovali, ale bolo jasné, že pôjde o fatálny stav. Odhodlaná mamina od začiatku nepripustila inú možnosť ako postarať sa o chorého syna doma.

FOTOGRAFIE STATOČNÉHO BOJOVNÍKA NÁJDETE V GALÉRII

Vďační aj za prehltnutie

Začal sa vyčerpávajúci kolobeh, vyhliadky bábätka s prehnutým telíčkom, ťažkou DMO a najťažším stupňom retardácie neboli najružovejšie. Ošetrujúci lekár otvorene povedal, aby nič neočakávali. „Na začiatku nemohol prakticky nič. Prehltnúť, otočiť sa, nemal dokonca ani žmurkací reflex... Do ôsmich rokov nechcel chodiť von. Zakaždým, keď sme vyšli pred vchod bytovky, začal kričať, vracal, niekedy obsah žalúdka aj vdýchol, vinou čoho prekonal niekoľko zápalov pľúc. Dostával infúzie, mal vysoké teploty. Stále som ho držala v náručí, až sa mi skrátili šľachy a nevedela som pol roka vystrieť ruky,“ opisuje Katarína Hošeková mimoriadne ťažké obdobie.

Nevzdávala sa však, s Miškom sa dostala na cvičenia s rehabilitáciami v Dunajskej Lužnej a to mu veľmi pomohlo. Dnes už 16-ročný chlapec vydrží pripútaný v sediacej polohe, dokáže aj niečo prehltnúť. Hoci je stále sondovaný, sám si pýta aspoň kúsok mixovanej stravy do úst. Hneď mamu upozorní, aby mal pocit, že skutočne je. Po operácii v Brne nemá problém s bedrovými kĺbmi, využíva vertikalizátor, chodúľku, závesný systém.

„Dôležité je, aby dieťa psychicky napredovalo, čo súvisí aj s motorikou. Krokový mechanizmus má Miško zachovaný a s oporou dokáže kráčať, hoci nevie udržať rovnováhu. Von sa už nebojí, ba práve naopak. Niekedy je problém udržať ho doma a vysvetliť mu, že prší. Štyrikrát do týždňa chodí do špeciálnej základnej školy, kde veľmi dobre spolupracuje. Má výbornú pani učiteľku,“ chváli Miška jeho mama.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Megaluxusná loď vyráža dych.

Nehorázny luxus a kopa iných bizarností. Fúúú... Tak TOTO ste ešte nevideli

Populárne články
Veronika Remišová: Ministerka pre investície a rozvoj

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Život dobrodružného námorníka na pustom ostrove bol prvé mesiace ťažký.

Skutočný Robinson: Vyriekol želanie, ktoré sa mu splnilo, a strávil štyri roky osamote

Paris Hilton

Veľký trapas PARIS HILTON: Čím si rozhnevala priateľov?

Ilustračná snímka

Tak na toto nie sme zvyknutí: Prezidentka prekvapila nezvyčajným outfitom

Megaluxusná loď vyráža dych.

Nehorázny luxus a kopa iných bizarností. Fúúú... Tak TOTO ste ešte nevideli

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia