Viera Václavková

Mal som dosť času do odletu lietadla a&nbsp;vybral som sa len tak do mesta. A&nbsp;zrazu Ria! Nie živá, iba na plagáte s&nbsp;nejakou kapelou. Ria, moja spolužiačka zo základnej školy aj z&nbsp;gymnázia, ktorú som roky nevidel. Netušil som, čo robí a&nbsp;kde žije. Ria, ktorú som zachránil, a&nbsp;to som mal asi jedenásť rokov. Hneď mi v&nbsp;hlave preletel ten film. Potok po búrke zmenený na rieku. Rýchla voda berie z&nbsp;brehov všetko možné. Odrazu volanie o&nbsp;pomoc. Zídem k&nbsp;poslednému nezatopenému schodíku na brehu a&nbsp;zbadám blížiacu sa hlavu. Ria! Volá o&nbsp;pomoc, rukami plieska okolo seba a&nbsp;voda ju unáša. Našťastie k&nbsp;zachytenému stromu, pri ktorom je ďalšie drevo. Zakričím, aby sa zachytila o&nbsp;konár stromu.

Skočím do vody, vylovím z&nbsp;nej dlhú palicu, a&nbsp;ani neviem ako, dostanem sa k&nbsp;nej bližšie. Podám jej ju, chytí sa, radím jej, aby sa pridŕžala aj stromu, a&nbsp;tak ju dostanem na breh. V&nbsp;škole mi za to dajú diplom… Bol som si istý, že je to ona. Mária, ktorú sme vždy volali Ria. A&nbsp;koncert sa začínal onedlho. Zastavil som mladíka, aby mi poradil, kde koncert bude. Usmial sa, ukázal mi smer a&nbsp;zrýchlil. Kráčal som a&nbsp;zastal som pred halou. Lístky vypredané. Rozprával som usporiadateľom, že mám málo času a&nbsp;chcel by som sa aspoň na chvíľočku stretnúť so speváčkou Riou, ktorú som asi dvadsať rokov nevidel. Krútili hlavou. Vytiahol som vizitku, či by jej ju mohli dať. Jeden z&nbsp;usporiadateľov sa mi rozhodol pomôcť. Rýchlo som na ňu načarbal pozdrav a&nbsp;on odišiel. Čakal som dosť dlho a&nbsp;podarilo sa. Odkázala mi, že sa stretneme, a&nbsp;ten pán ma dostal dnu. Koncert sa začal a&nbsp;po chvíľke sa ukázala Ria. Odspievala dve pesničky a&nbsp;prihovorila sa obecenstvu. Okrem iného spomenula, že v&nbsp;sále je človek, ktorý jej zachránil život, a&nbsp;vďaka tomu teraz môže spievať, a&nbsp;povedala moje meno. Zaznel mohutný aplauz a&nbsp;pozvala ma na pódium. Naliehala, a&nbsp;tak sme sa stretli.