Pochádza z dediny, kde v lete vysychali studne a ľudia vodou šetrili. Preto si ju váži a dopraje ju každému. Ján Filanda (78).

Ak sa vyberiete na turistiku do Kremnických, Štiavnických a Balockých vrchov alebo do pohorí Vtáčnik a Tríbeč, môžete si dopriať dúšok čerstvej vody, ktorá vyteká z murovaných prameňov. Všetky ich spája meno ich autora Jána Filandu.

Tretinu z nich, ktoré sú voľne dostupné všetkým, urobil na vlastné náklady, pri druhej si zobral len za materiál a pri poslednej mu zaplatili aj za robotu. Základňu má na svojej chate, kde asi týždeň pripravuje komponenty, ktoré neskôr na mieste výstavby zabuduje priamo do telesa prameňa.

Vymeral odtiaľto aj vzdialenosti všetkých prameňov, najbližšie je Snoža a najvzdialenejší Dekretov prameň, ktorý ponúka vodu v Čiernom Balogu. Najvyššie položeným je prameň Dobrá jama, ktorý leží v 1 023 metroch nadmorskej výšky, a najnižšie – v 295-metrovej – prameň Púšnik.

Voda nad zlato

V obci Nevoľné ležiacej v Kremnických vrchoch bola v minulosti voda veľmi vzácna. Jej stred leží v nadmorskej výške 705 metrov. V minulosti nebol v obci vodovod a najbližší prameň bol až kilometer za dedinou. Bez vody je ťažko, kto nezažil, nevie.

Nezaobišla sa bez nej žiadna domácnosť. Potrebná bola pri každodennom varení, hygiene, zalievaní záhrad, kŕmení dobytka, ale aj praní bielizne. V roku 1940, keď sa Ján Filanda narodil, do jeho obce priviedli prvýkrát vodu.

„Vyrastal som v oblasti, kde sme boli úzko spätí s prírodou. K prácam mimo domu, ktoré súviseli s kosením alebo chystaním dreva, si vtedy ľudia nápoje nenosili so sebou. Na to slúžili studničky, kde sa ľudia napili a vodu si nabrali do ,kandličiek‘.

O desaťročia neskôr, keď som videl, ako studničky môjho detstva chátrajú, zarastajú a strácajú sa v spleti vegetácie, prišlo mi ich ľúto. Sem-tam som niektorú vyhrabal, očistil, no stále som premýšľal, ako ich zachrániť a zviditeľniť.

Rozoberal som jednotlivé technické a konštrukčné riešenia, aby nielen spĺňali potrebné parametre, ale boli aj prispôsobené dnešku. Pretože dnes by sa už asi nikto nenapil zo studničky, keby tam videl žabku, čo pre nás nebol žiadny problém. Vlastne inú možnosť sme ani nemali,“ hovorí.

Prameň Polom nad obcou Ihráč.
Prameň Polom nad obcou Ihráč.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Premyslel teda systém napojenia a prívodu vody tak, aby bola vždy tečúca, čerstvá a z hygienického hľadiska čo najčistejšia. Vraví, že voda je dôveryhodná vtedy, keď je v pohybe.

Bolo to však v časoch, keď bol pracovne činný a pre mnoho iných záujmov a povinností nemal čas vyskúšať svoju teóriu. Na overenie v praxi prišiel čas až na dôchodku.

Traktorom i drezinou

Na otázku, ktorý z päťdesiatich piatich prameňov mu je najbližší, odpovedať nechce a ani nevie. Každý z nich je pre neho rovnako vzácny.

Ako prvý postavil prameň Snoža. Názov dostal podľa dolinky, v ktorej je postavený. Trvalo mu to 4 dni a začiatkom augusta 2006 na ňom dokončil záverečné práce. Keďže sa prameň nachádza v blízkosti jeho chaty, pravidelne ho 3 roky kontroloval a sledoval, ako sa správa.

Po zvládnutí stavby prvého murovaného prameňa sa Ján Filanda dohodol s miestnym horárom na postavení v poradí druhého prameňa v doline Biely potok, ktorý mal slúžiť namiesto predchádzajúcej poškodenej drevenej studničky. Nazval ho podľa miestneho vrchu Peňažná.

Keďže prameň fungoval, začali ho oslovovať lesníci, aby v dolinách ihráčskej lesnej správy pozachytával vodu a vymuroval pramene.

Prvé z nich robil vo vlastnej réžii, nakúpil materiál a doviezol si ho na miesto. Pri ďalších už vyžadoval spoluprácu vo forme zadováženia materiálu a jeho dovozu na miesto. V neprístupnom teréne sa už stalo, že mu ho doviezli traktorom alebo v jednom prípade aj drezinou po železničnej trati.

Ak je možnosť, používa prírodný materiál, ktorý sa nachádzal na mieste, štrk a piesok získava preosievaním z potoka, kamene z blízkeho okolia. Neskôr ho začali oslovovať starostovia okolitých obcí a v poslednom čase sa stretáva aj s ponukami od jednotlivcov, ktorí chcú mať takýto prameň na svojom pozemku.

Ani jeden prameň nie je bezmenný a ani sa nestalo, že by dva z nich mali rovnaké meno. Mená im dáva podľa lokalít, v ktorých sa nachádzajú. Ako názov môže poslúžiť názov vrchu, z ktorého je voda zachytená, alebo doliny, v ktorej sa prameň nachádza. Priznáva, že niektoré názvy musel vymyslieť, lebo sa nemal čoho „chytiť“.

V prípade súkromných zadávateľov rešpektuje ich vôľu a názov, ktorý zväčša dávajú prameňom po svojich predkoch.

Zaujímavá situácia vznikla v obci Kunešov, kde kvôli názvu prameňa zasadalo obecné zastupiteľstvo. Na ňom sa vedenie obce rozhodlo, že dostane meno po patrónovi kostola i obce – sv. Michalovi a aj preto požiadala starostka obce miestneho kňaza o jeho posvätenie.

Zbierka pre staviteľa

O humorné zážitky nie je núdza ani v lesoch. „Po dohode s horárom som začal stavať v doline Biely potok prameň. Práve som z potoka vyhadzoval štrk, ktorý som využíval pri betónovaní, keď na ceste zastalo terénne auto lesnej stráže.

Lesník, ktorý mal povesť prísneho muža, sa ma opýtal: ,Občan, aké aktivity to tu prevádzate?‘ Hovorím mu, že som dohodnutý s miestnym lesníkom, ktorému patrí úsek, že postavím tento prameň. On na to: ,Á, to ste vy, čo ste postavili prameň Peňažná!‘

Vrátil sa do auta a priniesol mi 500 korún. Nechcel som si zobrať, on na to: ,Nehovorte nič, ja viem, čo stojí benzín.‘ Neskôr sme si potykali a nakoniec som aj jemu postavil prameň v jeho obľúbenej doline,“ hovorí.

Ďalší z humorných zážitkov sa odohral počas stretnutia turistických nadšencov. Na mieste ich pravidelných stretávok muroval prameň, vodu dotiahol zo stošesťdesiatmetrovej vzdialenosti a priblížil ju k prístrešku a ohnisku. Šéf turistov uveličený jeho krásou na stretnutí sňal klobúk a od zúčastnených turistov začal vyberať peniaze pre staviteľa prameňov.

„Prišiel až ku mne, aby som prispel. Keď mu môj prísediaci povedal, že ten staviteľ som ja, nastalo ticho a potom smiech,“ usmieva sa Ján Filanda.

Niekedy sa mu stáva, že ho meno predstihne a ľudia sa ho pýtajú, čo mu je ten Filanda, čo porobil v dolinách tie studničky.

„Dostal som mail z jedného nemeckého média, ktoré malo záujem o zdokumentovanie mojich prameňov a napísanie článku o mojej práci. Po uverejnení v novinách mi ho poslali na mail. Nazvali ma wassermannom, tak sme sa s manželkou schuti pobavili. Dodnes to často spomíname.“

Tečie ti voda

Všetky pramene sú ako jeho deti, o každom z nich vie pútavo rozprávať, dodnes si pamätá súvislosti ich vzniku i detaily z výstavby. Všetky pramene má opísané na svojej stránke, pri každom je fotografia, súradnice, základné údaje a popis.

„Robím ich pre ľudí, nech slúžia všetkým. Občas ma stretnú turisti a hovoria mi: ,Tečie ti voda, tečie.‘ Hovorím im: ,Mne? To vám tečie!‘ Ja som ho len postavil. Nie som jeho majiteľom. Prameň je dovtedy môj, kým ho staviam, potom už patrí všetkým.“

No vždy keď ide okolo, nedá mu, aby sa pri nich nezastavil, neskontroloval ich stav. Snaží sa ich aj udržiavať, v lete okolie vykosiť, ak sú v okolí odpadky po nezodpovedných ľuďoch, vyzbiera ich.

Stáva sa aj, že voda prestane tiecť, jednoducho sa „stratí“. Pri tečení totiž vytvára kinetickú energiu, uvoľňuje kamienky či iné častice, ktoré dokážu prítok zapchať. Aj v tomto prípade vie prameň „oživiť“.

Pri jeho prameňoch sa turisti radi zastavia a občerstvia.
Pri jeho prameňoch sa turisti radi zastavia a občerstvia.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Hovorí, že ich nestavia preto, aby stáli, ale aby slúžili. A teší ho vďačnosť ľudí, ktorí mu poďakujú, pochvália prácu a originálne prevedenie.

Ak ľudia zablúdia na jeho stránku, dostanú sa k jeho kontaktným údajom. A tak mu aj úplne neznámi ľudia posielajú poďakovania, v ktorých píšu, že ich vždy poteší spev tečúcej vody a miesto, kde môžu uhasiť smäd, osviežiť sa, umyť, oddýchnuť, nabrať síl i zásobu vody na ďalšiu cestu.

Čestný občan

Najviac, až 15 murovaných prameňov vybudoval k katastrálnom území obce Ihráč. Nielen pre prírodné podmienky a množstvo prameňov v chotári podhorskej obce. Dôvodom je aj ústretovosť a spolupráca miestnej starostky Ľudmily Febenovej (60), na ktorú nedá dopustiť.

V obci je známy nielen murovanými prameňmi, ale aj ako tvorca turistických chodníkov a zberateľ povestí a príbehov.

„Možno si niektorí myslia, že na tom zbohatol a pritom to robil za vlastné. Pomáhal nám aj v prírodnej pamiatke Ihráčske kamenné more, v ktorej odstraňoval stromy, tŕnie, nálet a kosil ju. Tiež zabezpečil informačné tabule a vybudoval v nej systém chodníkov,“ pochvaľuje si starostka, ktorá mu za jeho mnohé aktivity udelila čestné občianstvo obce Ihráč.

Aktivista

„Som občiansky aktivista. Osvojil som si toto moderné pomenovanie. Púšťam sa do vecí bez toho, aby ma niekto musel vyzývať,“ hovorí Ján Filanda, ktorého záber záujmov je skutočne široký.

Okrem budovania murovaných prameňov sa venuje zbieraniu faktografických údajov, miestopisných názvov, povestí, miestnych receptov a spomienok. No venuje sa aj budovaniu turistických chodníkov, ktorých má na konte už deväť, obnove rôznych zaujímavostí a tvorbe máp obcí s miestnymi názvami.

Spravuje svoju internetovú stránku, kde sú rôzne zaujímavosti z prírody, geológie i histórie regiónu.

„Je pravda, že o niektoré pramene sa začali ľudia starať, nie však o všetky, čo mi je dosť ľúto. No najhoršie je to, že sa nenašiel žiadny záujemca, ktorý by sa zaujímal o výstavbu prameňov a prevzal by po mne pomyselné žezlo.

Rád by som niekomu ukázal, ako sa to robí, aby nemusel prekonávať to, čo ja v začiatkoch. Lebo ja som sa tiež pri ich stavbe len učil, každý prameň mal nejaký problém, ktorý bolo treba vyriešiť a tým, že som ho vyriešil, získal som skúsenosť a ponaučenie pre ďalšie.

No a toto by som chcel odovzdať, no nemám komu,“ hovorí Ján Filanda a priznáva, že i keď skrytú, ale veľkú zásluhu na jeho dielach má jeho manželka.

Vždy u nej našiel pochopenie a povzbudenie. Každá obec či región by potrebovali mať takýchto ochotných a pracovitých ľudí, ktorí robia svoju prácu bez ohľadu na obdobie, v ktorom žijú. Ľudí, ktorí sa nedajú zlomiť ani znechutiť a chcú po sebe niečo zanechať.

Prameň Kamilova studnička je vbudovaný do oporného múru.
Prameň Kamilova studnička je vbudovaný do oporného múru.
Zdroj: Jaroslav Slašťan
Život v autobuse.

Mladí manželia žijú v autobuse. Viete si predstaviť takéto bývanie?

Populárne články
„Sme bratia,“ povedal novozvolený pápež František svojmu predchodcovi Benediktovi, keď mu v kaplnke núkal čestné miesto pred oltárom.

Nevídané! Po 600 rokoch máme dvoch žijúcich pápežov. Aká je pravda o ich vzťahu?

BYT P. PELLEGINIHO

Bývanie za milióny! Ktoré celebrity žijú na najlepších adresách? Koľko utratili za luxus?

Koncertovanie je pre bukasákov relax. Zľava Branislav Dugovič, Milan Seagal Šimkovič, Milan Konfráter, Imrich Dugovič.

Naturálne originálni: Bukasový masív šíri nákazlivý optimizmus a dobrú náladu

Hasiči momentálne zasahujú pri požiari bytového domu 6. decembra 2019 v Prešove, kde došlo k výbuchu plynu. Ako TASR informovala Zuzana Farkasová z Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) 25 hasičov bolo vyslaných na Mukačevskú ulicu do Prešova, kde došlo k výbuchu plynu.

Výbuch plynu v prešovskej bytovke: Z 11. poschodia vyskočil horiaci muž, budove hrozil kolaps

Toto sú najčastejšie mená novorodencov na Slovensku v roku 2019.

TOP mená roka 2019: Tieto dávali rodičia novorodencom na Slovensku najčastejšie

Countdown zaviedla NASA.

Zaviedla countdown NASA?

Zobraziť viac
Diskusia