Vladimír Kampf

Eva Škovranová je slovenská umelecká parfumérka. Vône ju bytostne zaujímajú. „Už prvá vôňa, s ktorou sa stretávame, je vôňa bábätka či vôňa plodovej vody. Ľudia si neuvedomujú, akú úlohu hrajú v ich životoch vône, ktoré sa podvedome hrajú s našimi pocitmi. Často sa rozhodujeme podľa toho, čo cítime. Asi najviac si tento zmysel uvedomujeme, keď nás čuch varuje, trebárs pred pokazeným jedlom. Čuch je náš strážca a v mnohom skvelý pomocník.“

<h3>Prísnejšie pravidlá</h3>
Parfumy 1907 miešajú rovno v&nbsp;epicentre európskych vôní v&nbsp;legendárnom francúzskom Grasse. „Urobíme vzorku, ktorú im pošleme. Oni nám doladia zložky do limitov. Napríklad dubového machu môžeme v&nbsp;súčasnosti používať len veľmi obmedzené množstvá. Niekedy sú zákazy o&nbsp;ochrane životného prostredia, niekedy o&nbsp;alergiách či odbúrateľnosti zložiek v&nbsp;prírode. Niektoré látky sú už preto zakázané. Zakázané sú aj rôzne pižmá, ktoré sa v&nbsp;prírode nerozkladajú. Dnes sú pravidlá oveľa prísnejšie. Zložky ktoré voňajú najlepšie, sú už dnes takmer minulosťou,“ vysvetľuje Eva.

Šikovnosť parfumérov je aj v&nbsp;tom, ako dokážu napodobniť to, čo už nemôžu používať. Chémii sa v&nbsp;parfumérstve nedá vyhnúť, je to jeden mohutný chemický vzorec. Je to hotová veda, čo do základnej vône pridať, aby bola trebárs hlboká či temná, aby sa držala pri tele alebo sa šírila do priestoru. Môže voňať intenzívne či jemne. „Na chémiu sa nabaľujú prírodné zložky. Každý si určí, akú kostru má mať vôňa, či na nej bude naviazaných veľa prírodných zložiek, alebo či zostane jednoduchá. Vôňa môže voňať príjemne aj bez prírodných zložiek. To zákazník len ťažko vyhodnotí. To dokáže len školený profesionálny nos.“
Parfumy prechádzajú kontrolou bezpečnosti. Sú pre človeka neškodné, ale… V&nbsp;histórii sa vhodne namiešanou voňavkou aj vraždilo. Stačí primiešať jed a…
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Mamina mama</h3>
Grasse bol najprv región kožiarov. Koža pri spracúvaní a&nbsp;namáčaní neznesiteľne smrdela, preto do nej remeselníci pridávali rôzne voňavé zložky. Sami Francúzi sa dostali k&nbsp;parfumom cez Talianov. Priviezla ich Katarína Medicejská aj so svojím osobným parfumérom. Úplne prví naozajstní parfuméri boli z&nbsp;arabského sveta, z&nbsp;ktorého pochádza umenie destilácie. S&nbsp;prvou vôňou na báze alkoholu prišli naši južní susedia Maďari. Jednoducho vyvoňali brandy a&nbsp;mali voňavky.
Eva sa k&nbsp;vôňam dostala cez veľký sen o&nbsp;výrobe mydla. „Mali sme maličký obchodík, v&nbsp;ktorom sme nepredávali nič iné, iba mydlá,“ spomína. „Zákazníci si pochvaľovali vône, tak sme im k&nbsp;nim pridali krémy, šampóny a&nbsp;kozmetiku. Keď už sme sa dopracovali k&nbsp;pestrej ponuke, začali sa nás zákazníci pýtať, prečo k&nbsp;našim výrobkom nemáme aj parfumy. Povedala som si, že keď už, tak to musia byť mimoriadne umelecké parfumy, ktoré vybočujú z&nbsp;bežných štandardov či dokonca idú proti hlavnému prúdu.“ Obchodík s&nbsp;mydielkami sa časom vyprofiloval na predajňu umeleckých parfumov. „Mydlá od nás síce ešte ľudia pýtajú, ale už ich nevyrábame,“ hovorí voňavá dáma, ktorá pred tým vydávala knihy o&nbsp;starých Košiciach.

Keď bola malá, chcela byť reštaurátorkou obrazov. „Bola som talentované dieťa. Reštaurátorkou som sa nestala, ale mala som aspoň možnosť byť blízko majstrov, ktorí to robia profesionálne.“
Mydlo vyrábali už počas II. svetovej vojny obe Evine babičky. Spracovávali zvyšky uhynutých zvierat. „Jedna z&nbsp;babičiek mala vždy pre mňa v&nbsp;sekretári odloženú ľaliovú vodu, ktorú považovala za všeliek.“ Babička sa narodila v&nbsp;roku 1907. Toto číslo je dnes značka košických parfumov. „Bola to mama mojej mamy,“ dodáva.
Keď značka 1907 predstavila svoj prvý parfumový rad v&nbsp;októbri 2014, objavil sa Štefan Kopeščanský. Prišiel ovoňať a&nbsp;vzápätí neúnavne prichádzal s&nbsp;tým, že chce pre slovenskú parfumériu pracovať. Štefan vyštudoval vzdelávanie dospelých. V&nbsp;súčasnosti sa im venuje v&nbsp;obchode uprostred východoslovenskej metropoly. „Umelecké parfumy dokážu zachytiť atmosféru vo flakóne,“ vysvetľuje Štefan.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Naivitou k&nbsp;úspechu</h3>
Evina cesta k&nbsp;prvým parfumom bola kopa náhod a&nbsp;najmä odhodlanie. „Už vône do kozmetiky nám vyrábala firma v&nbsp;Grasse. Keď sme sa odhodlali robiť vlastné parfumy, zavolali sme na sekretariát. Ozval sa pánsky hlas, s&nbsp;ktorým sme sa začali rozprávať. Zdvihol sám majiteľ. Akurát išiel okolo telefónu, sekretárka mala vtedy voľno. Možno sa usmieval nad našou naivitou a&nbsp;povedal si, že to teda chce vidieť, čo z&nbsp;toho bude. Pricestoval aj za nami na Slovensko. Naša spolupráca funguje dodnes. Keď potrebujeme poradiť, je veľmi ústretový. Ja však nemám toľko otázok, koľko má on odpovedí,“ smeje sa.
Prvý rad 1907 namiešali profesionáli podľa Eviných naivných predstáv. Dnes sa tomu smeje. Mala však šťastie, že sa pustila do typu parfumov, ktorých bolo práve na trhu málo. „Učila som sa za pochodu a&nbsp;robím to dodnes. Chce to odvahu,“ usmieva sa Eva.
Dostať vôňu do Paríža tiež nie je len tak. „Bolo to z&nbsp;mojej strany hop alebo trop. V&nbsp;Paríži sú dve parfumérie, cez ktoré sa dá dostať do sveta umeleckých vôní. Našla som si telefónne čísla na obe. Rátala som s&nbsp;tým, že ma pošlú niekam… Nechceli sme byť len lokálny výrobca, Paríž bol kľúčový. Museli sme sa dostať na police vychytených kamenných predajní. Hneď v&nbsp;prvej nám zdvihla majiteľka, ktorá mala práve nejaké stretnutie, ale povedala že, zavolá. Ja som to brala ako rýchle zbohom. Lenže ona naozaj zavolala a&nbsp;pozorne počúvala. Povedala, že príde na Slovensko, aby nás spoznala. Prišla autom plne naloženým parfumami, aby sme ich vystavili v&nbsp;našom obchode a&nbsp;dali ich ľuďom ovoniavať. Strávila s&nbsp;nami týždeň, vypytovala sa, ovoniavala. Nakoniec pri odchode vzala celý náš rad. Ja som plakala. Vo Francúzsku vystavila 1907 ako novinku. Už sme v&nbsp;policiach aj tej druhej parížskej predajne. Po Paríži sa ozvali Španieli a&nbsp;ďalej to išlo samo.“ Tak sa parfumy z&nbsp;Košíc dostali do kusa sveta.