Eva Škovranová je slovenská umelecká parfumérka. Vône ju bytostne zaujímajú. „Už prvá vôňa, s ktorou sa stretávame, je vôňa bábätka či vôňa plodovej vody. Ľudia si neuvedomujú, akú úlohu hrajú v ich životoch vône, ktoré sa podvedome hrajú s našimi pocitmi. Často sa rozhodujeme podľa toho, čo cítime. Asi najviac si tento zmysel uvedomujeme, keď nás čuch varuje, trebárs pred pokazeným jedlom. Čuch je náš strážca a v mnohom skvelý pomocník.“

Prísnejšie pravidlá

Parfumy 1907 miešajú rovno v epicentre európskych vôní v legendárnom francúzskom Grasse. „Urobíme vzorku, ktorú im pošleme. Oni nám doladia zložky do limitov. Napríklad dubového machu môžeme v súčasnosti používať len veľmi obmedzené množstvá. Niekedy sú zákazy o ochrane životného prostredia, niekedy o alergiách či odbúrateľnosti zložiek v prírode. Niektoré látky sú už preto zakázané. Zakázané sú aj rôzne pižmá, ktoré sa v prírode nerozkladajú. Dnes sú pravidlá oveľa prísnejšie. Zložky ktoré voňajú najlepšie, sú už dnes takmer minulosťou,“ vysvetľuje Eva.

Šikovnosť parfumérov je aj v tom, ako dokážu napodobniť to, čo už nemôžu používať. Chémii sa v parfumérstve nedá vyhnúť, je to jeden mohutný chemický vzorec. Je to hotová veda, čo do základnej vône pridať, aby bola trebárs hlboká či temná, aby sa držala pri tele alebo sa šírila do priestoru. Môže voňať intenzívne či jemne. „Na chémiu sa nabaľujú prírodné zložky. Každý si určí, akú kostru má mať vôňa, či na nej bude naviazaných veľa prírodných zložiek, alebo či zostane jednoduchá. Vôňa môže voňať príjemne aj bez prírodných zložiek. To zákazník len ťažko vyhodnotí. To dokáže len školený profesionálny nos.“

Parfumy prechádzajú kontrolou bezpečnosti. Sú pre človeka neškodné, ale… V histórii sa vhodne namiešanou voňavkou aj vraždilo. Stačí primiešať jed a…

Pokračovanie na ďalšej strane...