Iba jedna tretina

Eufória z náznaku zlepšenia trvala, žiaľ, krátko. Silný zápal spolu s infekciou zanechal na pľúcach galantskej pedagogičky fatálne následky. Pán Miloš sa z choroby dostal, k jeho partnerke už nebol osud taký milostivý. „Evička sa o seba starala, cvičila jogu, podnikali sme spolu prechádzky a výlety do prírody. Ja sa športu venujem priebežne celý život. V roku 2018 podstúpila Evička zložitejší operačný zákrok, v ďalšom roku mala zdravotné komplikácie. Je pravdepodobné, že aj preto jej oslabené a vyčerpané telo ťažšie odolávalo tomuto vírusu. Osobne túto ‚pliagu‘ vnímam tak, že keď sa dostane do ľudského organizmu, ,zoskenuje‘ choré a slabé miesta človeka a prostredníctvom silného zápalu na ne udrie,“ pokračuje pán Miloš v tomto smutnom rozprávaní.

Pani Eva mala podľa jeho slov v poslednom období veľmi málo času na oddych a nepomáhal jej ani stres v súvislosti s jej povolaním. „Ešte takmer na smrteľnej posteli ma požiadala, aby som jej doručil jej učiteľský zápisník a pero, aby mohla uzavrieť študentom polročné známky. Samozrejme, odmietol som. Ten zápisník spolu s jej ostatnými pracovnými vecami som po jej pohrebe doručil riaditeľovi školy so slzami v očiach. Vlani absolvovala doplňujúce dištančné vzdelávanie na riadiacu funkciu, písala a obhajovala záverečnú prácu, zodpovedne sa pripravovala. Rovnako svedomito si plnila všetky pracovné povinnosti bez ohľadu na ich dôležitosť. Spomínam si napríklad, ako so mnou konzultovala a prednášala mi niekoľkokrát svoj pripravený prejav na stužkovú slávnosť, a podobne.“

Mala rada život, stmeľovala ľudí, nikto netušil, že tak skoro odíde.
Zdroj: ARCHÍV M.B.

Aktívna učiteľka

Pán Miloš stále nedokáže pochopiť a prijať hroznú realitu. „Kladiem si otázku, prečo práve ona musela zomrieť. Nerozumiem tomu. Veľmi mi chýba, bola ako anjel na zemi, veľmi krásna a dobrá duša, stmeľovala ľudí, snažila sa naprávať medziľudské vzťahy. Všade, kam prišla, priniesla úsmev a dobrú náladu. Bola nielen skvelá učiteľka, ale aj úžasná a oddaná milujúca partnerka, skvelá matka, priateľka. Bez nej som úplne prázdny, zle a málo spím, už odvtedy, ako sa začala celá tá dráma. Ráno vstanem a fungujem ako stroj. Priebežne musím zariaďovať všetko, čo treba, riešiť situácie, ktoré smrť so sebou v realite prináša. Smútiť a plakať môžem len skoro ráno alebo večer a v noci.“

Nemocnica s poliklinikou svätého Lukáša v Galante poskytuje aktuálne zdravotnú starostlivosť iba pacientom s ochorením covid-19. Denne preto po meste premávajú sanitky so zapnutými sirénami, ktoré privážajú nových pacientov. Každý deň počuť zvoniť pohrebné zvony z miestneho cintorína. Aj tieto faktory, podobne ako v prípade ostatných obyvateľov mesta, v pánovi Milošovi znásobujú smútok.

V Odborovom zväze pracovníkov školstva a vedy na Slovensku hovoria o smrti Evy Šuchterovej ako o veľkej strate. „Bola naša dlhoročná členka a veľmi aktívna učiteľka. Je to pre nás, a teda pre slovenské školstvo, veľká strata. Jej rodine, kolegom aj študentom vyslovujeme úprimnú sústrasť, súcitíme s nimi. Nemáme vedomosti o tom, že by na Slovensku zomrel práve na kovid iný pedagóg či pedagogička,“ povedal nám predseda zväzu Pavel Ondek. Ako ďalej uviedol, slovenskí pedagógovia, pre ktorých je učiteľská práca poslaním, sa chcú čím skôr vrátiť do škôl, preto v týchto dňoch absolvujú očkovanie.

Diskusia