Silné zimnice

Choroba u oboch prepukla ešte v januári napriek tomu, že všetci členovia domácnosti úzkostlivo dodržiavali hygienické pravidlá, aby sa nenakazili nebezpečným vírusom. „Dezinfikovali sme pravidelne všetky plochy vrátane kľučiek. Doma mám dve plné tašky jednorazových rúšok, ktoré Evka obstarala, veľmi sa bála toho ochorenia.“ Obaja pracovali z domu, keďže vyučovanie v školách je dištančné. Chodievali len na nákupy potravín a na prechádzky do prírody. Aj tak sa nakazili.

„Spočiatku som sa nazdával, že je to bežná chrípka, a Evičku som utešoval, že to nemusí byť práve kovid. Najskôr prišli prudké bolesti v spodnej oblasti chrbta a teploty okolo 37 stupňov, a to hneď zrána. Večer to bolo bežne 38 stupňov. Najhoršie to bolo nadránom. Trápili nás silné, neznesiteľné zimnice a triašky. Neskôr sa Evičke pridružil silný dusivý kašeľ a silná dýchavičnosť. Dnes, keď už s nami nie je, mám oveľa komplexnejšie informácie, ako sme sa mali správať počas choroby. Viem, čo je napríklad takzvaný pulzný oxymeter, saturácia, hraničné hodnoty, neskoro som sa dostal k niektorým antivirotikám a podobne. Keby sme boli mali tieto informácie na začiatku, možno by Evička bola ešte medzi nami,“ vyčíta si pán Miloš.

Mala rada život, stmeľovala ľudí, nikto netušil, že tak skoro odíde.
Zdroj: ARCHÍV M.B.

Mysľou bojovala

Takmer po dvoch týždňoch domácej liečby sa situácia natoľko zhoršila, že pani Evu museli odviezť záchranári do nemocnice. Hoci aj zdravotný stav pána Miloša bol vážny, zostal doma, aby bol v prípade núdze nápomocný dvom deťom svojej partnerky.

„Evička bola veľmi hrdá a ťažko znášala, že je na nemocničnom lôžku nemohúca a odkázaná na pomoc iných. Napriek tomu, že jej telo bolo veľmi zoslabnuté a poznačené predchádzajúcimi zdravotnými ťažkosťami, mysľou stále bojovala. Som vďačný všetkým lekárom, zdravotným sestrám a ostatnému zdravotníckemu personálu v galantskej nemocnici. Počas Evičkinho liečenia v nemocnici som mal možnosť spoznať, ako sa na jednotke intenzívnej starostlivosti dokážu starať o tie najvážnejšie stavy. Intenzívne so mnou komunikovali a podávali mi informácie o jej zdravotnom stave.

Keď som sa po určitom čase dozvedel, že Evičke namerali lepšiu saturáciu alebo že obrovský zápal má tendenciu ustupovať, tešil som sa viac, ako keby sme spolu vyhrali jackpot. Žiaľ, u Evičky prišlo náhle k prudkému zhoršeniu stavu a boj s chorobou prehrala. Napriek tomu chcem touto cestou poďakovať celému kolektívu zdravotníkov na čele s pani primárkou Dagmar Bodákovou, ktorí sa starali nielen o Evičku, ale vo dne v noci zápasili a zápasia o život ďalších pacientov,“ odkazuje pán Miloš.

Článok pokračuje na následujúcej strane

Diskusia