Funkciu kostolníka v rodnej dedine prevzal ako jeden z aktérov modernizácie chrámu. Hovorí, že išlo o východisko z núdze. Za stovky hodín obetované komfortu veriacich ho osud odmenil nálezom takmer storočného denníka z prestavby barokovej pamiatky.

Peter Púček (50) býva len pár krokov od rímskokatolíckej dominanty Dolnej Poruby. Patrí medzi najžiadanejších remeselníkov v obci na úpätí Strážovských vrchov. Jeho prednosťou – alebo skôr slabinou – je, že nevie povedať nie. „Nikdy som nemal problém zapojiť sa do farskej brigády. Počas rekonštrukcie kúrenia sa vlastne začal môj kostolnícky príbeh. Keď sa predchodkyni ozvali zdravotné ťažkosti, požiadala ma o výpomoc. Zomrela v júni 2016, potom som akosi prirodzene prevzal štafetu. Ponuku na uvoľnené miesto verejne vyhlasovali, nikto sa však nepodujal, tak pán farár vymenoval mňa,“ spomína s úsmevom zručný inštalatér.

Spočiatku netušil, čo číta

Zabezpečenie plynulého chodu bohoslužieb si zo strany kostolníka vyžaduje nasadenie, pohotovosť, oltárny servis, údržbu i sezónne práce v exteriéri. Ako dopĺňa čerstvý päťdesiatnik, od novej funkcie nemal žiadne očakávania, vopred však vedel, že mu ukrojí veľkú porciu z osobného voľna. Vtedy netušil, že práve vďaka tejto životnej križovatke sa mu onedlho naskytne možnosť dotvoriť obraz o miestnych spoločenských pomeroch. Historický prameň vo forme knižky so záznamami o prestavbe kostola z roku 1930 našiel zapatrošený na fare v Omšení.

Otec štyroch dcér si až s odstupom času uvedomil, aké dedičstvo vytiahol na svetlo sveta. „Najviac ma zaujala verejná zbierka. Evidencia je detailná, predkov tam zaručene nájde každý Dolnoporubčan. Ľudia mali presne predpísané, čím musia na rekonštrukciu prispieť. Vyznieva to ako kniha povinností, dnes sú zbierky neporovnateľne voľnejšie, často stoja len na pár darcoch.“

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII
Túži po elektrifikácii zvonov

„Naše zvony odliali v Trnave presne pred sto rokmi. Lenže máme problém s ručným zvonením. Zvoniť by sa malo ráno, na obed, večer, cez pohreb aj počas omše. Netrúfam si povedať, kto by dnes toto časovo zvládol. Nehovoriac o pravidelnom premazávaní. Riešenie vidím v pohone zvonov cez elektronický riadiaci systém. Prvý raz ma idea oslovila v talianskom meste Greccio, kde podľa tradície svätý František z Assisi vytvoril prvé jasličky,“ načrtol plány do budúcnosti kostolník z Dolnej Poruby Peter Púček.

Materiál alebo pokuta

Okrem správy milodarov dokument obsahuje rukopisy zápisníc z kostolných prác, prehľad príjmov a výdavkov, faktúry či odkazy na pôvodné cirkevné parcely. Prvý záznam pochádza z 10. júna 1928. Týka sa valného zhromaždenia v miestnom potravnom družstve, ktoré, ako sa píše v úvode, bolo „obecenstvu oznámené obecným bubnom“. V rámci programu sa hovorilo najmä o prípravách na rozšírenie kostola.

Podľa zápisnice mal každý občan doviezť meter kameňa. Kto tak neučinil, zaplatil pokutu šestnásť korún. Na ďalších stranách sa dozvedáme o dvoch hlavných fázach zbierky. V roku 1929 bola výška príspevku desať korún „od duše“, v lete 1930 pre nedostatok financií veriaci doplácali tri koruny „od husi“. Zbierky na rovnaký účel usporiadali v okolitých dedinách, prispeli pútnici vo Frivalde – Rajeckej Lesnej, ruku k dielu priložili aj krajania v Amerike. Predstavenstvo obce medzičasom so zákazkou oslovilo staviteľa Ing. Adamca z Trenčianskych Teplíc.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia