Deväť rokov bojoval o svoju manželku. Nórsky kráľ HARALD V. (84) poznal utrpenie v láske a dnes verejne podporuje vzťahy sexuálnych menšín.

Veľký bojovník so srdcom plným vášne a s obdivuhodným zmyslom pre toleranciu. Takýto je kráľ severskej krajiny Nórska Harald V. Medzi jeho ďalšie cnosti patrí vytrvalosť v láske. Celých deväť rokov neúnavne bojoval za to, aby sa mohol oženiť s terajšou manželkou Sonjou (83). Pár tento rok oslavuje okrúhle výročie. Tridsať rokov vládnu v krajine na Škandinávskom polostrove.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Domov a srdce

„Nóri, to sú aj dievčatá, ktoré milujú dievčatá, chlapci, ktorí milujú chlapcov, chlapci a dievčatá, ktorí sa milujú navzájom. Nóri veria v Boha, Alaha, všetkému a ničomu. Moderné Nórsko je miesto pre všetkých. Domov je tam, kde je srdce, a nie miesto vymedzené hranicami,“ takýto plamenný prejav predniesol nórsky vladár niekedy pred štyrmi rokmi na slávnosti v zámockom parku v Osle. Odvážne a otvorené slová o sexuálnych menšinách LGBT aj o vážnej situácii v súvislosti s migrantmi priviedli do úžasu celý svet. Slová Haralda V. sa šírili na internete aj za hranicami Nórska, video videli milióny ľudí.

Reakciou bol aj úprimný list od migrantky Asrie Mohamedovej, ktorý zverejnili nórske médiá. „Váš prejav bol krásny, čestný, inkluzívny. Narodila som sa v utečeneckom tábore v Alžírsku, pretože moja krajina je obsadená. Nikdy som nepoznala svoj domov. V Nórsku žijem bez rodiny takmer šesť rokov. Moji najbližší ostali v utečeneckom tábore, nemali také šťastie ako ja. Pre našu kultúru je však typické byť s rodinou za každých okolností. Keď telefonujem s matkou, volá ma, aby som sa vrátila. Doteraz som jej nevedela odpovedať, prečo ostávam v Nórsku. Dnes to už viem a bola by som rada, keby aj moja mama počula vaše slová, že domov je tam, kde máme srdce.“

Keď nórsky kráľ v prejave skloňoval slová tolerancia a pochopenie, vedel o čom hovorí, vychádzal z osobných skúseností. Narodil 21. februára 1937 v Skaugume v blízkosti hlavného nórskeho mesta Oslo. Hoci na svet prišiel ako tretie dieťa (má dve staršie sestry) vtedajšieho korunného princa Olafa a korunnej princeznej Märthy, nástupníctvo na trón mu zaručila nórska ústava z roku 1814. Je v poradí tretí nórsky panovník od roku 1905, keď krajina získala nezávislosť. V rokoch 1814 – 1905 bolo Nórsko súčasťou Švédska, niekoľko storočí (1381 – 1814) patrilo pod dánsku korunu.

Článok pokračuje na následujúcej strane

Diskusia