Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Patrí medzi najmladších členov a&nbsp;členky slovenského parlamentu. Verejnosť ju spoznala po tom, ako sa objavila v&nbsp;prezidentskej kampani Andreja Kisku. Ako vysokoškolskú študentku práva ju nadchol životný príbeh vtedy pomerne neznámeho Popradčana. Preto mu v&nbsp;rámci volebnej kampane ponúkla pomoc. Po volebnom víťazstve dostala ponuku pôsobiť v&nbsp;jeho tíme v&nbsp;Prezidentskom paláci. Neskôr bola s&nbsp;Andrejom Kiskom pri zrode politickej strany Za ľudí. Voliči ju „prekrúžkovali“ až do parlamentu, jej doménou je hlavne sociálna oblasť.

V&nbsp;predvianočnom čase nás rodená Spišiačka pustila do svojho bytu v&nbsp;Bratislave a&nbsp;úprimne porozprávala nielen o&nbsp;radostných chvíľach, ktoré prináša materstvo. V&nbsp;prvých týždňoch po narodení nového člena rodiny prichádzajú aj náročné chvíle, ktoré dôverne pozná každá matka. Marcinkovci navyše bojovali s&nbsp;covidom.

„Nesťažujem sa však, naopak. Niet slovenskej rodiny, ktorú by pandémia nezasiahla, preto je tento rok pre každého náročný. Nikdy som nebola taká hrdá na to, že som žena, ako práve teraz. Sme veľmi silné, dokážeme sa pozviechať po náročnom pôrode a&nbsp;potom zvládať povinnosti doma aj na pracovisku. Od pôrodu často myslím hlavne na matky samoživiteľky a&nbsp;vedzte, že majú moju nesmiernu úctu, keď viem, koľko toho majú len a&nbsp;len na svojich pleciach.“

Vladimíra je manželka slovenského hokejového reprezentanta Tomáša Marcinka, ktorý aktuálne pôsobí v&nbsp;českom Třinci. Príchod ich dcéry na svet prežívali v pôrodnej sále spolu, plní pozitívnych emócií. Tomáš sa však krátko po pôrode musel vrátiť do Třinca kvôli tréningom, svoju novonarodenú dcéru potom nevidel dlhých päť týždňov. Nakazil sa totiž koronavírusom.

V&nbsp;prípade rodiny Marcinkovcov teda odpadá krásny idylický obrázok, ako šťastný otec prichádza do pôrodnice s&nbsp;autosedačkou, takzvaným vajíčkom, v&nbsp;ruke a&nbsp;odváža si domov manželku a&nbsp;dieťa. Vladimíru s&nbsp;dcérou vyzdvihla v&nbsp;nemocnici jej mama. „Choroba zasiahla môjho manžela so všetkými príznakmi, musel ju doslova odležať v&nbsp;posteli.“ Lenže ani po vyzdravení netrávi s&nbsp;rodinou obvyklý čas. Z&nbsp;Česka do Bratislavy prichádza iba na jeden deň v&nbsp;týždni. Ráno príde a&nbsp;večer odíde.

„Manžel je vrcholový športovec, každý druhý deň má zápas, každý deň zase tréning. Nájsť časovú škáru a&nbsp;prísť na Slovensko je ťažké, ako mladá rodina sa s&nbsp;tým vyrovnávame ťažko, ale nie sme v&nbsp;tom sami, nie sme výnimoční, tisícky slovenských mužov pracujú na týždňovky v&nbsp;zahraničí. Máme šťastie, že sme zdraví a&nbsp;môžeme pracovať. Obaja máme peknú kariéru, za čo som vďačná. Je to síce náročné obdobie, ale vedela som, do čoho idem. Som vďačná za svoju rodinu aj za prácu v&nbsp;parlamente. Manžel je síce doma zriedka, ale keď je tu, veľmi sa snaží, aby boli naše spoločné chvíle výnimočné. Naposledy zaobstaral štvormetrový vianočný strom, nakúpil suroviny na medovníky a&nbsp;spolu sme piekli. Hoci sme spolu málo, z&nbsp;krásnych spoločných chvíľ dokážeme čerpať silu aj počas odlúčenia.“

Článok pokračuje na následujúcej strane

Vladimíra má v&nbsp;tomto náročnejšom období naporúdzi iba mamu a&nbsp;svokru, situáciu však komplikuje diaľka. Obidve bývajú na východe republiky a&nbsp;obidve ešte pracujú. „Obidve si šetrili celý rok dovolenku v&nbsp;práci, aby mi mohli po pôrode prísť pomôcť. Cestujú ku mne na striedačku. Bohužiaľ, pandémia znemožnila to, aby mi Linu vozili v&nbsp;kočíku do parlamentu kvôli dojčeniu alebo aby počas rokovania boli s&nbsp;dcérou v&nbsp;mojej poslaneckej kancelárii. Teraz je to tak, že každé dve hodiny odbieham z&nbsp;parlamentu domov k&nbsp;dcére, aby som ju mohla nadojčiť. Je smutné, že s&nbsp;političkami matkami akoby nikto nerátal.

V&nbsp;europarlamente sú jasné stanovené pravidlá. Ak poslankyňa otehotnie, vie, čo ju čaká, napríklad šesť mesiacov materská dovolenka. V&nbsp;europarlamente je dokonca detský kútik, komfortné vybavenie, aby aj političky matky mohli vykonávať svoju činnosť. Na Slovensku akoby sa s&nbsp;matkami vo verejnom priestore nerátalo a&nbsp;to, žiaľ, neplatí len o&nbsp;parlamente. Na Slovensku poslankyne Národnej rady SR nemajú možnosť čerpať materskú dovolenku. Prišli by tým o&nbsp;právo hlasovať. V&nbsp;mojom prípade by parlament mal zo dňa na deň 149 poslancov, pri niektorých hlasovaniach by to bolo rozhodujúce. Po pôrode som preto iba niekoľko týždňov bola práceneschopná, potom som sa vrátila do národnej rady. Prípravu do parlamentu si dokážem robiť z&nbsp;domu. Dva týždne v&nbsp;mesiaci však musím byť v&nbsp;parlamente, konkrétne keď sa koná schôdza.“

Keď sa Vladimíry pýtame na reakcie jej kolegov na materstvo, priznáva aj nepríjemné zážitky. „Boli to aj škaredé poznámky od opozičných poslancov. Ušli sa mi posmešky, že som krkavčia matka. Bolo to veľmi zraňujúce. Ani len netušia, aké náročné je odchádzať od bábätka. Párkrát, keď som išla do parlamentu, som celú cestu preplakala. Moje pocity pochopia iste všetky matky. Beriem to tak, že taká je situácia a&nbsp;treba nájsť spôsob, ako to zvládnuť. Niekoľko tisíc ľudí mi dalo dôveru vo voľbách, cítim povinnosť zastupovať ich a&nbsp;nemyslím si, že by som preto bola horšia matka. Moji stranícki kolegovia sú, naopak, veľmi ústretoví. Umožňujú mi, aby sme mohli spolu rokovať online. Čiže mám v&nbsp;náručí svoju dcéru a&nbsp;pracujem. A&nbsp;keď je veľmi kritická situácia, pomôže mi aj poslanecký asistent Jakub spolu so svojou snúbenicou.“

Vladimíra a&nbsp;jej manžel sú šťastní ľudia, pretože vo svojom veku majú obaja ešte starých rodičov a&nbsp;dvojmesačná Lina teda prastarých rodičov. „Všetci sú na východe republiky a&nbsp;pre koronu ešte moju dcéru nevideli. Nestretávame sa teraz s&nbsp;nimi, aby sme ich neohrozili, sú to sedemdesiatnici. Neorganizovali sme ešte ani krstiny, počkáme si na lepšie časy, aby sme oslávili našu dcéru v&nbsp;čo najširšom kruhu rodiny. Zatiaľ iba starým rodičom staromódnym spôsobom posielam poštou listy s&nbsp;dcérkinými fotkami.“

Kým sedíme a&nbsp;rozprávame sa s&nbsp;Vladimírou u&nbsp;nej doma, Lina poslušne leží na svojom mieste, asistent Jakub ju zabáva tým, že jej ukazuje vianočné ozdoby na stromčeku. Lina sa smeje krásnym detským smiechom na celý byt. Disciplinovane zvládla aj náročné požiadavky nášho fotografa, dokonca do objektívu zapózovala s&nbsp;krásnym úsmevom. Po celom tom maratóne pokojne zaspala bez toho, aby ju mama musela uspávať v&nbsp;náručí, ako je u&nbsp;takýchto malých bábätiek zvykom.

Každé malé dieťa, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, je osobnosť, preto sa Vladimíry pýtame, ako by opísala malú milovanú bytosť, ktorú nosila pod srdcom. „Nemôžem ju ohovárať. Čo ak si tento článok po niekoľkých rokoch prečíta?“ smeje sa.

Vzápätí však hovorí: „Lina je veľká ‚parťáčka‘. Správa sa tak, akoby tušila, čo sa od nej očakáva. Keď mám veľa práce, je poslušná, tichá, veď to vidíte aj teraz. Nemôžem sa jej venovať naplno, lebo robíme rozhovor, tak sa zdá, že to rešpektuje. Ale keď sme samy, vyžaduje si moju pozornosť naplno. Verím, že z&nbsp;Liny vyrastie silná osobnosť, veď vlastne aj s&nbsp;touto myšlienkou som si vyberala pôrodníčku. Je to úžasná lekárka, ktorá dlhé roky pôsobila v&nbsp;Afrike, jej životný príbeh ma nadchol. Chcela som, aby presne taká silná žena držala moju Linu v&nbsp;náručí, keď sa narodí, aby sa od nej tou silou a&nbsp;odvahou nakazila.“

Meno Lina sa nedá nájsť v&nbsp;slovenskom kalendári, Marcinkovci sa inšpirovali Škandináviou. „Mala som také ženské tušenie, že sa nám narodí chlapec. Preto som lišiacky manželovi navrhla, aby vybral meno pre dievča, ja zase pre chlapca. Ale tá ženská intuícia nie je až taká neklamná, ako sa zdá. Manžel istý čas hrával vo Švédsku, má rád tamojšiu kultúru. Vybral švédske meno Lina. Inšpirovalo nás aj dievčatko, kamarátkina dcéra, ktorú poznáme. Mali sme teda pozitívnu emóciu.“

V&nbsp;závere mi nedá, aby som Vladimíre nepoložila výsostne intímnu otázku. V&nbsp;Bratislave je pomerne nováčik, do hlavného mesta prišla bývať po štúdiách v&nbsp;zahraničí, za taký krátky čas si tam nestihla vybudovať dlhoročné priateľstvá. Väčšina jej rodiny je na východe, manžel pre prácu za hranicami. Väčšinu dňa je teda v&nbsp;byte sama iba s&nbsp;dcérou. Ako je to teda s&nbsp;jej pocitmi osamelosti či samoty?

„V&nbsp;živote som sa často cítila osamelá. Som jedináčik, veľmi mladá som odišla študovať do zahraničia, potom nasledovalo zase nové prostredie, Bratislava. Vzťah, ktorý som mala, manželstvo je na diaľku. Áno, veľmi často som bojovala s&nbsp;osamelosťou. Ale teraz cítim, že už nikdy nebudem osamelá, je to minulosť. Už je so mnou moja milovaná dcérka. Nikdy som nebola milovníčkou Vianoc. Teraz ich, naopak, vnímam ako výsostne rodinné sviatky, hoci manžel bude doma iba tri dni. Už od septembra kupujem darčeky, výzdobu. Mám v&nbsp;sebe veľkú radosť.“

Vladimíra Marcinková nie je jediná poslankyňa, ktorá musí zladiť rolu matky s prácou političky. Simona Petrík (vtedy nezaradená, dnes Spolu) pôsobila v parlamente v minulom volebnom období. V apríli 2016 ju bezpečnostná služba na pokyn podpredsedu NR SR Bélu Bugára odmietla vpustiť do pléna národnej rady počas hodiny otázok a interpelácií ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, pretože mala so sebou v šatke päťmesačnú dcéru. „Som presvedčená, že dieťa patrí k matke. Veď je rok 2016. A preto ma zaskočili počudovaní zamestnanci parlamentu, ktorí dali najavo, že dieťa v tejto budove nie je vítané,“ napísala vtedy na sociálnej sieti. Simona Petrík bola aj za kancelárom národnej rady Danielom Guspanom, ten však rozhodnutie strážnej služby odôvodnil rokovacím poriadkom.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá je dnes europoslankyňou, prišla do slovenského parlamentu v minulom volebnom období tehotná. Verejne vtedy vyhlásila, že chce byť matkám príkladom a svoje tretie dieťa bude nosiť so sebou do parlamentu. Pre Denník N uviedla: „Nie je v poriadku, ak je žena tlačená do toho, že dobrá matka je iba tá, ktorá je doma tri roky s dieťaťom. Máme v sebe hlboko zakorenené tradície, ktoré sa ťažko menia.“ Okrem toho uviedla, že ju predseda parlamentu Andrej Danko verejne ponižoval a šikanoval pre jej nastávajúci pôrod a starostlivosť o dieťa. Ten to však poprel. Rôznorodo reagovala aj verejnosť. Jedni jej držali palce, no našli sa aj takí, ktorí jej priali rakovinu a odobratie detí. Aktuálne sa zo svojej dcéry teší aj europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD). Keďže pre koronavírus značne obmedzujeme sociálne kontakty, poslankyňa pracuje z domu online.

Niektorí politici pracujúcej poslankyni VLADIMÍRE MARCINKOVEJ povedali, že je krkavčia matka

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Niektorí politici pracujúcej poslankyni VLADIMÍRE MARCINKOVEJ povedali, že je krkavčia matka

Erika Szalayová

Súvisiace články

Odborníčka varuje: Keby sme pre koronu zastavili prevenciu, pribúdali by úmrtia

Rádiológ: Takto vyzerajú pľúca našich pacientov s covidom. Nemajú čím dýchať!

Odliv mozgov: Slovenskí vedci majú plat porovnateľný s pokladníkmi v supermarkete

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás