Vianoce v rodine poslankyne Národnej rady SR VLADIMÍRY MARCINKOVEJ (29) budú tento rok výnimočné. Najkrajšie sviatky oslávia v trojici. Rodina sa v septembri rozrástla o Linu.

Patrí medzi najmladších členov a členky slovenského parlamentu. Verejnosť ju spoznala po tom, ako sa objavila v prezidentskej kampani Andreja Kisku. Ako vysokoškolskú študentku práva ju nadchol životný príbeh vtedy pomerne neznámeho Popradčana. Preto mu v rámci volebnej kampane ponúkla pomoc. Po volebnom víťazstve dostala ponuku pôsobiť v jeho tíme v Prezidentskom paláci. Neskôr bola s Andrejom Kiskom pri zrode politickej strany Za ľudí. Voliči ju „prekrúžkovali“ až do parlamentu, jej doménou je hlavne sociálna oblasť.

V predvianočnom čase nás rodená Spišiačka pustila do svojho bytu v Bratislave a úprimne porozprávala nielen o radostných chvíľach, ktoré prináša materstvo. V prvých týždňoch po narodení nového člena rodiny prichádzajú aj náročné chvíle, ktoré dôverne pozná každá matka. Marcinkovci navyše bojovali s covidom.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Bez manžela

„Nesťažujem sa však, naopak. Niet slovenskej rodiny, ktorú by pandémia nezasiahla, preto je tento rok pre každého náročný. Nikdy som nebola taká hrdá na to, že som žena, ako práve teraz. Sme veľmi silné, dokážeme sa pozviechať po náročnom pôrode a potom zvládať povinnosti doma aj na pracovisku. Od pôrodu často myslím hlavne na matky samoživiteľky a vedzte, že majú moju nesmiernu úctu, keď viem, koľko toho majú len a len na svojich pleciach.“

Vladimíra je manželka slovenského hokejového reprezentanta Tomáša Marcinka, ktorý aktuálne pôsobí v českom Třinci. Príchod ich dcéry na svet prežívali v pôrodnej sále spolu, plní pozitívnych emócií. Tomáš sa však krátko po pôrode musel vrátiť do Třinca kvôli tréningom, svoju novonarodenú dcéru potom nevidel dlhých päť týždňov. Nakazil sa totiž koronavírusom.

V prípade rodiny Marcinkovcov teda odpadá krásny idylický obrázok, ako šťastný otec prichádza do pôrodnice s autosedačkou, takzvaným vajíčkom, v ruke a odváža si domov manželku a dieťa. Vladimíru s dcérou vyzdvihla v nemocnici jej mama. „Choroba zasiahla môjho manžela so všetkými príznakmi, musel ju doslova odležať v posteli.“ Lenže ani po vyzdravení netrávi s rodinou obvyklý čas. Z Česka do Bratislavy prichádza iba na jeden deň v týždni. Ráno príde a večer odíde.

„Manžel je vrcholový športovec, každý druhý deň má zápas, každý deň zase tréning. Nájsť časovú škáru a prísť na Slovensko je ťažké, ako mladá rodina sa s tým vyrovnávame ťažko, ale nie sme v tom sami, nie sme výnimoční, tisícky slovenských mužov pracujú na týždňovky v zahraničí. Máme šťastie, že sme zdraví a môžeme pracovať. Obaja máme peknú kariéru, za čo som vďačná. Je to síce náročné obdobie, ale vedela som, do čoho idem. Som vďačná za svoju rodinu aj za prácu v parlamente. Manžel je síce doma zriedka, ale keď je tu, veľmi sa snaží, aby boli naše spoločné chvíle výnimočné. Naposledy zaobstaral štvormetrový vianočný strom, nakúpil suroviny na medovníky a spolu sme piekli. Hoci sme spolu málo, z krásnych spoločných chvíľ dokážeme čerpať silu aj počas odlúčenia.“

Článok pokračuje na následujúcej strane

Diskusia