Príbehy

Niekto na mňa blikal svetlom. Keby si to nevšimnem, tak...

26.2. 2022 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Niekto na mňa blikal svetlom. Keby si to nevšimnem, tak...

26.2. 2022 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Kto to na mňa bliká z okná mojich rodičov a prečo? Nerozumel som...

Bol pekný jarný večer. Povieval teplý vietor a počasie hlásilo predzvesť leta. S manželkou sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť do mesta. Nohy nás zaviedli až na hrad, odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto. Romanticky sme naň hľadeli zvrchu a hľadali domy, v ktorých bývajú naši známi, rodina, priatelia... Až sme sa dostali k paneláku, v ktorom som vyrastal a kde dodnes bývajú moji rodičia. Ako sme sa naň dívali, začalo od nich blikať svetlo. Nedalo mi to, zobral som do ruky telefón a zavolal im. No nikto mi nezdvíhal. Znervóznel som. Prechádzku sme ukončili a pobrali sa rýchlo k nim. Mama doma nebola, vraj šla na kávu k susede. A otec spadol. Zlomil si bedrový kĺb.

Nevedel sa ani doplaziť k telefónu. Keďže sa chystal ísť vyhodiť smeti, vo vrecku mal svoje kľúče. Na nich mu visela malá baterka, ktorá slúžila na posvietenie pri otváraní dverí. No tentoraz mala inú funkciu. Otec ňou svietil von oknom a veril, že si to niekto všimne. Spadol vedľa okna, a tak len zdvihol ruku najvyššie ako vládal a svietil a svietil. Ta zhoda okolností mi dodnes pripadá zarážajúca. Ako je možné, že sme boli práve v tom čase na mieste, odkiaľ vidieť dom mojich rodičov? Na ten dom sme sa pozerali presne v čase, keď volal otec o pomoc a mohli sme ho tak zachrániť pred ďalšími mučivými bolesťami. Náhody skrátka neexistujú. Všetko sa pre niečo deje.

Diskusia