Príbehy

Neviem, kto ma ochraňuje, ale v ten deň na priechode pre chodcov bol stopercentný...

24.4. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Neviem, kto ma ochraňuje, ale v ten deň na priechode pre chodcov bol stopercentný...

24.4. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Od rána som mala čudný pocit. Akoby sa malo prihodiť niečo zlé. Neviem to opísať, ale viem, že som nebola vo svojej koži a že nekonkrétna predtucha bola silnejšia než racionálne myšlienky. Chcela som sa jej zbaviť, no nedalo sa to. Strach aj napätie mi zvierali srdce.

Vyšla som z domu a obzerala som sa. Hovorila som si – neblázni, nebuď paranoická, nič ti nehrozí, nikomu si predsa nič zlé neurobila. Snažila som sa upokojiť a nepanikáriť. Je to ťažké, lebo tie zlé pocity si neviete logicky vysvetliť ani ich dostať z hlavy. Nastúpila som do električky a pozerala som sa do okna, ako poletuje sneh. To ma potešilo. Hneď som vedela, že s deťmi pôjdem na vychádzku. Mám totiž takú malú materskú školu a tí šarvanci spontánne prejavujú radosť. Najmä zo snehu.

Odomkla som, všetko skontrolovala a tešila som sa. V herni bolo dosť teplo, vyvetrala som a hneď som zachytila prvé kroky na chodbe. Deti prichádzali a postupne sme rozbehli pracovný deň. Boli trochu nepozorné, lebo snežilo čoraz hustejšie, oči mali prilepené na oknách. Tak som zmenila program a vybrali sme sa do parku. Je blízko, len musíme prejsť cez cestu. Deti sa práve na to tešia, lebo si neuvedomujú prípadné nebezpečenstvo. Asi mi veria, lebo pred priechodom pre chodcov im vždy opakujem, že musíme počkať na zeleného panáčika, všetky autá vtedy zastanú a my pekne prejdeme.

Stála som na chodníku so svojím malým päťčlenným kŕdlikom detí a pozerali sme sa na semafor. Keď svetlo ozelenelo, deti zakričali hurá a vykročila som prvá. No vtom ma čosi (čo?) akoby zabrzdilo. Urobila som krok späť na chodník. To sa už šmykom rútilo veľké auto a nabúralo blízko nás do stĺpa verejného osvetlenia. Deti sa rozplakali. Aj ja som mala plač na krajíčku. Veď práve som sa možno druhý raz narodila. Ďakovala som Pánu Bohu a ešte neviem komu, že ma prinútil vrátiť sa.

Diskusia