Ako jedna z mála absolventiek VŠMU hneď po promóciách zakotvila na doskách našej najprestížnejšej činohry. Zažila zakladajúcich členov SND aj jeho zlatú éru. Herečka Božidara Turzonovová (77).
Narodila sa 28. mája 1942 v bulharskej Sofii. Po trinástich mesiacoch v roku 1943 sa však jej rodina presťahovala na Slovensko. „Bolo to v období vojny. Išlo v podstate o otcovu tretiu emigráciu,“ zaspomínala si viackrát budúca umelkyňa. Rod jej otca pochádzal z Macedónie. Konkrétne on sám sa narodil blízko Solúna, rovnako ako Cyril a Metod. Bol veľký germanofil, študoval v Berlíne. Ako inžinier architekt vyvinul prefabrikáty, ktoré sa neskôr stali súčasťou socialistickej panelovej výstavby. Herečkina mama, medička, bola zasa Srbka.
„V detstve na mňa doma hovorili tromi jazykmi, ale ja som odpovedala po slovensky. Dovolím si tvrdiť, že som silno integrovaná Slovenka.“ Svoj herecký talent začala kozmopolitná Božidara kresať už od útleho detstva. Vyrastala vo vzdelanej rodine, kde boli vedomosti a dobré spôsoby samozrejmosťou. Škola ju však veľmi nezaujímala. Po príchode domov hodila tašku do kúta a utekala tam, kde ju to najviac bavilo. Ku klavíru, do detskej rozhlasovej družiny alebo do dramatického krúžku do Domu pionierov a mládeže (dnes Prezidentský palác, pozn. red.), kde boli už vtedy jej hereckými partnermi Peter Mikulík, Pavol Mikulík, Stano Dančiak či Július Satinský.
˃˃˃ Fotografie hereckej legendy nájdete v galérii. ˂˂˂V mladom veku však nad kariérou herečky vôbec neuvažovala. „Brala som to ako zábavu, záujmový krúžok a vôbec som nepremýšľala nad tým, že by to malo byť aj mojím serióznym štúdiom. Vo vyššom veku som chcela študovať na Palackého univerzite dejiny umenia.“ K tejto prihláške sa tiež pridružila druhá na VŠMU. Herectvu dala napokon prednosť. Jej pedagógmi boli Janko Borodáč, Janko Blaho či Hana Meličková.
„Mali sme pred nimi veľký rešpekt, lebo oni sa nám potvrdzovali na javisku. Ich výkony sme chodili do hľadiska študovať. Môj kamarát dramaturg videl jedno predstavenie aj deväťkrát. Dnes mladým ľuďom, čo je len môj súkromný názor, chýba to, čomu sa hovorí herecký fortieľ. Mám pocit, že hercom už môže byť hocikto...“
- Ocenenia
- V roku 1979 získala titul zaslúžila umelkyňa. V roku 2008 dostala od prezidenta Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2009 to zas bola Cena Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu. Stala sa prvou dekankou Fakulty dramatických umení v Banskej Bystrici, kde je aj vysokoškolskou profesorkou. V minulosti bola predsedníčkou výboru Art Filmu a je čestnou riaditeľkou medzinárodného filmového festivalu Cinematik Piešťany.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
