Ich mená sa po stáročia spájajú s LÁSKOU až za hrob, a hoci sa ich príbehy neraz skončili tragicky, nevytratili sa z našich spomienok, sú stále živé.
Lásku Tristana a Izoldy nezastavili žiadne prekážky, bojovali so zákonmi i svetom. Bola to absolútna láska, ktorú ukončila až smrť a navždy spojila oboch milencov. Epos o Tristanovi a Izolde patrí k najslávnejším stredovekým príbehom. Vznikol v severnom Škótsku, odtiaľ ho prevzali Kelti a šírili ho po západnej a strednej Európe. Nejeden z milovníkov romantiky verí, že príbeh sa skutočne stal. Ktovie, prerozprávaný a prepísaný bol mnohokrát, a tak nevedno, či naozaj vychádza zo skutočnej udalosti. V každom prípade láska Tristana a Izoldy patrí k tým nesmrteľným.
Zamilovaní pri bozkávaní zatvárajú oči, pretože chcú vidieť srdcom.
Tristanov život sa nezačal najšťastnejšie. Na svet prišiel prakticky ako sirota. Matka zomrela pri pôrode a otec v boji niekoľko mesiacov pred jeho narodením. A pritom spočiatku všetko vyzeralo nádejne. V grófstve Cornwall, kde sa príbeh začal, vládol čestný a spravodlivý kráľ Mark. Jedinú sestru Blanciforu vydal za svojho priateľa kráľa Rivalena. Mladomanželom žičil, veril, že budú šťastní. Počas svadobnej hostiny posol priniesol Rivalenovi správu, že jeho kráľovstvo Loonnois napadol knieža Morgan, krajinu pustoší a chce ju ovládnuť.
Faksimile príbehu o Tristanovi a Izolde podľa pôvodného pergamenu, ktorý sa nachádza v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove.
Zdroj: Getty Images
Práve zosobášený kráľ nemeškal a aj s manželkou sa vrátil do svojej ríše. Chcel zastaviť Morgana, zabrániť ničeniu dedín a miest, skoncovať s mučením a so zabíjaním poddaných. Na čele vojska odišiel bojovať proti votrelcovi, no domov sa už nevrátil, zahynul počas jednej z bitiek. Pred odchodom na bojisko Rivalen zveril manželku do opatery vernému sluhovi Rohaltovi. Blancifora o pár mesiacov po manželovom skone porodila syna, následníka trónu. Z mužovej smrti však bola taká zronená, že ani príchod dieťaťa nedokázal odstrániť jej veľký zármutok a od žiaľu zomrela.
O chlapčeka sa staral sluha Rohalt, stal sa jeho nevlastným otcom, no nikdy mu nepovedal, kto boli jeho skutoční rodičia. Z Tristana vyrástol pekný mladý muž, ktorý ovládal všetky rytierske zásady: vynikajúco zaobchádzal s oštepom i lukom, výborne jazdil na koni, cvičil sokoly, ovládal plavbu na mori. Dokonale sa správal i v spoločnosti – hral na lýre a krásne spieval. Jeho povahe sa priečila lož aj pretvárka, nemal zľutovanie so zbabelcami a zradcami. Rohalt bol naňho právom pyšný.
Jedného dňa sa Tristan vybral s rybármi na more, ich loď stroskotala a z celej posádky sa zachránil iba on. More ho odnieslo na breh Cornwallu a tam ho vysileného našla kráľova družina. Priviedla ho k Markovi. Tristan nevedel, že stojí pred strýkom, a kráľ netušil, že sa zhovára so synovcom. Od prvej chvíle však k nemu pocítil náklonnosť, a tak ho prijal do svojich služieb. Päť rokov žil Tristan na strýkovom kráľovskom dvore a on sa k nemu správal ako k synovi. Keď si tento otcovský vzťah všimol pri jednej návšteve sluha Rohalt, obom povedal pravdu o Tristanovom pôvode. Zároveň Tristana požiadal, aby sa vrátil domov a vyhnal z krajiny Morgana, ktorý sa zmocnil trónu jeho rodičov.
Pokračovanie na ďalšej strane...
