Viera Václavková

Už pár rokov žijem sám. Najskôr sa do sveta vybrali deti, a&nbsp;keď sa dcére narodil syn, odišla aj manželka. Zostala tam. A&nbsp;keďže je to až kdesi na konci sveta, necháva ma samého aj na Vianoce. Zvykol som si, mám svoje, nazval by som to, rituály. Najskôr si všetko pripravím na večeru a&nbsp;potom idem na cintorín. Prídem k&nbsp;hrobu rodičov, porozprávam sa s&nbsp;nimi a&nbsp;zapálim kahance. Nech si užijú trochu vianočného svetla. Neďaleko ležia krstní rodičia, aj tým doprajem svetlo. Obídem rodinné hroby a&nbsp;pristavím sa pri niektorých kamarátoch. Každému venujem trochu svetla. A&nbsp;s&nbsp;každým rozsvieteným kahancom otváram inú kapitolu. Lebo ku každému kamarátovi ma viaže iná spomienka. Prenesiem sa o&nbsp;desiatky rokov späť a&nbsp;spomínam na originálne zážitky. Posledný v&nbsp;tom mojom pochôdzkovom oblúku je Jaro. Kamarát a&nbsp;spolužiak, ktorý mi v&nbsp;pubertálnom veku radil, ako s&nbsp;dievčatami.

Bol odvážnejší ako ja a&nbsp;mal predstih. S&nbsp;jednou sa aj bozkával a&nbsp;ja som z&nbsp;neho ťahal detaily. Vtedy sa mi navyše páčila jeho sestra Beata. Ja jej nie, chcela čiernovlasého a&nbsp;ja som bol blondiak. Usmial som sa nad tou spomienkou. Po škole sme každý skončili v&nbsp;inom meste, ale usadili sme sa v&nbsp;tom našom rodnom. A&nbsp;kamarátmi sme zostali. Obracal som už stránky spomienok z&nbsp;jeho ťažkého obdobia, po ktorom skončil tu, keď ma vyrušil ženský hlas. Aj v&nbsp;tom slabom svetle som spoznal Beu, jeho sestru. Žije v&nbsp;zahraničí a&nbsp;priletela k&nbsp;dcére. Tá sa však pred sviatkami s&nbsp;celou rodinou vybrala do Karibiku užiť si trochu tepla a&nbsp;dnes mali priletieť. No uviazli kdesi na letisku. Nejaký hurikán či čo. Až zajtra by sa mali vrátiť. Bea si dala veci do hotela a&nbsp;išla sem na cintorín za bratom. Milé stretnutie –&nbsp;a&nbsp;nečakané. Úplne spontánne som ju pozval na večeru. Súhlasila. Jedli sme, popíjali a&nbsp;spomínali. Vrátili sme sa do mladosti a&nbsp;vydržali sme v&nbsp;spomienkach až do rána. Taký Štedrý večer som ešte nezažil.

Nečakané stretnutie: Po rokoch sme k sebe znova našli cestu, bol to osud?

Viera Václavková

Výber pre vás

Nečakané stretnutie: Po rokoch sme k sebe znova našli cestu, bol to osud?

Viera Václavková

Súvisiace články

Prekliaty nábytok: Išla z neho temná energia, spôsobil nešťastie celej rodine

Cestovala som v čase: Ocitla som sa na inom a neznámom mieste! Strašidelný cintorín

Štvornohý hrdina: Pes Max zabránil veľkej tragédii! Zachránil staršieho turistu

Výber pre vás