Bol to jeden z jeho snov. Previezť sa na bicykli krížom cez oba americké kontinenty zo severu na juh. GUSTO STIBRÁNYI začal na Aljaške a skončil na juhu Argentíny. Cesta elektrobicyklom mu trvala 284 dní.
Rodák z Turne nad Bodvou južne od Košíc, ktorú nikdy neopustil, je frajer nielen pre svoj výkon, ale aj pre vek, v ktorom sa vydal na cestu. Mal 71 rokov. „V Turni som chodil do školy a už ako chlapca ma omámil náš Slovenský kras. Dodnes ma tá vášeň neopustila. Kraj naokolo poznám veľmi dobre. Mám rád bicyklovanie.“
Chýrny jaskyniar
Po niekoľkých krátkych zamestnaniach bol šestnásť rokov zásobovačom vo veľkom štátnom majetku. Posledných šesť rokov pracoval ako vedúci zásobovania. „Našťastie som mal tolerantného zamestnávateľa. V tom čase som veľa a vášnivo jaskyniarčil. Každý rok som chodieval aj dva razy do jaskýň v Európe. Odmala žijem Slovenským krasom, v ktorom je množstvo nádherných jaskýň. Môj otec bol speleoarcheológ. Už ako päťročného ma brával so sebou. Časom som sa dostal k skupine v Rožňave a začal som intenzívne jaskyniarčiť. Trvalo to štvrť storočia. Aj dnes mám kopu príležitostí dostať sa do jaskýň, ale už uprednostňujem iné zážitky. Slabne mi zrak a necítim sa v šere a vo vlhku podzemia bezpečne. Odhad vzdialenosti mám horší a hýbem sa ťažšie. Inak nemám problém.“
Jaskyniarom obmedzovali život často divoké a ešte častejšie nerozumné zákony. Najmä tie, ktoré zákonodarcovia vymysleli v búrlivých deväťdesiatych rokoch minulého storočia. „Jaskyne sa stali majetkom štátu. Dostať sa do nich dalo oficiálne len s výnimkou ministerstva. Žiadať o ňu sme mohli raz za rok s tisíckorunovým kolkom. To bol klinec do rakvy môjho jaskyniarstva. Odmietal som taký prístup. Bol som už vtedy podnikateľ, poctivo som si platil poistky, a keby som bol v jaskyni načierno a niečo by sa mi tam stalo, tak sa na mňa vykašlú. Kto vie oficiálne rok vopred povedať, kam pôjde do jaskyne? To je predsa hlúposť,“ spomína.
Býval členom takmer každej slovenskej jaskyniarskej expedície, ktorá reprezentovala Slovensko v zahraničí. Popri zamestnaní prešiel kus sveta a preliezol kus podzemia. Úspešných ciest má za sebou kopu. K tým, ktoré mu najviac učarovali, patrí sólo zostup do kolmej priepasti Provatina v Grécku, hlbokej 400 metrov. „V tom čase to bola obrovská výzva. Ani technika, ani laná neboli také ako dnes.“ Bol aj pri spoločnom zostupe slovenských jaskyniarov do vtedy najhlbšej známej priepasti sveta Jean-Bernard, hlbokej vyše 1 600 metrov. Dnes je to už siedma najhlbšia priepasť. Gusto má za sebou objavy priepastí v Chorvátsku a kopu ďalších úspechov.
Pokračovanie na ďalšej strane...