Viera Václavková

Ročný Kubo bol veľký pohoďák. Dala som mu jesť, prebalila ho a&nbsp;on sa mi odmenil za to úsmevom, džavotom a&nbsp;dobrým spánkom. Chválila som sa kamarátkam, akého mám syna, a&nbsp;tie mi tak v&nbsp;tichosti závideli. Lebo tie ich malé poklady často revali a&nbsp;ony sa nemohli vyspať. Prerábali sme starý mlyn. Podlahári navrhli, že prídu sobotu skoro ráno a&nbsp;hneď sa pustia do práce. Súhlasili sme. Piatok hneď poobede sme vyštartovali z&nbsp;domu a&nbsp;smerovali na vidiek. Museli sme vypratať veľkú izbu a&nbsp;zostať v&nbsp;dome aj v&nbsp;noci, aby sme skoro ráno boli k&nbsp;dispozícii. Chceli sme totiž vrátiť mlynu podobné čaro, aké mal, keď v&nbsp;ňom býval pradedo. Prišli sme a&nbsp;pustili sa do práce. Muž zavolal susedov a&nbsp;chlapi makali. Pôvodný nábytok bol totiž z&nbsp;masívneho dreva a&nbsp;teda poriadne ťažký. Rozobrali aj postele, na ktorých sme občas spávali. 

Najťažšie kusy skončili v&nbsp;susednej menšej izbe. V&nbsp;nej dominoval starodávny sekretár, nádherný stôl z&nbsp;čerešňového dreva a&nbsp;veľký obraz pôvodného mlyna v&nbsp;masívnom pozlátenom ráme. Pamätám si, že dedo bol naň hrdý. Tvrdil, že jeho otec, teda môj pradedo, ešte viac a&nbsp;maliarovi vraj dobre zaplatil. A&nbsp;pod obrazom bola menšia asi <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.kondela.sk/detska-izba-postele-a-valandy/"><strong>detská posteľ</strong></a>. Večer sme si v&nbsp;izbe rozložili na dlážku epedá, vybalili spacáky a&nbsp;smiali sa, že prenocujeme ako turisti. Len nie pod stanom, ale v&nbsp;izbe. Syna som uložila do postele a&nbsp;hneď zaspal. My tiež. O&nbsp;chvíľu plač. Kubo celkom výdatne reval. Hlavu mal vyvrátenú dozadu, ako keby tam očami niečo hľadal. Upokojil sa až na mojich rukách, no otáčal hlavu k&nbsp;obrazu. Manžel navrhol, že ho zvesí, lebo malému asi prekáža. Len čo sa ho dotkol, priam zletel do postele. Keby v&nbsp;nej ležal Kubo, neviem, ako by skončil...