Žiadny sukničkár

Keď sa zjavil na scéne, bol ako úkaz. Nielenže mal hereckého talentu na rozdávanie, ale bol to aj skvelý zabávač a fešák, ktorý pobláznil hlavu nejednej diváčke. Vedelo sa však, že talentovaný umelec nie je voľný. Bol zosobášený so svojou vysokoškolskou láskou Martou. V manželstve sa im narodili syn Michal (51), ktorý je muzikant, hrá v skupine Belasí, a dcéra Marta (49), ktorá žila v zahraničí, no už je opäť niekoľko rokov na Slovensku. Herec o svojom súkromí nerozprával, len občas spravil výnimku. V jednom zo svojich prvých rozhovoroch v roku 1970 priznal, čo má na svete najradšej.

„Zo spisovateľov Jacka Londona, z režisérov Federica Felliniho, zo spevákov Toma Jonesa, z krajín Slovensko, z jedál sviečkovú po anglicky, z nápojov čistú pramenitú vodu a hlavne svoju ženu a svoje deti.“ V roku 2001 zasa na margo detí doplnil: „Vychoval som ich tak, aby už odmalička boli právoplatnými členmi rodiny. Snažil som sa, aby žili s nami a nie vedľa nás. Tiež som ich nikdy nenútil, aby robili to, čo chcem ja, ale to, čo chcú ony. Teší ma, že každý vo svojej práci obstál.“

Spomienky na detstvo sa synovi Michalovi spájajú najmä s chalupou na Záhorí, kde jeho otec stále niečo prerábal. Bol totiž mimoriadne manuálne zručný. „Veľa vecí však urobil aj takých, ktorým sme hovorili ‚na jeden furt‘, lebo keď to zostrojil, tak mal potom problém demontovať to, keď bolo treba,“ povedal nám so smiechom. Otcovo povolanie a humbuk okolo neho niesol v detstve ťažšie. „Keď som sa niekde predstavil, každý na mňa pozeral ako na ufóna. Prestalo mi to prekážať, až keď prišla puberta,“ priznal úprimne.

Rovnako ako jeho otec, aj on sa vydal umeleckým smerom. Stal sa z neho profesionálny gitarista a spevák. „Hudobný sluch som zdedil po mame. Hrávala na klavíri podľa nôt. Keď sme niekedy v nedeľu chodili na obed k našej babinke, občas sme ako deti mamu presvedčili, aby niečo zahrala. Bola skvelá.“ Jeho otec bol mimoriadne úspešný spevák, no bol to vraj ten typ umelca, ktorý keď niečo neuspieval, vždy to zachránil herectvom.

„Raz cvičil jednu komplikovanú pasáž a púšťal si ju na starom ,kotučáku‘, ktorý sme doma mali. Nešlo mu to. Šiel som okolo neho, zanôtil som si danú melódiu a vtedy mi povedal: ,Choď preč! Ja tu driem a ty si len tak ideš okolo a už to vieš!‘“ Podobných vtipných historiek má Michal Dočolomanský mladší v talóne mnoho. Zhrnul ich aj v kuchárskej knihe S chuťou sme jedli a s chuťou žili, ktorá je spomienkou na milovaného otca. Paradoxne, napriek nespornému hudobnému talentu, v mladosti po gymnáziu študoval telovýchovu a šport.

Skončil však len jeden semester, pretože ho úplne pohltila muzika, ktorej sa dodnes venuje. Okrem umeleckej profesie ho s otcom spojila aj zdravotná stránka. „My skrátka žijeme nezdravo. Aj otec napriek zdravotným problémom začínal každý deň kávičkou a cigaretou, čo nie je tajomstvo,“ uviedol muzikant s tým, že on sám rovnako ako obľúbený herec prekonal pred časom infarkt. Našťastie, choroba mala ľahší priebeh a rýchlo sa z toho dostal.

„Nebolo to nič dedičné. Otec mal tiež problémy so srdcom, ale úplne iného charakteru. Aktuálne sa cítim dobre. Stále sa naplno venujem hudbe a okrem skupiny Belasí spolupracujem s fenomenálnym 16-ročným hráčom na bicie Mattiom Müllerom a jeho otcom, gitaristom Martinom Müllerom, s ktorými chystám svoj sólový album. Zatiaľ je však len v prípravnej fáze,“ priblížil nám svoje plány do budúcnosti. Hoci sa manželstvo Michalových rodičov po 20 rokoch rozpadlo, jeho otec a mama si udržali pekný vzťah.

„Samozrejme, každý rozvod v rodine je vždy bolestivý. Ako pre jedného, tak aj pre druhého a u nás to bolo tiež tak. Musím povedať, že pre mňa to bolo veľmi ťažké, ale postupom času, keď sa veci upokojili, ľady sa začali lámať, až sme na tom tak, že aj kolegovia sú prekvapení, ako dobre si spolu vychádzame,“ povedal po rokoch herec v médiách.

Článok pokračuje na ďalšej strane.