Vladimír Kampf

Vedúci súboru Dubkáčik z&nbsp;Buzitky pri Lučenci pochádza z&nbsp;Ružomberka. „Som polovičný Lipták po mame. Otca si našla na vysokej škole a&nbsp;presťahovala sa za ním do Fiľakova. Bývali sme aj v&nbsp;Lučenci, kým sa rodičia usadili v&nbsp;Biskupiciach pri Fiľakove.“
Matej vyštudoval na Katolíckej univerzite v&nbsp;Ružomberku učiteľstvo výtvarnej výchovy a&nbsp;dejepisu. „Veronika študovala na Univerzite Mateja Bela v&nbsp;Banskej Bystrici slovenský jazyk a&nbsp;dejepis. Neboli sme spolužiaci. Moja manželka k&nbsp;nám prišla na pedagogickú prax a&nbsp;už to bolo, zapozerali sme sa. Mali sme spoločné koníčky. Veronika je z&nbsp;Buzitky. Bola členkou miestneho súboríka, ktorý bol v&nbsp;minulosti viac ochotníckym divadielkom než folklórnym súborom,“ spomína.

<h3>Päťstoročný dub</h3>
Dubkáčik z&nbsp;Buzitky znie detsky, ale spočiatku s&nbsp;deťmi nesúvisel. V&nbsp;roku 2012 vzniklo na dubkáčikovských základoch občianske združenie. Dnes sa volajú Folklórny a&nbsp;divadelný súbor Dubkáčik Buzitka. „Niekomu náš názov znie rozprávkovo. Bývalý starosta pán Jačmeník mu vymyslel meno po­dľa päťstoročného duba, ktorý rástol v&nbsp;chotári pod kopcom Bučeň. Keď doň udrel blesk, vyvalilo ho. V&nbsp;mestskom múzeu vo Fiľakove je jeho fotografia. Sedí pod ním bulharský cár Koburg.“
Buzitka bývala len panstvom, nebola samostatnou obcou. O&nbsp;tom, že sa ňou stane, rozhodli na Krajskom národnom výbore v&nbsp;Banskej Bystrici 14. decembra 1956. Odlúčili osady Buzica, Nový Sad, Séplak, Ipeľka a&nbsp;Dóra od materskej obce Prša v&nbsp;okrese Fiľakovo a&nbsp;pričlenili ich ku katastru novovytvorenej obce Buzitka v&nbsp;okrese Lučenec.Folklór si tu začali ceniť až niekedy koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. „Bývalá vedúca pani Marta Macková prevzala ochotnícky súbor od manžela. Po jej príchode už nehrali divadelné predstavenia v&nbsp;niekoľkých dejstvách, ale pripravovali estrádne vystúpenia. Scénky striedali moderné a&nbsp;ľudové tance. Keď sa pani Macková pre vysoký vek a&nbsp;zdravotné dôvody prestala v&nbsp;súbore angažovať, členovia sa rozhodli, že budú pokračovať a&nbsp;zamerajú sa viac na tanec a&nbsp;folklór. Ja som sa do súboru dostal v&nbsp;roku 2014. S&nbsp;Veronikou sme časom prevzali jeho vedenie.“ V&nbsp;súčasnosti funguje viacero kolektívov súboru: detská, mládežnícka a&nbsp;dospelá zložka.Začali s&nbsp;terénnymi výskumami v&nbsp;Novohrade, zbierali materiál a&nbsp;snažili sa rôzne kalendárne zvyky scénicky spracovať. „Novohrad je bielym miestom na etnografickej mape Slovenska. Výskumy odtiaľto skončili kdesi v&nbsp;depozitároch či poznámkach výskumníkov. Publikovaného veľa nebolo,“ hovorí Matej Baláž.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Hľadanie spomienok</h3>
V&nbsp;časoch výskumov a&nbsp;postupného zanikania tradícií bolo na jedinom pracovisku približne päť výskumných pracovníkov, ktorí museli obsiahnuť celé Slovensko. Vyberali si rázovité miesta, kde bol folklór ešte ako-tak živý.
Zvyšok obsiahli nadšenci. „My sme začali s&nbsp;terénnym výskumom v&nbsp;roku 2015. Chodil som k&nbsp;najstarším občanom najmä v&nbsp;Polichne a&nbsp;snažil som sa z&nbsp;nich dostať čo najviac spomienok. Boli to ľudia, ktorí sa narodili v&nbsp;tridsiatych a&nbsp;štyridsiatych rokoch minulého storočia a&nbsp;ešte si niečo pamätali. Podarilo sa mi skontaktovať napríklad s&nbsp;poslednou speváčkou pani Annou Koporcovou. Naspievala nám veľa piesní. Po Polichne sme začali skúmať iné obce. Napríklad Nedelište, Ábelovú a&nbsp;ďalšie.“ Matej s&nbsp;Veronikou sa snažia žiakom v&nbsp;škole vštepovať znalosti o&nbsp;Novohrade, o&nbsp;tom, čím je ich región špecifický. Keď som ich oslovil, či by sme sa nepustili do inscenovaných fotografií Dušičiek na Novohrade, predpokladal som, že sa im to asi nebude páčiť. „Najprv som sa zamyslel a&nbsp;potom som si povedal, že je to dobrá téma. Kto by sa chcel prezentovať v&nbsp;čiernych krojoch? Veď v&nbsp;našom regióne nosili ženy trebárs honosne zdobené čepce. Aj téma Dušičiek si zaslúži spracovanie. Tmavých krojov sa nám zachovalo naozaj veľa. Veď ich nosili vdovy či staršie ženy. Preto sme dali dokopy niekoľko vývojových štádií krojov.“

<h3>Neobzerať sa!</h3>
Ľudia v&nbsp;minulosti žili poverami a&nbsp;mali z&nbsp;nich obavy. Napríklad pri odchode z&nbsp;cintorína sa nesmeli obzerať, pretože kto sa najviac obzeral, po toho si vraj prišla zubatá najskôr.
Po návrate z&nbsp;cintorína si ľudia horlivo umývali ruky a&nbsp;čistili obuv, pretože z&nbsp;cintorína sa nesmelo nič preniesť domov. Smrť predpovedalo mimoriadne mňaukanie mačky, vyjúce psy alebo aj buchnutie vtáka do obloka. „V&nbsp;minulosti tu ľudia verili, že duša mŕtveho prebýva v&nbsp;stromoch. Preto sú vyobrazené na starých náhrobníkoch. Symbolizovať tento mýtus môže trebárs len vetvička, halúzka či ratolesť, alebo kvet. Kvet je na hroboch aj pre vôňu, ktorá má mŕtveho uspať a&nbsp;odvrátiť škodlivé sily. Z&nbsp;toho istého dôvodu sadili na hroby rozvoniavajúce konvalinky a&nbsp;ľalie. Ruže sú zasa symbolom lásky a&nbsp;nosili ich na hroby detí a&nbsp;mladých.“
Chrobák je personifikácia odchodu duše. On ju odnášal do záhrobia. Preto sa hovorí o&nbsp;nesmrteľnosti chrústa. Na Slovensku jedinečné bohato zdobené a&nbsp;tvarované kamenné náhrobníky sú len na cintorínoch na severozápade Novohradu. V&nbsp;Hornom Tisovníku sa ich zachovalo vyše osemdesiat. Väčšina bola ešte pred niekoľkými rokmi pováľaná a&nbsp;zahrabaná v&nbsp;zemi. Maľované náhrobníky vznikali v&nbsp;rokoch 1870 – 1910. Hroby zosnulých nimi označovali evanjelici a&nbsp;písali na ne ľudové epitafy. Tu je niekoľko z&nbsp;nich: „Tu leži kvet zanahal svet, otca i&nbsp;matku vo velkom zarmutku.“ „Tu odpočíva spanile telo Michala Mrva.“ „Tu odpočíva v&nbsp;Kristu Pánu Mnoho vážna matka Zuzanna Kršňová.“
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Smutnejšia a&nbsp;veselšie</h3>
Obliecť folklórny súbor nie je jednoduché. Zájsť si po časti krojov do obchodu je nemožné. Matejovi nezostalo iné, len sa pustiť do nedostatkového tovaru. „Získali sme certifikát na regionálny produkt – čepiec z&nbsp;novohradských vŕškov. Ja o&nbsp;našom perlavom čepci hovorím, že je regionálnym klenotom. Skladá sa z&nbsp;niekoľkých dielov. Má paličkovanú novohradskú čipku, perličky sú z&nbsp;fúkaného skla, známeho ako jablonecká bižutéria. Najhonosnejšou časťou je pôločka so strapcami na koncoch. Používali ju na svadbách či tancovačkách. Do kostola v&nbsp;nich chodiť nesmeli. Bola určená len na zábavy. Staršie ženy ich nosili striedmejšie, mladšie zdobenejšie.“
Ženy nosili parádne čepce na veľké sviatky. Podľa ročného obdobia a&nbsp;sviatku sa líšila farba krojov a&nbsp;čepcov. Niektoré sú smutnejšie, iné veselé. Boli zladené s&nbsp;cirkevnými farbami. Kroje sa líšili od dediny k&nbsp;dedine. Aby folkloristov ktosi neohováral, že sa v&nbsp;Tisovníkoch fotili v&nbsp;polichnianskych či ábelovských krojoch, vymysleli si mostík. V&nbsp;minulosti pokojne mohli prísť počas Dušičiek zaspomínať si k&nbsp;hrobom ľudia zoširoka-ďaleka. Mohli mať v&nbsp;inej dedine kohosi priženeného či vydatú. Mohli teda prísť trebárs z&nbsp;Ábelovej. Okrem čepcov sa Matej púšťa do ďalších súčastí. Kapce, sukne, oplecká, lajblíky… „Nie je to až také náročné, ako to na prvý pohľad vyzerá. Veď to zvládali ľudia bez škôl, doma.“ V&nbsp;minulosti bola farba smútku biela. „Dnes je biela symbolom panenskej čistoty. Svadobné šaty bývali čierne. V&nbsp;Maďarsku sú dodnes dediny, ktoré si zachovávajú hlbšie tradície a&nbsp;nevesty chodia v&nbsp;čiernom.“

Nahliadnite do histórie DUŠIČIEK. Ako naši predkovia spomínali na zosnulých? FOTO

Vladimír Kampf

Plus TV

Speváčka Leona Machálková otvorene o láske: Má pri sebe partnera?

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Výber pre vás

Nahliadnite do histórie DUŠIČIEK. Ako naši predkovia spomínali na zosnulých? FOTO

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Hrdlačenie od nevidím do nevidím: Na kopaniciach si vyskúšali žatvu po starom, FOTO

Spájajú storočia: Predstavujeme vám tie najkrajšie SLOVENSKÉ HISTORICKÉ MOSTY

Na Slovensku ho označili za retardovaného, v zahraničí sa z neho stal uznávaný tanečník

Plus TV

Speváčka Leona Machálková otvorene o láske: Má pri sebe partnera?

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Výber pre vás