Hľadanie spomienok

V časoch výskumov a postupného zanikania tradícií bolo na jedinom pracovisku približne päť výskumných pracovníkov, ktorí museli obsiahnuť celé Slovensko. Vyberali si rázovité miesta, kde bol folklór ešte ako-tak živý.

Zvyšok obsiahli nadšenci. „My sme začali s terénnym výskumom v roku 2015. Chodil som k najstarším občanom najmä v Polichne a snažil som sa z nich dostať čo najviac spomienok. Boli to ľudia, ktorí sa narodili v tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia a ešte si niečo pamätali. Podarilo sa mi skontaktovať napríklad s poslednou speváčkou pani Annou Koporcovou. Naspievala nám veľa piesní. Po Polichne sme začali skúmať iné obce. Napríklad Nedelište, Ábelovú a ďalšie.“ Matej s Veronikou sa snažia žiakom v škole vštepovať znalosti o Novohrade, o tom, čím je ich región špecifický. Keď som ich oslovil, či by sme sa nepustili do inscenovaných fotografií Dušičiek na Novohrade, predpokladal som, že sa im to asi nebude páčiť. „Najprv som sa zamyslel a potom som si povedal, že je to dobrá téma. Kto by sa chcel prezentovať v čiernych krojoch? Veď v našom regióne nosili ženy trebárs honosne zdobené čepce. Aj téma Dušičiek si zaslúži spracovanie. Tmavých krojov sa nám zachovalo naozaj veľa. Veď ich nosili vdovy či staršie ženy. Preto sme dali dokopy niekoľko vývojových štádií krojov.“

V minulosti ľudia úzkostlivo verili poverám. Niekedy sa ich doslova báli.
Zdroj: Vladimír Kampf

Neobzerať sa!

Ľudia v minulosti žili poverami a mali z nich obavy. Napríklad pri odchode z cintorína sa nesmeli obzerať, pretože kto sa najviac obzeral, po toho si vraj prišla zubatá najskôr.

Po návrate z cintorína si ľudia horlivo umývali ruky a čistili obuv, pretože z cintorína sa nesmelo nič preniesť domov. Smrť predpovedalo mimoriadne mňaukanie mačky, vyjúce psy alebo aj buchnutie vtáka do obloka. „V minulosti tu ľudia verili, že duša mŕtveho prebýva v stromoch. Preto sú vyobrazené na starých náhrobníkoch. Symbolizovať tento mýtus môže trebárs len vetvička, halúzka či ratolesť, alebo kvet. Kvet je na hroboch aj pre vôňu, ktorá má mŕtveho uspať a odvrátiť škodlivé sily. Z toho istého dôvodu sadili na hroby rozvoniavajúce konvalinky a ľalie. Ruže sú zasa symbolom lásky a nosili ich na hroby detí a mladých.“

Chrobák je personifikácia odchodu duše. On ju odnášal do záhrobia. Preto sa hovorí o nesmrteľnosti chrústa. Na Slovensku jedinečné bohato zdobené a tvarované kamenné náhrobníky sú len na cintorínoch na severozápade Novohradu. V Hornom Tisovníku sa ich zachovalo vyše osemdesiat. Väčšina bola ešte pred niekoľkými rokmi pováľaná a zahrabaná v zemi. Maľované náhrobníky vznikali v rokoch 1870 – 1910. Hroby zosnulých nimi označovali evanjelici a písali na ne ľudové epitafy. Tu je niekoľko z nich: „Tu leži kvet zanahal svet, otca i matku vo velkom zarmutku.“ „Tu odpočíva spanile telo Michala Mrva.“ „Tu odpočíva v Kristu Pánu Mnoho vážna matka Zuzanna Kršňová.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia