Potláčala slzy pri ošetrovaní podvyživených či postrelených detí. Keď mala chuť na mäso, vzala mačetu a chytila si kohúta. Infektologičku Moniku Paločkovú Afrika vyškolila tak veľmi, že v slovenskej nemocnici ju už hádam nič neprekvapí.
Južný Sudán, Keňu, Burundi i Rwandu mladá Slovenka Monika Paločková zvládla. Nebrala si síce batoh na plecia s tým, že tieto africké kúty precestuje krížom-krážom, ale mala jasný cieľ – pomáhať. Preto hneď ako absolvovala infektológiu, kontaktovala dnes už nebohého profesora Vladimíra Krčméryho, že sa chce pridať k jeho projektom. Práve Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety pôsobí v rozvojových krajinách a spolu s dobrodružnými povahami lekárov i dobrovoľníkov poskytuje zdravotnú starostlivosť, sociálnu, charitatívnu, misijnú či humanitárnu prácu.
Namiesto bábätka cysta
„Priletela som do Rwandy, no moja cieľová destinácia bolo Burundi. Oznámili mi, že nemám víza, ktoré možno budú o týždeň a možno nebudú, čiže poletím domov. Takto to vyzeralo skoro stále. Každý deň nejaký problém, ktorý sa buď vyriešil, alebo nie,“ napadne Monike ako prvé, keď sa povie Afrika. Našťastie počas celého pôsobenia na tomto kontinente sa snažila zachovať postoj hakuna matata, čiže africkú pohodu. A niekedy to bolo skutočne náročné.
„Veľa pacientov za nami prišlo až vtedy, keď už naozaj nemohli vydržať, keď boli na pokraji, prípadne deti boli v kóme. Najčastejšie sme riešili maláriu, HIV, dýchacie infekcie, rôzne tropické hnačky, strelné poranenia, popáleniny i všelijaké kožné ochorenia. Z takých menej častých, no kurióznych prípadov si spomínam na dieťa dohryzené paviánom, uštipnutia hadom alebo škorpiónom, halucinácie po vypití banánového piva, zlyhané obličky či kožu dorezanú skalpelom po návšteve šamana. Napadá mi ešte kuriózny príbeh, keď bratia doniesli do nemocnice svoju sestru, ktorá bola tehotná, respektíve mala veľké brucho. Nechcela im povedať, s kým sa dostala do druhého stavu, tak ju strašne zbili. Urobili sme ultrazvuk a zistili sme, že namiesto bábätka má ich sestra v bruchu osemkilovú cystu na vaječníku,“ šokuje mladá lekárka, ktorej srdcovou záležitosťou je tropická medicína.
Zaujímavosťou je, že najskôr bola prijatá na žurnalistiku a už sa videla ako moderátorka večerných správ. Prečo tento zvrat? „Myslím, že to celé bol zásah zhora. V jeden teplý letný večer som sedela pod sochou Panny Márie vo francúzskom mestečku Lurdy, kde som pôsobila ako sprievodkyňa. Tam som sa Boha pýtala, kde ma v mojom živote chce mať, ako by som mu mohla najlepšie slúžiť. Myšlienka ísť na medicínu mi pripadala až zábavná, nikto v mojej rodine nie je lekárom. No poslúchla som vtedy svoj silný vnútorný hlas a neľutujem toto rozhodnutie,“ hovorí.
Pokračovanie na ďalšej strane...
