Keď sa u nás vo februári 1948 dostali k moci komunisti, ku koloritu krajiny a života na vidieku neodmysliteľne patrilo aj štyritisíc mlynov. Dnes po mlynároch ostalo na Slovensku len zopár symbolických stôp.

Nebohý docent Ladislav Mlynka, európska špička v oblasti histórie mlynárstva, rád zdôrazňoval, že mlyny ako významný fenomén zohrávali dôležitú úlohu pri šírení civilizačného pokroku v európskych krajinách, podľa tohto etnografa a muzeológa boli dokonca jedným zo znakov rozvinutého stredoveku.

Mnohí historici považujú vodné mlyny za najpozoruhodnejší či dokonca najrevolučnejší stredoveký vynález. Na vznik mlynov, ich technické vybavenie a stavebné riešenie mali veľký vplyv aj geografické podmienky. Pre každý región boli typické iné mlyny: iné boli malokarpatské, oravské, valašské, vážske či dunajské mlyny.

Zlatá éra mlynárstva

Prvé písomné správy o vodných mlynoch v našich krajoch pochádzajú z konca 11. storočia, vo Francúzsku sa však vodné mlyny spomínajú už o päťsto rokov skôr.

Zariadenie mlyna v Spišskom Podhradí je stále funkčné.
Zariadenie mlyna v Spišskom Podhradí je stále funkčné.
Zdroj: Peter Ličák

Angličania poznali tento spôsob mletia obilnín v 8. storočí, v Poľsku sa prvé zmienky o mlynároch datujú do 12. storočia. Podľa svedectva historických listín a kroník rozvoj mlynárstva na našom území dosiahol vrchol v roku 1872, keď tu bolo 4 748 vodných a parných mlynov.

„Mlynári mali za čias feudalizmu v spoločnosti výnimočné postavenie. Hoci patrili k poddaným, boli osobitnými služobníkmi zemepánov. Mleli múku pre panstvo, okrem toho pre panstvo vyberali v mlynoch mýto od poddaných, v mlynoch chovali panské bravy. Popritom boli aj staviteľmi mlynov, boli to zruční tesári i údržbári pánskych kaštieľov a zemianskych kúrií, dokázali navrhovať a stavať zložité hydrotechnické stavby, rybníky, upravovať toky riek. Mali úzke kontakty s panstvom, preto dobre ovládali etiketu. Vďaka legendárnym vandrovkám to bývali rozhľadení, skúsení ľudia. Napriek tomu ich dedinčania často obviňovali zo zlodejstva, pre svoje mimoriadne technické schopnosti boli pre dedinčanov podozriví, nedôveryhodní,“ načiera do histórie mlynárstva správca historického mestského mlyna v Spišskom Podhradí inžinier Ján Burik (49).

Mlyn na Hermanovskom potoku

Zlatú éru mlynárstva zažila dedina Bystré, ležiaca na rozmedzí Šariša a dolného Zemplína, koncom 19. storočia. V roku 1897 si gazdovia mohli dať pomlieť obilie až v piatich tamojších mlynoch.

Jeden z nich, ktorý poháňala para, vlastnia manželia z metropoly východného Slovenska architekti Kristína Kristiánová (48) a Stanislav Mráz (52).

„Archívne dokumenty síce neprezrádzajú, kedy bol v dedine postavený prvý mlyn, ale v listinách zo 16. storočia sa už spomínajú dva vodné mlyny. V roku 1583 ich získal od krajinského sudcu Štefana Báthoryho Benedikt Zeghy. Mlyny poháňala voda z Hermanovského potoka, pritekajúceho do dediny zo Slanských lesov,“ hovorí o prvých mlynoch v Bystrom architektka Kristína Kristiánová.

Manželia Hamzovci, prví majitelia parného mlyna v Bystrom.
Manželia Hamzovci, prví majitelia parného mlyna v Bystrom.
Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

Zoznam bystrianskych mlynárov obsahuje bezmála tridsať mien. Oprávnenie vykonávať biele remeslo vydávali mlynárom úrady na základe výučného alebo tovarišského listu a niekoľkoročnej praxe.

V mlynoch na Hermanovskom potoku alebo na Topli mlel obilie okrem iných aj Peter Szeghy, Juraj Lúčny, Ján Franko, Juraj Pavluv, Štefan Oravec, Jozef, Anton a František Hamzovci. Posledný mlynár, ktorý v roku 1958 pomlel obilie na múku, bol Andrej Hlad.

Manželia z Košíc kúpili starý parný mlyn Jána Hamzu, postavený na mieste vodného mlyna Otta Liszku, od priameho dediča mlynárskeho rodu Hamzovcov.

„Snívame s manželkou taký spoločný sen, že zložité technické zariadenie Hamzovho mlyna vrátime do takého stavu, v akom bývalo, keď sa tu pre gazdov zo Šariša a Zemplína mlela múka. Samozrejme, že to bude dosť náročné, preto uvažujeme o založení združenia Hamzovcov – ľudí, ktorí budú chcieť oživiť remeslo živiace ich predkov. Ukazuje sa, že najväčší problém pri ‚resuscitácii‘ mlyna bude nájsť človeka, ktorý dokáže zložitý systém spustiť,“ povedal pre Život architekt Stanislav Mráz.

Za doláre z Ameriky

Tri roky pred koncom 19. storočia začal na Hermanovskom potoku v Bystrom mlynárčiť Ján Hamza, pradedo inžinierky Kristiánovej. Od Otta Liszku kúpil starší mlyn za doláre zarobené na stavbách amerických mrakodrapov.

„Pradedko tento vodný mlyn prerobil na elektrický. Parný stroj na výrobu elektrickej energie si dal doviezť zo Švédska. Na mlyn a jeho revolučnú modernizáciu si zarobil v Chicagu, kde montoval lešenia na stavbách mrakodrapov. Tam sa priučil technológii železobetónových konštrukcií, o ktorej ľudia v našich končinách ani nechyrovali,“ spomína pravnučka mlynára Jána
Hamzu.

Historický mlyn v Bystrom plánujú oživiť manželia Kristína Kristiánová a Stanislav Mráz.
Historický mlyn v Bystrom plánujú oživiť manželia Kristína Kristiánová a Stanislav Mráz.
Zdroj: Peter Ličák

Začiatkom tridsiatych rokov rozšírila vdova po mlynárovi Anna Hamzová služby mlyna o gáter poháňaný parou. V mlynárskom dome sa v roku 1922 narodil slovenský prozaik, básnik, scenárista a výtvarník Albert Marenčin.

Tu sa od svojich starých rodičov dozvedel, že jeho prastrýko Ludwig Hamza bol vodca známeho sedliackeho povstania na Zemplíne a po jeho potlačení ho popravili v neďalekom Čaklove.

Modernizácia Hamzovho mlyna vyburcovala v Bystrom ďalších mlynárov. Juraj Virba si dokonca postavil nový mlyn na vodný i motorový pohon, Ján Hreha-Onufer zamenil vodný pohon svojho mlyna za parný, to isté urobil i mlynár Andrej Ihnát.

„Zo stajne vo dvore mlyna uvažujeme urobiť ateliéry pre maliarov a sochárov aj priestory na víkendové a dovolenkové ubytovanie, mohli by sa tu potom schádzať výtvarníci na plenéroch. Lenže chce to veľké peniaze, s manželom a kruhom nadšencov tejto myšlienky veríme, že svitne deň, keď tu po dlhých desaťročiach opäť zomelieme pár kilogramov obilia na múku,“ hovorí o svetle na konci tunela dnešná majiteľka mlyna a pravnučka pôvodného mlynára Kristína Kristiánová.

Posledné obilie v tomto mlyne premenili na múku v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.

Dobrá kúpa

Mestský mlynár. Aj takú profesiu má popri úradníkoch Mestský úrad v Spišskom Podhradí.

Keď toto mestečko, zapísané v roku 1993 na Zoznam kultúrnych pamiatok UNESCO, kúpilo pred dvoma rokmi starý mlyn na konci Kúpeľnej ulice, primátor Michal Kapusta ponúkol túto nezvyčajnú funkciu miestnemu rodákovi Jánovi Burikovi.

Mestský mlynár zo Spišského Podhradia Ján Burik.
Mestský mlynár zo Spišského Podhradia Ján Burik.
Zdroj: Peter Ličák

Tak sa zo dňa na deň stal z poľnohospodárskeho inžiniera v službách dánskej veľkofarmy na chov ošípaných mestský mlynár.

„Prvá zmienka o mlyne pochádza z roku 1869, ale v archívnych materiáloch sa nespomína, kto mlyn dal postaviť ani kto ho vtedy vlastnil. V reštitúcii na začiatku deväťdesiatych rokov mlyn vrátili rodine Faithovcov. Múku v našom meste mleli tri generácie tejto rodiny, keď posledný majiteľ, Ing. Martin Faith, začal hľadať kupca, mesto nezaváhalo a za 80-tisíc eur túto vzácnu kultúrnu pamiatku kúpilo. Mlyn pôvodne poháňala voda, po znárodnení ho prerobili na elektrický pohon. Keď mlyn prevzal národný podnik Východoslovenské mlyny a pekárne Košice, mlynár Jozef Faith mlel múku nielen vo svojom niekdajšom mlyne, ale aj v Poprade, Dlhých Strážach a v Spišskej Novej Vsi. Poslednú múku v tomto mlyne namleli v roku 1968, v rokoch 1977 – 1988 v mlyne mleli iba obilný šrot. A donedávna tu múku mleli už len výnimočne, v malom množstve,“ priblížil nám históriu mlyna rodiny Faithovcov jeho dnešný správca Ján Burik.

Podľa jeho slov treba drevené časti mlyna zbaviť červotočov, pivničné priestory vlhkosti aj drevokazných húb. Dobrou správou pre návštevníkov mlyna je to, že jeho zariadenie je stále funkčné a bude stačiť pár nenáročných úprav, aby sa tu opäť dala mlieť múka.

„Najmladších návštevníkov mlyna zaujíma aj to, či v mlyne žije nejaké strašidlo. Moja odpoveď ich väčšinou sklame, tak sa asi budeme musieť po nejakom poobzerať a zamestnať ho aspoň na polovičný úväzok,“ vtipne doplnil svoje zaujímavé rozprávanie mestský mlynár spod Spišského hradu.

Život v autobuse.

Mladí manželia žijú v autobuse. Viete si predstaviť takéto bývanie?

Populárne články
V seriáli Horná Dolná exceluje po boku Petry Polnišovej ako Juraj Brmbalík.

Dano Heriban odolával ponukám televízií až 10 rokov. Prečo tak dlho váhal?

Bývalí spolužiaci urobili niečo, čo ich bude navždy spájať.

Hrdinský skutok školákov: Z horiacej budovy pomohli zachrániť desiatky detí

Ilustračná snímka

Na Slovensko mieri svetlo z Betlehema. Symbol lásky a nádeje prinesú skauti

Obezita prináša zhoršenú kvalitu života.

Najrozšírenejšie metabolické ochorenie zabíja viac ľudí než podvýživa! Ako sa vyhnúť obezite?

Ilustračná snímka

Chobotnica menila farby počas spánku. Snívalo sa jej?

Countdown zaviedla NASA.

Zaviedla countdown NASA?

Zobraziť viac
Diskusia