Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Keď sme o&nbsp;nevšednej partii siedmich banskobystrických dôchodcov so zmyslom pre recesiu písali pred necelými štyrmi rokmi, pýšili sa spoločným vekom 515 rokov, vďaka čomu sa zaradili na špicu rebríčka najstarších hudobných zoskupení na Slovensku. „Odvtedy sa však veľa zmenilo a&nbsp;zázračne sme omladli,“ prezrádza Ján Polóny, zakladateľ kapely s&nbsp;rafinovaným dvojzmyselným názvom. Po tom, čo na muzikantský dôchodok odišli bubeník Róbert Strieš a&nbsp;gitarista Ivan Ondrejko, museli chtiac-nechtiac zaloviť vo vodách neskôr narodených.

Získali nového gitaristu Petra Palaja, ktorý študoval na Janáčkovej akadémii múzických umení v&nbsp;Brne. „Je to úžasný talent, ktorý dokáže aj bez nôt a&nbsp;cvičenia zahrať presne to, čo potrebujeme,“ pochvaľuje si Ján Polóny. Potom prišla druhá, tentoraz celkom náhodná posila. „Keď sme oslavovali v&nbsp;Národnom dome osemdesiatku nášho sólistu a&nbsp;saxofonistu Pavla Hromadu, zrazu sa tam objavila krásna dievčina a&nbsp;povedala, že si prišla zaspievať. Bola to Ukrajinka Viktoria Šostak, ktorá ušla pred vojnovým besnením na Slovensko. Zahrali sme spolu tri pesničky a&nbsp;všetkým bolo jasné, že je to výborná speváčka. Aj teraz, hoci má, samozrejme, viacero aktivít, si s&nbsp;nami v&nbsp;rámci možností zahrá. Každopádne priniesla novú krv do kapely a&nbsp;omladli sme. Nielen aritmeticky na súčasný spoločný vek 433 rokov, ale aj mentálne,“ zdôrazňuje muž, ktorý si zobral talentovanú umelkyňu pod ochranné krídla.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE TALENTOVANEJ UKRAJINSKEJ TANEČNÍČKY A SPEVÁČKY NÁJDETE V GALÉRII

V&nbsp;Odese – miliónovom meste na brehu Čierneho mora, kde žila s&nbsp;rodinou až do vypuknutia vojny, nadobudla najvyššie hudobné vzdelanie. Vyštudovala jazzový spev, ukončila hudobnú školu a&nbsp;univerzitu. Následne sa živila ako speváčka, učiteľka spevu, trénerka a&nbsp;inštruktorka tanca, hrávala v&nbsp;divadle a&nbsp;vystupovala so svojou kapelou. Zúčastnila sa dokonca na súťaži Hlas Ukrajiny – televíznej speváckej šou podobnej našej Superstar. Do všetkých jej životných aj pracovných plánov však zasiahla vojna. „Počula som, že na Slovensku sú podobne ako na Ukrajine dobrí a&nbsp;milí ľudia a&nbsp;krásna príroda, preto som sa rozhodla hľadať útočisko práve tu. Z&nbsp;Odesy som cestovala sama autobusom a&nbsp;nebola to celkom pokojná cesta, bolo počuť výbuchy a&nbsp;sirény,“ spomína Viktoria na momenty, pri ktorých ju ešte stále striasa.

Pokračovanie na ďalšej strane...

S&nbsp;rodinou na Ukrajine je kontakt značne zložitý. Najmä v&nbsp;prípade otca, ktorý žije v&nbsp;Chersone. „V&nbsp;najkritickejšom období na jeseň minulého roka nemal podobne ako ďalší obyvatelia k&nbsp;dispozícii žiadnu elektrinu, svetlo, vodu, plyn, teplo... V&nbsp;Odese to bolo predsa len bezpečnejšie, ale aj tu majú problém s&nbsp;dodávkou elektriny, ktorú im zapínajú len na dve hodiny denne. Dovolať sa tak nie je vždy jednoduché,“ vysvetľuje Viktoria šťastná aspoň za to, že sú rodičia živí a&nbsp;zdraví a&nbsp;dom je taktiež v&nbsp;poriadku.

Momentálne žije v&nbsp;banskobystrickej ubytovni a&nbsp;pripomína si staré študentské časy. „Jedna izba, spoločná kuchynka, kde čakáte v&nbsp;rade na varenie a&nbsp;to isté platí aj o&nbsp;práčke,“ zasmeje sa pri opisovaní reality, ktorú však vníma s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;s&nbsp;pokorou. Až na zopár drobných výnimiek sa splnili jej predstavy o&nbsp;Slovákoch a&nbsp;ich veľkých srdciach. „Naozaj mám šťastie, že sa tu stretávam s&nbsp;dobrými ľuďmi,“ spomína najmä na október, keď začala spievať so „sklerotikmi“ a&nbsp;bližšie sa zoznámila s&nbsp;rodinou Jána Polónyho.

Odvtedy sa prakticky stala jej členkou. „Keď pri sebe človek nemá nikoho blízkeho z&nbsp;vlastnej krajiny, je preňho takéto zázemie veľmi dôležité. Vždy keď sem prídem, sa tu cítim ako doma,“ vyzná sa v&nbsp;dojemnej chvíli. Ján Polóny na revanš dodá, že takúto, hoc len „adoptovanú“ dcéru si vždy želal. „Páči sa mi, že je ambiciózna, napriek ťažkej situácii to nevzdáva a&nbsp;neuspokojí sa s&nbsp;robotou upratovačky či pomocníčky v&nbsp;kuchyni. Robí to, čo vie najlepšie a&nbsp;ide si za svojím cieľom,“ chváli svoju dočasnú zverenkyňu a&nbsp;zároveň aj spoluúčinkujúcu v&nbsp;kapele.

Pokiaľ má Viktoria možnosť, pracuje, ponuky na koncertné vystúpenia už prišli aj zo zahraničia. Krátko pred naším stretnutím sa vrátila z&nbsp;týždenného pobytu vo Viedni, kde spievala v&nbsp;reštaurácii. „V&nbsp;mojom repertoári nie je iba jazz, ale aj pop, staršie skladby či latino. To mám tiež veľmi rada,“ vysvetľuje všestranná umelkyňa, ktorá sa popri speve venuje aj atraktívnemu akrobatickému tancu zavesená vo vzduchu na stuhe či pri tyči. Aj keď to vyzerá sexi, Viktoria zdôrazňuje, že so striptízom to nemá nič spoločné a&nbsp;prvoradá je umelecká stránka s&nbsp;prvkami gymnastiky. Aby sa udržala v&nbsp;kondícii, chodí do posilňovne, veľmi rada varí. Na Silvestra potešila Polónyovcov borščom a&nbsp;hoci bol bez mäsa, všetkým chutil. „Keďže mäso veľmi často nekonzumujem, som takto zvyknutá. Varím rada a&nbsp;najmä so srdcom,“ dodáva s&nbsp;úsmevom.

Na Štefana zasa ochutnala u&nbsp;svojich hostiteľov slovenskú kuchyňu a&nbsp;je im veľmi vďačná, že ju ani v&nbsp;tento sviatočný deň nenechali samu. Na otázku, čo ďalej, zatiaľ nepozná odpoveď. „V&nbsp;danej situácii ani nemôžem plánovať. Cnie sa mi za domovom a&nbsp;chcela by som sa tam vrátiť, ale na druhej strane sa mi otvárajú nové možnosti, ktoré by sa mi za normálnych okolností neotvorili,“ je presvedčená Viktoria, ktorá tak necháva ďalším udalostiam voľný priebeh.