Bola kosť a koža

Miškina diagnóza znela ischémia miechy. Hlavná cieva, ktorá privádza okysličenú krv do miechy, sa z neznámych príčin zablokovala a časť miechy v oblasti hornej krčnej chrbtice odumrela. Dôvod lekári dodnes nezistili. Vyšetrenia vylúčili bakteriálne i vírusové infekcie aj autoimunitný Guillainov-Barrého syndróm. Ani genetické testy nič nepreukázali.

„A na Slovensku už po dôvode ani veľmi nepátrali. Dôležité pre mňa bolo, čo aby som sa začala čo najskôr hýbať. Začala so mnou cvičiť fyzioterapeutka od nás z obce, ktorá so mnou cvičí dodnes. Chodím k nej 4-5 ráz do týždňa. Musela byť veľmi opatrná, stratila som svalstvo a mala som len 38 kíl. Po prvom cvičení sa mi začal hýbať prst na ruke. Vôbec to nešlo podľa učebníc – najskôr sa mali začať pohybovať veľké kĺby a celé končatiny, nie prsty. No bolo to tak,“ hovorí Miška.

Jej stav sa zlepšoval, no veľmi pomaly a obmedzene. „Vysvetlili mi to tak, že aj cvičením sa vytvárajú nové prepojenia, síce nie také silné ako tie pôvodné, ale vďaka tomu sa hýbem. Cvičiť musím teda celý život, ale nie je to teda moje hobby,“ konštatuje Miška so smiechom. „Veľmi rada však chodím rehabilitovať sem do Lehníc aj do českých Klimkovíc, ktoré sú pre mňa už druhým domovom. Teraz som sa prihlásila na cambridgeské skúšky. Konečne som sa odhodlala, už tri roky sa intenzívne učím angličtinu,“ vymenúva Miška. Len nedávno sa začala venovať niečomu, s čím už nikdy nechce prestať. Počas korony objavila maľovanie.

Článok pokračuje na ďalšej strane.