Je koniec januára 1918 a vo Francúzsku zúri prvá svetová vojna. Pri jednom z náletov sa dav uteká schovať do parížskeho metra. Úkryt pred bombami v ňom hľadajú aj dvaja mladí ľudia – študent Peter a krásna Lucia. V trme-vrme ľudských tiel sa ich ruky náhodou dotknú. Peter je dievčinou uchvátený. Sú si neznámi, nerozprávajú sa spolu, ale vplyvom tlačiacich sa ľudí sú spojení rukami. Trvá to len krátky okamih, a keď sa nálet skončí, každý ide svojou cestou.

Náhodné stretnutie s Luciou Petra zasiahne plnou silou. Luciu vidí všade a cit rodiaci sa v jeho duši mu pomáha ľahšie sa vyrovnať s vojnovým besnením a s myšlienkou, že aj on sa onedlho stane súčasťou bojovej mašinérie na fronte. S neznámou dievčinou sa chce opäť stretnúť. Pomôže mu náhoda. Zazrie ju v Luxemburskej záhrade. Spoznajú sa, sadnú si na lavičku a začnú sa rozprávať. Pomaly sa rodí láska. Lucia je maliarka, napodobňuje známe obrazy, následne ich predáva a tak si zarába na živobytie. Žije len s matkou, ktorá je zamestnaná v továrni na pušný prach, čo sa Petrovi zdá zvláštne. Ale matka s dcérou nemajú na výber, sú chudobné.

Peter pochádza z bohatých pomerov a život v chudobe nie vždy dokáže pochopiť. Prečo si napríklad mladučká Lucia musí na seba sama zarábať? Ako môže jej matka pracovať v továrni na zbrane, keď nimi zabíjajú ľudí? Trávia spolu čoraz viac času, prechádzajú sa po uliciach i parkoch, spoznávajú sa a nasleduje to, čo prísť muselo. Zamilujú sa do seba, spoločne zabúdajú na okolitý svet, útrapy a hrôzy vojny. Peter navštevuje Luciu aj doma a ona mu rozpráva o živote s matkou. Tá pochádza z majetnej meštianskej rodiny, no zamilovala sa do chudobného muža a vydala sa za neho. Matkini rodičia tento manželský zväzok nikdy neprijali a mladý pár bez financií nechali napospas osudu. Luciin otec zomrel ešte pred vypuknutím vojny a ony dve zostali samy. Pomoc od matkiných príbuzných nemôžu očakávať.

Peter vyšiel z bohatých pomerov, je to hĺbavý mladík, ktorý si neustále kladie otázky o bytí. Nenávidí vojnu, ale zrejme sa jej nevyhne. Zatvára oči pred neradostnou skutočnosťou a dúfa, že sa to nestane. Preto sa s Luciou snaží tráviť každú voľnú chvíľu. Žijú len jeden pre druhého, sú si vzájomnou oporou. Ich vzťah narúša iba predstava, že Petra v júni povolajú na front, kde už bojuje jeho starší brat Filip. O Petrovom vzťahu sa brat dozvie, keď ho počas dovolenky uvidí objímať sa na ulici s Luciou. Keď zbadá tú hlbokú lásku medzi nimi, zosmutnie. Nepovažuje za dobré zamilovať sa v čase, keď o chvíľu mladší brat odíde bojovať do vojny.

Ale Peter a Lucia majú v tej ťažkej dobe vlastnú životnú filozofiu – milovať a byť milovaný. Plánujú si spoločnú budúcnosť a predstavujú si život po vojne. Kdesi v podvedomí tušia, že sa to nestane. Petrovi rodičia by nedopustili, aby si do ich bohatej rodiny priviedol chudobné dievča. Napriek tomu sa rozhodnú zasnúbiť po dvoch mesiacoch známosti. Ich vzťah je silný, čistý, po celý čas zostáva len v emocionálnej rovine, k fyzickému zblíženiu nepríde.

Počas veľkonočných sviatkov na Veľký piatok sa rozhodnú, že si pôjdu do Kostola svätého Gervaisa vypočuť organový koncert. Cestou tam opäť zahúkajú sirény a začnú sa nálety na Paríž, ostreľovanie je tentoraz mimoriadne silné. Peter a Lucia ešte stihnú dobehnúť do chrámu, sadnú si do lavice, Peter si položí hlavu do Luciinho lona, ona ho objíme, akoby ho chcela chrániť. Jedna zo striel zasiahne i kostol a padajúci mohutný trám pochová zaľúbencov pod troskami. Milostná novela Peter a Lucia francúzskeho spisovateľa Romai­na Rollanda sa v povojnovom období stala akousi bibliou všetkých zaľúbencov, ktorí na vlastnej koži zažili vojnové útrapy. Neraz sa ozvali hlasy mladých ľudí, že autor v diele zobrazil práve ich príbeh.