Škrtel, alebo Škrteľ? Hlavolam s mäkčeňom je to jediné, čo rodinu slovenskej futbalovej hviezdy rozdeľuje na dve časti.

Aj vďaka otcovi Dušanovi (57) a mame Jane (53) to Martin dotiahol až do slávneho Liverpoolu.

Príjemná hodinka v obývačke rodinného domu v Ráztočne ubehla ako voda. Martinov otec Dušan sa pustil do zanieteného rozprávania o futbale, cez jeho ramená pokukujeme po vzácnej zbierke dresov, ktoré si jeho syn vymenil s najslávnejšími hráčmi sveta. Dôvodov, prečo si kedysi sám nesplnil svoje futbalové sny, bolo viac. „Tento bol zrejme ten najpodstatnejší,“ ukazuje jazvu na pravom kolene, ktoré dalo jeho hráčskym ambíciám defi nitívne stop. Rozumne však myslel na zadné vrátka. Vyštudoval právo, zamestnanie podnikového právnika si však vyskúšal len na rok ešte pred odchodom na vojenčinu. Potom sa jeho pracovná kariéra otočila iným smerom. „Pomerne skoro som sa oženil, prišli deti, stavali sme dom. V tých časoch sa dalo najviac zarobiť u policajtov. Aj preto sa zo mňa stal vyšetrovateľ,“ vysvetľuje Dušan Škrteľ, ktorý strávil posledných desať rokov služby vo funkcii riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania v Prievidzi. Mimochodom, ako jediný z rodiny si v priezvisku píše mäkčeň, manželka Jana ho totiž sobášom nezískala a nepíšu si ho ani deti.

Prvé slzy

Len čo sa druhorodený syn Martin postavil na vlastné nohy, v otcových žilách sa opäť naplno rozprúdila horúca futbalová krv. Bolo jasné, že jeho chlapec to môže dotiahnuť oveľa ďalej ako na dedinskú úroveň. „Odmalička chodil na zápasy, okrem futbalu ho bavili behanie, tenis, hokej aj lyžovanie. Bol iniciatívny, samostatný a zvedavý, veľmi skoro ovládal pravidlá. V Ráztočne vtedy fungovalo žiacke družstvo bez delenia na mladších a starších. Aj s ohľadom na riziko zranenia to nebolo úplne ideálne, preto som sa rozhodol dať dokopy partiu päť- až osemročných chlapcov a rozvíjať ich talent. Trénovali sme síce na rovnakom ihrisku ako žiaci, ale mimo klubu,“ spomína Dušan Škrteľ. Netrvalo dlho a tamojší funkcionári začali Martina lanáriť. „Spočiatku sme sa tomu s manželkou bránili, ale keď mal asi osem, zlomili nás. Vždy hral na kraji, aby nedošlo k nebezpečným stretnutiam so staršími chalanmi.“

1281506:fullwidth:true:true:true

Malý Martinko.

Miloval padáky a zvieratká

Okrem futbalu bez problémov stíhal aj školu. Mama Jana prezrádza, že na základnej škole mal samé jednotky, nenosil domov ani poznámky. „Najradšej mal predmety, kde sa nemusel bifľovať. Veľmi ho bavili jazyky a zemepis, naopak, matematika a fyzika mu príliš nevoňali. Skrátka chalan ako každý iný, aj s prvou platonickou láskou. Myslím, že to bola nejaká hádzanárka, písali si lístočky,“ prezrádza s úsmevom mamina. Miloval cestoviny, dukátové a makové buchty, ktorými si dopĺňal energiu z neustáleho pohybu. „Talent mal na všetky športy. Som presvedčená, že keby sa stopercentne venoval napríklad hokeju, bude v ňom rovnako úspešný. Výborne sa lyžoval,“ hovorí Jana Škrtelová. Futbal hrával Martin dokonca aj za stolom, lepil si bránky zo zápalkových škatuliek. „Fascinovalo ho všetko, čo lieta. Aj nedávno si vyskúšal ultraľahké lietadlo, ako dieťa vystreľoval z praku všelijaké padáky. A miloval zvieratá, čo mu vydržalo dodnes. Nosieval domov kanáriky, škrečky, rybičky, to bolo jeho.“

1281504:fullwidth:true:true:true

Študentské roky po boku otca. Ten je na Martina právom hrdý.

Ako piatak už putoval do Prievidze. Začínal v útoku, naberal na hmotnosti a sile, nasledovala dorastenecká kapitola na osemročnom športovom gymnáziu v Trenčíne. Z futbalovej stránky to bola výborná voľba, Martin ani jeho rodičia však spočiatku vôbec neboli nadšení. „Dnes už to vyznie smiešne, ale aj tých šesťdesiat kilometrov pre nás bola obrovská vzdialenosť. Neraz sme si poplakali,“ priznávajú spoločne. Dodnes majú odložené synove pamätné dresy. Napríklad z čias, keď prvýkrát vybojoval žiacky titul majstra Slovenska, alebo z pamätných MS v Juhoafrickej republike.

Šok na dovolenke

Smútok z odlúčenia zaháňal mladý talent sebadisciplínou, poctivým tréningom a zodpovednosťou. V sedemnástich rokoch dostal príležitosť zapojiť sa do prípravy s prvoligovým áčkom v Trenčíne, zakrátko prišiel debut proti Púchovu a hlave rodiny sa splnil veľký sen. Zďaleka nebol posledný, čo však vtedy hrdý otec ešte nemohol tušiť. „V roku 2004 sa dostal na prvú reprezentačnú akciu, keď výber najlepších hráčov našej ligy odcestoval na turnaj do Japonska. Vtedy sa už začali prvé šumy zo zahraničia. Keď nám Martin volal o záujme z Petrohradu, práve sme si užívali na dovolenke. Bol to pre nás šok. V Trenčíne si ho poistili takou sumou, že som považoval za nereálne ho zo zmluvy vykúpiť. Do Ruska najskôr vycestoval s manažérom, potom sám. Viezli sme ho na letisko, zasa sme plakali. Išiel tam ako 19-ročný chalan bez nálepky hviezdy, ktorého na Slovensku prakticky nikto nepoznal,“ vžil sa Dušan Škrteľ do vtedajších obáv. V Petrohrade mu to spočiatku dávali aj pocítiť. Naťahovalo sa splnenie sľubov o vlastnom bývaní a aute, bez znalosti jazyka trpel v prvých mesiacoch na báze. „Cez víkendy tam bol úplne sám, na nákupy chodil pešo niekoľko kilometrov. Až potom sa dostal do domu spoluhráča Radka Šírla. Okrem partie českých futbalistov mu veľmi pomohla aj prítomnosť slovenského brankára Kamila Čontofalského. Pomerne rýchlo sa adaptoval, zlomovým momentom bol príchod holandského trénera Dicka Advocaata. Dával mu priestor na ihrisku, netrestal ho nezmyselne za každú chybu a Martinovi to psychicky neskutočne pomohlo. To on z neho urobil hviezdu,“ je presvedčený Dušan Škrteľ.

1281505:fullwidth:true:true:true

Vianoce s bratom Dušanom a so sestrou Marcelou.

Empatický vďaka bratovi

A potom to prišlo. Jedenásteho januára 2008 vybuchla jedna z najväčších prestupových bômb slovenskej futbalovej histórie v podobe podpisu zmluvy s najslávnejším klubom anglickej Premier League FC Liverpool. Pri otázke, ako to zmenilo život rodiny, opäť vstupuje do debaty Martinova mama. „Ten najpodstatnejší zlom pre nás prišiel už vtedy, keď odišiel do Trenčína. Museli sme sa naučiť žiť väčšiu časť roka bez neho. Keďže sme si ako rodina zvykli organizovať všetko spolu, dodnes je to pre nás veľmi ťažké,“ priznáva pani Jana. Na slávnom synovi si okrem pracovitosti a cieľavedomosti váži aj skromnú a empatickú povahu. Čiastočne za to môže jej práca učiteľky postihnutých žiakov na odbornom učilišti, čiastočne aj choroba Martinovho staršieho brata Dušana. „Po narodení bol v poriadku, ale postupne sa uňho začalo prejavovať ľahké mentálne postihnutie. Príčiny dodnes nepoznáme. V istých veciach je samostatný, ale žije akoby vo vlastnom svete. Dušan bol jednou z motivácií, prečo robím s postihnutými deťmi,“ vysvetľuje.

Na ihrisku nekompromisný a tvrdý obranca, ktorý si už v Liverpoole navliekol aj kapitánsku pásku, nikdy nevynechá príležitosť maminých žiakov navštíviť. „Chodil za mnou do práce ešte ako školák, aj dnes sa príde porozprávať, prinesie nejaké darčeky. Správa sa k nim veľmi pekne a decká sa vždy neskutočne tešia,“ ani nemusí opisovať atmosféru na spoločných stretnutiach. Jediné, čím ju Martin dokázal trocha rozčertiť, bolo tetovanie. „Prvé si dal urobiť v Rusku, inšpirovali ho spoluhráči. Mala som strach, aby z toho nemal nejaké zdravotné komplikácie, aj som mu to vyčítala. Ale postupne pribúdali ďalšie, takže si zo mňa asi veľkú hlavu nerobil,“ zasmeje sa.

Vzácne Vianoce

Začiatkom októbra 2011 priviedla Martinova priateľka Barborka na svet synčeka Mattea. „Vďaka tomu dospel aj z citovej stránky. Cíti zodpovednosť, o všetky práce v súvislosti s malým sa dokáže postarať sám. Nie je dňa, aby sme neboli v kontakte. Navzájom sa povzbudzujeme,“ hovorí mama, ktorá sa môže tešiť aj z druhého vnúčika od Martinovej sestry Marcely. S cestovaním je to kvôli postihnutému členovi rodiny horšie. „Dušan bol jedným z dôvodov, prečo som pred ôsmimi rokmi šiel do výsluhového dôchodku. Keď žil Martin sám v dome v Liverpoole, nebol problém zobrať tam načas aj jeho, to by však nesmel mať strach z lietadla. Cestu do Ruska ešte zvládol, ale raz sme sa takmer nevrátili z dovolenky na Kréte. Nechceme Dušana zbytočne traumatizovať, preto do Anglicka cestuje väčšinou iba jeden z nás a druhý s ním zostáva doma. Jedinou výnimkou sú Vianoce. Vtedy ide starší syn s asistentkou do kúpeľov a ja môžem ísť pozrieť Martinovu rodinku aj s manželkou,“ pridáva otec ďalší dôkaz o tom, že kariéra profesionálneho futbalistu má aj odvrátené stránky.

1281507:gallery:true:true:true

Najcennejšie dresy. Mama v liverpoolskom, otec so slovenským.

V Liverpoole poznajú prakticky len štadión Anfield Road a chránený apartmánový komplex, ktorý obýva ich syn s ďalšími štyrmi spoluhráčmi. „V Rusku bol v partii chlapcov, ktorí sa neustále stretávali, v Anglicku niečo také nehrozí. Aj preto je veľmi dôležité, že má pri sebe Barborku s Matteom. Psychicky mu to veľmi pomáha,“ zhodujú sa rodičia. Počas návštev sa žiadne zážitkové akcie nekonajú. „V prvom rade sa mladým snažíme pomôcť v domácnosti, nechceme ich zaťažovať výletmi. Na Martinovi vidieť, že je radšej doma. Hoci si dá šiltovku a okuliare, len ťažko prejde ulicou bez toho, aby ho niekto naháňal kvôli podpisu,“ dodáva Dušan Škrteľ.

Bude svadba

Žiť na Slovensku ako rodičia futbalovej hviezdy nie je vždy jednoduché. Okrem tých, čo Martinovi Škrtelovi úprimne drukujú, sa nájdu aj neprajníci. „Dá si vlastný gól a hneď sa o ňom píše ako o babrákovi. Nikoho pritom nezaujíma, že v tom zápase mal jednu z najvyšších známok. Chápem, že pod rúškom anonymity sa dá napísať hocičo, skôr ma to niekedy mrzí u novinárov. Snažíme sa nad to povzniesť,“ naznačuje otec, že trojnásobného víťaza ankety Futbalista roka na Slovensku a oporu reprezentácie si niekedy viac vážia zahraniční fanúšikovia. Do Ráztočna pravidelne chodia listy so žiadosťou o podpísanú kartičku, niekedy dokonca až z Číny. Mama poctivo lepí obálky a posiela ich naspäť. Zároveň sa teší, že o niekoľko rokov bude mať slávneho syna zasa pri sebe. „Viete, ako je to v Anglicku. Niekoľkokrát denne tam prší, človeka to deprimuje. V Liverpoole má zmluvu ešte na dva roky. Z futbalovej stránky mu nič nechýba, ale žiť tam určite neostane,“ prezrádza Jana Škrtelová. Hráč, ktorý nemá žiadny talizman, sníva podľa rodičov o tom, že svoju kariéru ukončí v Trnave. Ešte predtým však absolvuje oveľa dôležitejší prestup. Svadbu s Barborkou má v pláne už začiatkom júna krátko po tom, čo rodinka dorazí na Slovensko.

Ilustračná snímka

10 rád, ako sa nenakaziť jedlom? Tieto pravidlá by ste mali dodržať!

Populárne články
V mladosti ju francúzska tlač prirovnala k herečke Brigitte Bardot.

Naša Brigitte Bardot: Chalupová sa preslávila vo svete, na emigráciu však nepomyslela

Znak neistoty alebo dominantnosti? MEGHAN sa drží HARRYHO obidvoma rukami.

Meghan chcela zatieniť Dianu: Do manželstva s Harrym vraj išla s jasným cieľom. Aké má ambície?

Ilustračná snímka

Nebola chorá, len zrazu začala spomínať smrť. Tušila, že sa to stane?

Tereza Nvotová

Netradičný film s hororovou zápletkou: TEREZA NVOTOVÁ prichádza s novým projektom

Ilustračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 14. do 20. augusta?

Grafiti sú novodobá pliaga. Je to pravda?

Grafiti sú novodobá pliaga. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia