Obrúčka – symbol lásky, ktorú si dvaja ľudia sľúbia. Lásky v dobrom aj v zlom, v mladosti aj v starobe, v zdraví aj v chorobe. A navždy. No moje manželstvo sa po pätnástich rokoch začalo meniť. Manžel sa správal zvláštne a odmerane. Cítila som, že sa v ňom niečo zmenilo. Nech som sa snažila akokoľvek, nevedela som z neho vypáčiť žiadne vysvetlenie. Úplne sa predo mnou uzavrel. A mňa to ničilo. Žiť s niekým, kto sa tak správa, bolo ubíjajúce. Zvláštne bolo i to, že v tom čase mi začala padať obrúčka. Nikdy predtým sa to nedialo. Teraz som o ňu neustále prichádzala. Neschudla som a ani som nemala dojem, že by moje prsty na rukách vyzerali inak a boli štíhlejšie. No aj tak mi prsteň neustále z prsta niekam utiekol. Raz som ho našla v pračke, inokedy v umývadle v pene plnej riadu, potom zase pod gaučom.... A ešte aj stmavol! Zdalo sa, že je menej žiarivý.

Akoby stratil význam. Symbolizoval lásku, a tá sa vytratila. Trvalo to asi rok. Potom sa mi manžel priznal. Uvažoval nad rozchodom. Nad inou ženou. Potreboval si utriediť myšlienky. Nech sa v úvahách kamkoľvek dostal, vždy sa vrátil k tomu istému. S nikým iným ako so mnou nechce byť. Vraj je rád, že si tým prešiel, lebo to jeho lásku iba upevnilo. A pochopil, aká som pre neho dôležitá a nenahraditeľná. Od toho času sa náš vzťah naplnil ešte niečím silnejším a dôležitejším. Je pevnejší a krajší. Od toho času mi prsteň už z ruky nespadol a leskne sa viac ako kedykoľvek predtým.