Tea Harbínyiová 

Obrúčka – symbol lásky, ktorú si dvaja ľudia sľúbia. Lásky v&nbsp;dobrom aj v&nbsp;zlom, v&nbsp;mladosti aj v&nbsp;starobe, v&nbsp;zdraví aj v&nbsp;chorobe. A&nbsp;navždy. No moje manželstvo sa po pätnástich rokoch začalo meniť. Manžel sa správal zvláštne a&nbsp;odmerane. Cítila som, že sa v&nbsp;ňom niečo zmenilo. Nech som sa snažila akokoľvek, nevedela som z&nbsp;neho vypáčiť žiadne vysvetlenie. Úplne sa predo mnou uzavrel. A&nbsp;mňa to ničilo. Žiť s&nbsp;niekým, kto sa tak správa, bolo ubíjajúce. Zvláštne bolo i&nbsp;to, že v&nbsp;tom čase mi začala padať obrúčka. Nikdy predtým sa to nedialo. Teraz som o&nbsp;ňu neustále prichádzala. Neschudla som a&nbsp;ani som nemala dojem, že by moje prsty na rukách vyzerali inak a&nbsp;boli štíhlejšie. No aj tak mi prsteň neustále z&nbsp;prsta niekam utiekol. Raz som ho našla v&nbsp;pračke, inokedy v&nbsp;umývadle v&nbsp;pene plnej riadu, potom zase pod gaučom.... A&nbsp;ešte aj stmavol! Zdalo sa, že je menej žiarivý.

Akoby stratil význam. Symbolizoval lásku, a&nbsp;tá sa vytratila. Trvalo to asi rok. Potom sa mi manžel priznal. Uvažoval nad rozchodom. Nad inou ženou. Potreboval si utriediť myšlienky. Nech sa v&nbsp;úvahách kamkoľvek dostal, vždy sa vrátil k&nbsp;tomu istému. S&nbsp;nikým iným ako so mnou nechce byť. Vraj je rád, že si tým prešiel, lebo to jeho lásku iba upevnilo. A&nbsp;pochopil, aká som pre neho dôležitá a&nbsp;nenahraditeľná. Od toho času sa náš vzťah naplnil ešte niečím silnejším a&nbsp;dôležitejším. Je pevnejší a&nbsp;krajší. Od toho času mi prsteň už z&nbsp;ruky nespadol a&nbsp;leskne sa viac ako kedykoľvek predtým.