V máji 1913 otriasol Rakúsko-Uhorskom špionážny škandál nepredstaviteľných rozmerov. Zradcom bol dôstojník spravodajskej služby plukovník Alfred Redl (1864 – 1913).

Po odhalení sám skoncoval so životom. Dvadsiateho piateho mája o druhej hodine nadránom zaznel v izbe viedenského hotela Klomser výstrel. Plukovník si priložil revolver k spánku a vystrelená guľka znamenala pre neho smrť.

Bol to muž, ktorý mal v spravodajskom štábe vysoké postavenie – donedávna bol zástupcom náčelníka rakúskej vojenskej spravodajskej služby. V osudný deň ho krátko pred polnocou navštívili štyria najvyšší predstavitelia velenia. Keď k nemu táto neohlásená návšteva prišla, pochopil, že jeho hra sa skončila.

Spočiatku sa chabo bránil, no nakoniec sa k špionáži priznal a nadriadeným povedal: „Páni, sám som sa zničil a prosím len o možnosť odísť z tohto sveta vlastnou rukou.“

Tú možnosť mu dali. Pri odchode z jeho izby na stole nechali nabitý revolver. Vedel, že ho tak či tak čaká koniec a dve hodiny po ich odchode po zbrani siahol. Nadriadení dôstojníci sa dovtedy nenápadne zdržiavali v blízkosti hotela, aby zistili, či nezmení svoje rozhodnutie. Odišli, až keď začuli výstrel.

Česť armády bola zachránená. Alfred Redl odovzdával tajné dokumenty a informácie o dôležitých vojenských operáciách cárskemu Rusku. Dôvodom, prečo to robil, bola jeho homosexualita.

Plukovník Alfred Redl chcel zísť zo sveta vlastnou rukou.
Plukovník Alfred Redl chcel zísť zo sveta vlastnou rukou.
Zdroj: Profimedia

Netrpel skromnosťou

Pochádzal z chudobnej židovskej rodiny, ktorá konvertovala na katolícku vieru, aby sa on i jeho jedenásti súrodenci mohli v živote lepšie uplatniť. Patril k najlepším žiakom v triede, rodičia boli na neho patrične hrdí a očakávali, že sa z neho stane úspešný a bohatý muž, ktorý ich finančne zaistí.

Pre Alfreda bolo ich želanie výzvou, o to viac, že bol veľmi ambiciózny. Už ako školák vedel, že v rodnom Ľvove nezostane – bolo to pre neho zaostalé provinčné mesto, v ktorom nikdy nenaplní svoju ctižiadosť. Túžil vyniknúť, uplatniť sa, využívať cudzie jazyky – ovládal ich päť. Na čo by mu boli v Ľvove?

Ako hendikep cítil aj židovský pôvod. V dospelosti ho tajil, tvrdil, že je Rusín, hoci doma sa rozprávali len po nemecky.

Na základe všetkých týchto skutočností sa rozhodol, že sa stane dôstojníkom, a ktovie, možno to raz dotiahne až na generála. Odjakživa sa mu páčili uniformy a rakúski dôstojníci v jeho rodnom meste patrili medzi spoločenskú elitu.

Alfredovo rozhodnutie podporoval aj otec, ktorý pracoval ako úradník na železnici. Predtým si však jedenásť rokov obliekal uniformu a dotiahol to na nadporučíka.

Redlovci vo svojom jednoduchom príbytku síce netreli biedu, ale neboli ani majetní. Preto keď Alfred prišiel s rozhodnutím vstúpiť do vojenskej služby, rodičia si boli istí, že je to dobrá voľba. Bude mať stály príjem, služobné výhody, v starobe slušný dôchodok. Čo viac si môže chudobný chlapec želať?

Absolvoval teda kadetskú školu v Ľvove, po nej vysokú vojenskú školu vo Viedni, ktorá si každoročne z tisícov uchádzačov vybrala len 50 adeptov. Po jej ukončení nejaký čas slúžil v rakúskych pohraničných posádkach, až dostal nečakanú ponuku.

Na generálnom štábe vo Viedni sa uvoľnilo miesto a podľa nadriadených by sa tam skvele uplatnil. Už dávnejšie si všimli, že príkladne plní svoje služobné povinnosti, je z neho vynikajúci dôstojník, okrem toho ovláda ruštinu, ktorú na dané miesto potrebovali.

Alfred Redl neváhal ani chvíľu. Veď ak sa osvedčí, môže sa dostať až do najvyššieho armádneho velenia. A konečne opustí nudnú službu v pohraničí. Písal sa rok 1900 a on prechádzal do spravodajskej služby.

Viedeň v roku 1900 žila. Alfreda Redla očarila i šokovala.
Viedeň v roku 1900 žila. Alfreda Redla očarila i šokovala.
Zdroj: Profimedia

Lákavý viedenský život

Viedeň ho očarila i šokovala zároveň. Žilo to tam, dôstojnícky život bol úplne iný než v Ľvove, o pohraničí ani nehovoriac. Lákadlom boli divadlá, nočné kluby, krásne ženy na promenádach a v jeho prípade i elegantní muži.

Podobne ako dôstojníci zo šľachtických rodín, aj on si chcel užívať bohémsky život. Len kde na to všetko vziať peniaze? Časť z platu posielal rodičom. Očakávali to od neho, pretože jeho štúdiá ich niečo stáli.

Presadiť sa musel aj v štábe. Najmä dôstojníci z aristokratických kruhov sa na neho pozerali, akoby prišiel z iného sveta. Bol samotár, na bujaré zábavy nechodil, na večierky ho nik nepozýval. Rozkazy mu neraz 
dávali aj tí s nižšou hodnosťou, stačilo, že patrili k viedenskej smotánke.

Zaťal zuby a rozhodol sa vydržať. Ešte viac sa ponoril do práce a postupne si pracovitosťou, spoľahlivosťou a dobrými nápadmi získal renomé. V tom čase sa začali meniť skostnatené pomery v rakúskej armáde.

Cisár František Jozef I. poveril hlavným dozorom nad vojenskými záležitosťami následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este. Ten mal v pláne viaceré reformy. Nešlo len o výcvik a modernizáciu vojsk, ale aj o modernejšiu organizáciu obranných síl. A to sa týkalo aj spravodajských služieb.

Alfred Redl o nápady nemal núdzu. Zaviedol nahrávanie výsluchov, na jeho podnet vznikli registre podozrivých osôb s fotografiami a odtlačkami prstov, ale aj kartotéky so vzorkami písma sledovaných osôb, dokonca i písacích strojov.

Reformné ovzdušie, ktoré okolo seba šíril následník trónu, bolo pre pracovitého Redla viac než priaznivé. Jeho novátorské metódy mu priniesli uznanie a v generálnom štábe si vydobyl rešpekt. V roku 1906 ho vymenovali za veliteľa operačného oddelenia, ktoré malo na starosti špionážnu sieť a kontrašpionáž.

V tom období sa ako znalec často zúčastňoval na súdnych procesoch s odhalenými špiónmi. Vystupoval erudovane a rozhodne a toto jeho správanie z neho spravilo celebritu. Už z neho nebol osamelý nesmelý Ľvovčan, ale sebavedomý dôstojník pohybujúci sa vo vyššej spoločnosti.

Žil na vysokej nohe, navštevoval viedenské kabarety, ale aj nevestince, hoci ho ženy príliš nezaujímali. Na takýto neviazaný život mu však plat nestačil a zakrátko sa začal topiť v dlhoch.

Bolo to v časoch, keď sa Rakúsko-Uhorsko usilovalo získať mocensko-politický vplyv na Balkáne. Tú istú ambíciu malo i Rusko, ktoré pohrozilo, že ak Rakúšania neprestanú s expanzívnou politikou v tomto južnom regióne, zastaví ich hoci aj vojnovým konfliktom.

Politická situácia medzi týmito dvomi krajinami sa ešte viac vyostrila v roku 1908, keď Rakúsko-Uhorsko anektovalo Bosnu a Hercegovinu. Rusi sa vtedy chceli dozvedieť čo najviac o plánoch rakúskeho generálneho štábu. A tie im poskytol Alfred Redl.

Informácie o ňom zbierali od roku 1900. Vytypovali si ho počas jeho služobných ciest do Ruska, sledovali jeho stúpajúcu vojenskú kariéru – na odhaľovanie nepriateľských špiónov bol expert. Rusov na seba upozornil aj tým, že im kontrarozviedka, ktorej bol súčasťou, rozbila špionážnu sieť v Rakúsku. Tak sa rozhodli konať.

V roku 1901 mu podstrčili za milenca dôstojníka Stephana Horinka. Na základe kompromitujúcich materiálov ho potom prinútili spolupracovať. Dobre vedeli, že katolícka krajina považovala homosexualitu za niečo neprístojné a že to znamenalo vylúčenie zo spoločnosti. Alfred Redl to nechcel zažiť, najmä keď sa jeho kariéra tak sľubne rozvíjala.

Následník trónu František Ferdinand (vpravo) na inšpekčnej ceste počas veľkých vojenských manévrov v roku 1914 v mestečku Tarčin.
Následník trónu František Ferdinand (vpravo) na inšpekčnej ceste počas veľkých vojenských manévrov v roku 1914 v mestečku Tarčin.
Zdroj: Profimedia

Spočiatku odovzdával ruskej kontrarozviedke mená vlastných agentov na ich území, plány rakúskych pevností alebo vojenské šifrovacie systémy. Rusov upozornil i na anexiu Bosny a Hercegoviny.

Po tejto operácii im dodal aj mobilizačné a útočné plány Rakúsko-Uhorska. Najdôležitejšia informácia, ktorú im poskytol, bol rakúsky vojnový plán proti Rusku a Srbsku. Aj preto sa v roku 1914 bleskový útok proti týmto krajinám neskončil rýchlym víťazstvom, ale premenil sa na zákopovú vojnu.

Horkú príchuť spolupráce mu Rusi osladili horibilnými sumami. Za prezradenie plánov proti Srbsku a Rusku dostal milión korún. Topil sa v peniazoch. Ich nadbytok svojmu okoliu vysvetľoval tým, že zdedil veľký majetok po tete a mal šťastie v kartách. Neťažila ho chudoba ani dlhy.

Život v autobuse.

Mladí manželia žijú v autobuse. Viete si predstaviť takéto bývanie?

Populárne články
V seriáli Horná Dolná exceluje po boku Petry Polnišovej ako Juraj Brmbalík.

Dano Heriban odolával ponukám televízií až 10 rokov. Prečo tak dlho váhal?

Bývalí spolužiaci urobili niečo, čo ich bude navždy spájať.

Hrdinský skutok školákov: Z horiacej budovy pomohli zachrániť desiatky detí

Ilustračná snímka

Na Slovensko mieri svetlo z Betlehema. Symbol lásky a nádeje prinesú skauti

Obezita prináša zhoršenú kvalitu života.

Najrozšírenejšie metabolické ochorenie zabíja viac ľudí než podvýživa! Ako sa vyhnúť obezite?

„Sme bratia,“ povedal novozvolený pápež František svojmu predchodcovi Benediktovi, keď mu v kaplnke núkal čestné miesto pred oltárom.

Nevídané! Po 600 rokoch máme dvoch žijúcich pápežov. Aká je pravda o ich vzťahu?

Countdown zaviedla NASA.

Zaviedla countdown NASA?

Zobraziť viac
Diskusia