Prekvapenie

Mário nemá vodičský preukaz. Aj ho chcel, ale mama sa o neho tak bála, že mu ho zakázala. Pre istotu. Vraj už mal nešťastia dosť. V Siedmom nebi je Mário ten, ktorý obdaroval svoju mamu Máriu. Chcel jej ušetriť peniaze a robotu, tak jej vysníval kúpeľňu. Tá pôvodná bola ešte z čias socializmu s malou vaňou. „Už som do nej nedokázal vojsť. S maminou pomocou som sa nad ňu dokázal nanajvýš nahnúť a umyť sa. Mama ma musí aj obliecť, sám si nedokážem dať ponožky a nohavice.“

Vilovi Rozborilovi otvorila vchodové dvere bytovky Máriova neterka a dvere na byte mama. „Ja som už Vila videl, keď som robieval na parkovisku. Z videnia som ho poznal, takže nebol pre mňa nejaké veľké prekvapenie. Povedal, že prídu o pár dní. Prekvapením bolo, keď sa tu objavil pán Pellegrini. Vraj aj makal. My nevieme, nás odtiaľto odviezli. Mňa do rehabilitačného centra a mamu s deťmi do kúpeľov v Rajeckých Tepliciach. Videli sme ho pracovať iba v dokrútkach.“

Podľa Mária Bialoňa by sa mal štát a úrady správať k ľuďom s vážnymi zdravotnými komplikáciami ústretovejšie a najmä tak, aby nemuselo zasahovať Siedme nebo. „Vidíte, v akom som stave a čo všetko si môžem dovoliť. Keď niečo chcem, asistenta alebo stoličkový výťah, musíme ja a mama bojovať odušu, aby sme niečo dostali. So všetkým sú problémy, termíny, posudzovania… Stále sa o niečo snažiť a vidieť, ako niekto ignoruje moje diagnózy, je naozaj ťažké a už ma to nebaví. Nechápem, ako sa k sociálnym výhodám dostávajú ľudia, ktorí na pohľad vyzerajú, že im nič nie je, a tí, na ktorých to od začiatku vidno, sú akoby neviditeľní. Pracoval som, pokiaľ sa mi dalo, a za to som si vyslúžil 290 eur mesačne od štátu a chvíľu v Siedmom nebi od dobrých duší.“