Keď mal desať rokov, našli mu po prvý raz nádor v hlave. „Sedem rokov nato, v roku 1999, som ho tam mal znova. Vybrali mi ho tak, že moje telo prestalo produkovať hormóny. Musím si ich dopĺňať sám liekmi,“ spomína. Príbeh Mária Bialoňa nenechal chladným Petra Pellegriniho. Rozhodol sa, že pomôže osobne a priloží ruku k dielu. Politik naozaj prišiel. Výsledok: Mário Bialoň a ostatní obyvatelia bytu v bytovke v Čörge, miestnej časti obce Čenkovce na juh od Senca, majú novú kúpeľňu.

Zrazu onkologický pacient

Rodina bývala v Šamoríne, odkiaľ sa neskôr presťahovali do Čörge najmä preto, že v malej usadlosti je doslova svätý pokoj ako v siedmom nebi. Mário má sestru a brata. Sestra býva v Šamoríne a brat je teraz vo väzení. S Máriom v byte bývajú bratove dve detičky. O všetkých sa stará Mária Kovácsová.

Nepoddajná žena cestuje o štvrtej ráno prvým autobusom do Bratislavy, aby bola na obed doma a postarala sa o syna. Stará sa o všetko. Musí navariť, poprať, upratať... Popritom si sama dokáže prerábať byt. Pomáhajú si s kamarátkou, dokážu zrovnať plochy, položiť plávajúcu podlahu či vykachličkovať. Robia to tak poctivo, že nejeden rýchly majster by bol pri nich zahanbený. Mária aj rúbe drevo, pretože byt má vlastné kúrenie na pevné palivo.

Mário sa trápi. Chcel by mame pomôcť, nie ju zaťažovať. Lenže osud k nemu nebol príliš zhovievavý. Z normálneho chlapca, ktorý behal po dvore, bol zrazu onkologický pacient. „Najprv mi začalo zabiehať jedno oko a potom som naň prestal vidieť. Očná lekárka hneď povedala, že mám nádor a poslala ma okamžite na Kramáre do Bratislavy. Operoval ma pán profesor Juraj Šťeňo. Mal som v hlave nádor veľký ako slepačie vajce.“

Pokračovanie na ďalšej strane...