Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Dobrovoľníci, ktorí v&nbsp;týchto náročných pandemických časoch pomáhali napríklad v&nbsp;karanténnych strediskách, sa postavili pred objektív talianskeho manažéra Guida Andreu Longhitana. Prišiel k&nbsp;nám v&nbsp;roku 2002, v&nbsp;krajine pod Tatrami si založil rodinu a&nbsp;vo voľnom čase pracuje na zaujímavých fotografických projektoch.

Rodák z&nbsp;Ligúrie vydal napríklad knihu fotografií o&nbsp;medzinárodnom folklórnom festivale, ktorý sa každoročne koná vo Východnej. Fotograficky priamo zo zákrokov mapoval aj prácu takzvaných kukláčov. Záchranári sú mu blízki, pretože on sám bol dobrovoľníkom záchrannej zdravotnej služby v&nbsp;Taliansku a&nbsp;dobrovoľným hasičom počas pracovného pobytu v&nbsp;Kalifornii.

„V&nbsp;centre jeho fotografií sú vždy ľudia so špecifickou charakteristikou a&nbsp;výrazom, ktoré svojím fotoaparátom dokáže zachytiť. Práve pre túto jedinečnú fotografickú črtu sme talianskeho fotografa oslovili, aby mohol prerozprávať príbeh o&nbsp;našich ženách a&nbsp;mužoch, ktorí pôsobia v&nbsp;asociácii,“ hovorí jej prezident Marcel Sedlačko.

Kalendár je sériou portrétov. „Prostredníctvom fotografie vždy chcem akoby prerozprávať život okolo seba. Tento rok sa mi s&nbsp;príchodom pandémie zdalo prirodzené pomôcť prezentovať samaritánov. Keď mi hovoria, že niektorá moja fotka je pekná, hneď mi napadne jeden veľký taliansky fotograf Ugo Mulas. Hovoril, že fotografia musí byť dobrá, lebo keď je iba pekná, môže byť zbytočná. Verím, že snímka, keď na ňu niekto pozerá, niečo dotyčnému povie, prerozpráva príbeh alebo mu priblíži nejakého človeka,“ opisuje Guido Longhitano.

Článok pokračuje na následujúcej strane.

Marcela Čontofalská je profesionálna hasička a&nbsp;vo voľnom čase pôsobí v&nbsp;asociácii už niekoľko rokov „Prácu u&nbsp;samaritánov beriem ako jedno veľké poslanie. Tým, že pracujem v&nbsp;skupine ľudí, dáva mi to možnosť učiť sa, akým človekom byť. O&nbsp;sebe si myslím, že nie som fotogenická. Ale keď som pri práci videla pána Longhitana, povedala som si, že asi vie, čo robí.“

Štefan Julini pomáhal v&nbsp;karanténnych strediskách v&nbsp;marci a&nbsp;apríli tohto roka. „Našou úlohou bolo zabezpečiť registráciu samotných repatriantov. Popritom sme sa starali o&nbsp;chod jednotlivých karanténnych zariadení.“ Kalendár sa distribuuje po celom Slovensku. Celý výťažok z&nbsp;predaja je určený na charitatívne účely samaritánov a&nbsp;podporu ich činnosti.

Asociácia vznikla podľa vzoru samaritánskych organizácií v&nbsp;Európe, združených v&nbsp;medzinárodnej organizácii samaritánov Samaritan International (SAM.I), v&nbsp;ktorej pôsobia viac než tri milióny ľudí. Pracujú v&nbsp;tradičných oblastiach – sociálne služby, záchranné a&nbsp;humanitárne aktivity a&nbsp;vzdelávanie v&nbsp;prvej pomoci.

Cieľom a mottom asociácie je pomáhať ľuďom v núdzi bez ohľadu na ich národnú, rasovú, náboženskú, politickú alebo inú príslušnosť. Vo svojich radoch združuje dobrovoľníkov zo všetkých kútov Slovenska. Na už tradičnú otázku, kto sa môže stať samaritánom, je jednoznačná odpoveď: každý. Každý, kto sa chce niečo nové naučiť, každý, kto oželie komfortnú zónu svojho domova a neváha pomôcť ľuďom v núdzi.

„Na čo sme skutočne veľmi hrdí, je poskytovanie služby v&nbsp;sociálnej oblasti s&nbsp;použitím telekomunikačných technológií, v&nbsp;súčasnosti nazývaných SOS gombík. Vďaka tejto službe je seniorom a&nbsp;obyvateľom so zdravotným postihnutím zabezpečený prístup k&nbsp;tiesňovým linkám. Takto pomáhame osamelo žijúcim ľuďom bezpečne a&nbsp;dôstojne prežiť život vo svojom domácom prostredí s&nbsp;vedomím, že nikdy nie sú sami a&nbsp;každú krízovú situáciu vyriešia jednoduchým stlačením gombíka,“ opisuje jednu z&nbsp;množstva aktivít predsedníčka prezídia Renáta Penazzi.